Príležitostná pečiatka:
200. výročie narodenia Bélu Kélera (1820 - 1882)

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Bardejove pri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa, huslistu, dirigenta a organizátora hudobného života Béla Kélera (1820 - 1882).

Tematický popis a súvislosti:

Skladateľ, huslista, dirigent, organizátor hudobného života Béla Kélera, sa narodil 13. februára 1820 v Bardejove. Hudobný talent rozvinul do takej podoby, že ako úspešný huslista a nemenej uznávaný skladateľa účinkoval vo všetkých významných hudobných centrách Európy 19. storočia. Rodné mesto mu neposkytlo primerané uplatnenie, zato sa ale Kéler rád vracal do rodného mesta a blízkych Bardejovských Kúpeľov. O nich sa vyznal: „Len v tmavom tieni hustých bardejovských lesov si skutočne odpočiniem, len tichý pokoj domova mi prinavráti stratené sily.“

Na poslednej etape skladateľského i interpretačného vypätia sa Kélerovi stalo domovom svetové kúpeľné mesto Wiesbaden. Jedno z najstarších kúpeľných miest Európy – sa môže hrdiť nielen prívlastkom centra vyššieho hudobného populáru práve zásluhou tohto bardejovského rodáka Bélu Kélera, ale aj viacerými fotoateliérmi. Bezprostredne po novovyvinutí technológie fotografie vo Wiesbadene otvorili viacerí fotografi svoje ateliéry. Vytvoril sa tak priestor pre vývoj a formovanie štúdiovej fotografie. Nielen domáci, ale aj hostia kúpeľov mali priestor a možnosť si vybrať medzi kvalitnou fotografickou tvorbou druhej polovice 19. storočia.

V roku 1862 do čisto mužského fotografického ateliérového spoločenstva vstúpila prvá žena – dvorná fotografka Ottilia Wigand (1828-1901). Takmer štyri desaťročia aktívne vstupovala do vývoja štúdiovej fotografie v tomto kúpeľnom meste. Určite o prominentných zákazníkov nemala núdzu. Vieme, že svoj ateliér mala postupne na dvoch uliciach: Taunusstrase a Alžbetinej (Elisabethenstrase). Počas existencie svojho fotografického ateliéru vo Wiesbadene použila postupne aspoň štyri nateraz známe firemné označenia.

Čo prepojilo túto dvornú fotografku Ottiliu Wigand s Bardejovom? Medzi tými, ktorí si v jej ateliéri dali urobiť portrétnu fotografiu bol aj Béla Kéler. Fotografický ateliér Ottílie Wigand zaznamenal podobu Bélu Kélera najmenej dvakrát. Nateraz vieme, že po prvýkrát sa tak stalo v roku 1865. Najnovším výskumom sme zistili, že fotografický portrét Bélu Kélera, ktorý slúžil za podklad pre grafické spracovanie hamburského vydavateľa a bardejovského poštového lístka, vznikol v ateliéri Ottilie Wigand pred augustom 1880. Pri pobyte vo Vroclavi (nem. Breslau; poľsky Wroclaw) ho Béla Kéler venoval 13. septembra 1880. Rok na fotografii je viditeľne prepisovaný na rok 1888, ale vzhľadom na pobyt Bélu Kélera vo Vroclavi v roku 1880, venovanie fotografie sa viaže spätne k tomuto koncertnému turné. Na tejto fotografii je Béla Kéler s oboma vyznamenaniami, ktoré mu počas života boli udelené. Medaila pruského princa Friedricha Carla V. za venovaný Pochod ku striebornej svadbe. Kéler za túto pozornosť poďakoval listom z 30. decembra 1854 z Berlína. O dve desaťročia neskôr 12. septembra 1874 Kélerovi udeľuje medailu Litters et artibus Oskar II., kráľ Spojeného kráľovstva Švédska a Nórska.

Prominentný portrét skladateľa Bélu Kélera neušiel pozornosti v tej dobe významnému európskemu hudobnému vydavateľstvu Verlag von Anton J. Benjamin v Hamburgu. Titulnú stranu svojej edície Musikalisches Universum vytvoril v konkrétnom grafickom stvárnení, ktorého súčasťou bol aj vľavo hore umiestnený graficky realizovaný portrét skladateľa vydávanej skladby. Napr. pod. № 299 a 272 vyšli skladby Franza Schuberta; pod. № 164 Felixa Mendelsohna-Bartholdyho a pod № 1660 Josepha Straussa. Pod № 1543 vydalo toto vydavateľstvo skladbu Bélu Kélera Heimats-Sehnen (návštevníci môžu originál vydania vidieť na výstave v Šarišskom múzeu Bardejov na Radničnom námestí č. 13. Vydavateľský exemplár muzikálie zakúpila autorka článku v antikvariáte v roku 1979.

Filatelisti Spoločenstva sv. Gabriela na Slovensku – Bardejov vydanie poštového lístka nasmerovali k slávnostnej vernisáži výstavy Béla Kéler – život, dielo a pozostalosť, vo výstavnej sieni Šarišského múzea Bardejov 16. 9. 2020. Vrchná strana poštového lístka je rozdelená na dve časti. Ľavej časti dominuje práve grafický portrét prevzatý z vyššie spomenutej muzikálie a majúci pôvod v spomínanej fotografii Ottilie Wigand. Grafický návrh a realizácia je dielom členky Spoločenstva sv. Gabriela na Slovensku – Bardejov muzikologičky Silvie Fecskovej. Pod reprodukciou grafickej podoby Bélu Kélera sú dátumy život a diela Bélu Kélera s rodnou podobou krstných mien. Informácie dopĺňa menej známa informácia o udelení Čestného občianstva mesta Bardejov.

Poštovú pečiatku slávnostne uviedol Ing. Alexander Sulin, vedúci Slovenskej pošty, a. s. Bardejov 1 v deň dvojstého výročia Kélerovho narodenia v rámci spomienkovej slávnosti.

Autor (zdroj) popisu: Silvia Fecsková, muzikologička