Príležitostná pečiatka:
200. výročie básnickej skladby Slávy dcéra

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Bratislave pri príležitosti 200. výročia vydania básnickej skladby Slávy dcéra, ktorej autorom je Ján Kollár (1793 - 1852).

Tematický popis a súvislosti:

Slávy dcera (pôvodným pravopisom: Sláwy dcera; v modernej slovenčine: Dcéra Slávy alebo Slávy dcéra) je lyricko-epická skladba Jána Kollára napísaná biblickou češtinou. Skladá sa zo šiestich častí: Predspev (Předzpěv) a 5 spevov (každý pomenovaný podľa rieky/riek): 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron. Slávy dcéra je žánrovo známa ako básnická skladba. Znamená to, že je to dlhá lyrika.

Básnická skladba Jána Kollára (1793 – 1852) Slávy dcéra, ktorá bola vydaná v roku 1824 v Kráľovskej univerzitnej tlačiarni v Budíne, patrí k priekopníckym dielam slovenskej a českej literatúry 19. storočia. Básnik v nej ako jeden z prvých v dejinách našej literatúry obohatil poéziu o výsostne subjektívny rozmer prameniaci vo vlastnej životnej skúsenosti a dokázal prehĺbiť silu básnickej reflexie, čím položil pevné základy našej modernej poézie. Kollárova Slávy dcéra je inovatívne koncipovanou básnickou skladbou, v ktorej autor prepojil ľúbostné motívy prameniace z nenaplnenej lásky k Friederike Wilhelmine Schmidtovej, ktorú poeticky nazval Mínou, s vlasteneckými a národnobuditeľskými témami. Hĺbavé lyrické reflexie, v ktorých sa básnik vyznáva zo svojej lásky k Míne a postupne si uvedomuje bezperspektívnosť svojho ľúbostného vzťahu, sa striedajú s rozsiahlymi nadosobnými úvahami o minulosti, prítomnosti a budúcnosti Slovanov.

Kollár vo svojej skladbe zároveň predstavil nový typ lyrického hrdinu – mladého človeka zmietaného túžbami a citovými pohnútkami, plného vášne a odhodlania, ale aj osamelej rezignácie. Vytvoril poéziu, ktorá sa vyznačuje silou básnickej fantázie, kreativitou v oblasti jazyka a majstrovským zvládnutím sonetovej formy.

Básnik sa k svojej Slávy dcére neustále vracal počas celého svojho života, dopĺňal ju a rozširoval. Po vydaní z roku 1824 nasledovali v rokoch 1832, 1845 a 1852 jej ďalšie rozšírené a doplnené verzie. Zo Slávy dcéry sa postupne stalo rozsiahle kompendium Slovanstva, v ktorom básnik vedome prepojil viaceré podnety európskej literatúry, vytvoril predstavu o poézii spájajúcej všetky protiklady vekov a predstavu o umení pevne stojacom na prísnych kresťanských etických základoch a univerzálnych princípoch humanity.

Autor (zdroj) popisu: Slovenská pošta / POFIS - Prof. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD.