Príležitostná pečiatka:
250. výročie kostola sv. Klimenta v Močenku

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Močenku pri príležitosti 250. výročia kostola sv. Klimenta.

Tematický popis a súvislosti:

Kostol svätého Klementa – prvá kresťanská sakrálna stavba vznikla v Močenku v 9. storočí a súvisí s príchodom solúnskych bratov sv. Cyrila a sv. Metoda na územie Veľkej Moravy. (Niektorí historici však nevylučujú možnosť, že tu mohol byť kostolík či kaplnka už v predcyrilo-metodskom období.) Bol to drevený kostolík zasvätený sv. Klimentovi, ktorý plnil funkciu Božieho chrámu aj pre okolité osady. Stál pravdepodobne na vyvýšenine, kde je dnes Kalvária.

Terajší rímsko-katolícky farský Kostol svätého Klimenta je jednou zo stavebných dominánt obce, centrom duchovného života veriacich. Priamo nadväzuje na najstaršiu tradíciu z 9. storočia, ale aj na ostatné Božie stánky z dávnych čias.

Na základe niektorých historických záznamov sa možno domnievať, že kostol venovaný sv. Klimentovi stál v obci už v rokoch 1332 – 1337. Prvý priamy písomný záznam o jeho existencii je v listine datovanej 14. februára 1414. Ďalej sa potom spomína v už zachovaných farských matrikách v Močenku, a to v rokoch 1673 – 1674. Hovorí sa tu aj o zakúpení troch nových zvonov. Cenná je poznámka v matrike z roku 1688, ktorá spomína spevník v slovenskej reči, čo dokumentuje, že pri bohoslužbách sa spievalo po slovensky.

Kostol však v dôsledku vojnových udalostí i pôsobenia prírodných živlov spustol natoľko, že nemohol dôstojne plniť svoju funkciu. Preto sa veriaci rozhodli postaviť nový chrám. Do stavby sa za podpory biskupa Blažeja Jáklina a miestneho farára Štefana Urbanovského pustili v roku 1691. V roku 1696 ho biskup Jáklin krátko pred svojou smrťou požehnal a potom boli urobené ešte dokončievacie práce. Ani tento kostol, vedľa ktorého stála murovaná zvonica, však neodolal ohňu, viackrát vyhorel – a muselo sa stavať znova.

Výstavba dnešného Kostola sv. Klimenta sa začala v roku 1761, keď bol biskupom Imrich Esterházi. Rozhodol sa vybudovať väčší kostol a na inom mieste, než boli predchádzajúce. Od roku 1763 na stavbu, pri ktorej bol použitý aj materiál z predchádzajúceho kostola, dohliadal biskup Ján Gustíni (Guzstényi). Dokončená bola v roku 1765 a vzápätí vysvätená. Vo farskej matrike je odpis listu biskupa Gustíniho, v ktorom hovorí o dôvodoch výstavby nového kostola, uvádza, že stavba bola dokončená 20. novembra 1765 a bol “po slávnosti sv. Klimenta 24. novembra konsekrovaný nový farský kostol skrze najvznešenejšieho a najosvietenejšieho pána Jána Terlandaja, vyvoleného biskupa rosinenského, večného vikára, ktorý aj predniesol slovenskú kázeň”. Iný duchovný predniesol kázeň v maďarčine.

Kostol postavili v barokovom slohu. Pozostával z lode a dvojitého kamenného chóru. Vo februári 1767 boli vo veži kostola umiestnené dva zvony rôznych veľkostí, odliate v Trnave. Neskôr k nim pribudol ešte jeden, všetky tri boli darom biskupa Jána Gustíniho, avšak nezachovali sa. Ďalšie údaje o zvonoch hovoria, že do prvej svetovej vojny ich mal kostol štyri, no cez vojnu dva zrekvírovalo vojsko na výrobu munície. Neskôr boli v kostolnej veži dva zvony, jeden z roku 1813 a druhý z roku 1922. Osud jedného zo zvonov, ktoré sa cez vojnu zachovali, je neznámy. V roku 1983 boli inštalované ďalšie tri zvony, ktoré ulial zvonolejár Tkadlec z Halenova (meno majstra, miesto a rok výroby sú súčasťou ich reliéfov). Majú svoje pomenovania a je známa ich presná hmotnosť a ladenie: zvon Sv. Klementa – 820 kg, Fis 1; zvon Sv. Cyrila a Metoda – 520 kg, Gis 1; zvon Sv. Gorazda – 200 kg, Cis 1. V súčasnosti je teda v kostole umiestnených až päť zvonov.

Pri bohoslužbách sa v tomto chráme aj dnes používa pôvodný šestnásťregistrový organ z roku 1792.

V priebehu desaťročí sa obec rozrastala, a tak vznikla potreba väčšieho Božieho stánku. K prestavbe chrámu, ktorou sa podarilo docieliť jeho zväčšenie, sa pristúpilo až v roku 1926, keď bol nitrianskym biskupom Karol Kmeťko, hoci predtým bol viackrát opravený. Pri prácach boli objavené dve krypty. V jednej boli uložené telesné pozostatky farára Františka Lehockého, ktorý pôsobil v Močenku v rokoch 1744 – 1783. Hovorí o tom nápis na pálenej tehle, ktorú mal uloženú pod hlavou a ktorá je dnes umiestnená pri vchode do sakristie. V druhej krypte bez nápisu sa našli pozostatky štyroch neznámych ľudí a bola zamurovaná.

interiér Kostola sv. Klimenta zo spodného chórusaPôvodné maľby v kostole zobrazovali viacero motívov. Napríklad: V kupole nad sanktuáriom bolo vyobrazenie dvanástich učeníkov s Pannou Máriou očakávajúcich príchod Ducha Svätého. Nad dverami sakristie boli stvárnení sv. Cyril a Metod, prinášajúci relikvie sv. Klimenta do Ríma, pričom v ústrety im ide pápež Hadrián II. V roku 1927 sa cirkevná obec rozhodla nechať premaľovať celý kostol. Na interiéroch pracovali maliari: Georg Karol Schmidt z Mníchova, František Preček mladší zo Znojma a Ladislav Kleipert z Nyiregyháru.

Obnovovali sa aj oltáre. Pri týchto prácach bol na soche sv. Štefana – kráľa objavený nápis: “Ignatius Czernaj 1780”, ktorý prezrádza nielen meno majstra, ale umožňuje aj presne datovať vznik diela. Prestavba, rekonštrukčné práce a obnova kostola boli dokončené v pomerne krátkom čase. Vynovený chrám vysvätil biskup Karol Kmeťko 25. novembra 1928.

Pred kostolom je Mariánsky stĺp z roku 1750 a kamenný kríž z roku 1763 a neďaleko sa nachádza ďalšie pamätné miesto – malá jaskyňa, ktorú nazývajú Jaskyňou Panny Márie. Dôstojnosť stavby dopĺňa park s vysokými stromami.

Autor (zdroj) popisu: Rímskokatolícka cirkef Farnosť Močenok