Príležitostná pečiatka:
60. výročie návštevy Ho Či Mina v obci Horné Saliby

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Trnava pri príležitosti 60. výročia návštevy Ho Či Mina v obci Horné Saliby

Tematický popis a súvislosti:

Ho Či Min vlastným menom Nguyễn Tất Thành (*19. máj 1890 Hoàng Trù, Francúzska Indočína – † 2. september 1969 Hanoj, VDR) bol vietnamský revolucionár a štátnik, v rokoch 1946 – 1955 predseda vlády, od roku 1955 do svojej smrti prezident Vietnamskej demokratickej republiky (severného Vietnamu).

Jeho skutočné meno bolo Nguyễn Sinh Cung. Ale bol tiež známy pod menami Nguyễn Tất Thành, , Lý Thụy, Hồ Quang. V čase, keď viedol VDR bol známy aj ako Bác Hồ („Strýko Ho“). Meno Hồ Chí Minh znamená „ten, kto osvetľuje cestu“. Stal sa známy ako priaznivec odbojového hnutia Viet Minh v roku 1941. Jeho moc stúpala spolu s nadobudnutím kontroly nad časťami Vietnamu v 50. rokoch.

Ho Či Min sa narodil v roku 1890 ako Nguyễn Sinh Cung v dedine Hoàng Trù vo Francúzskej Indočíne. Od roku 1895 vyrastal v dedine Kim Liên, v kraji Nam Đàn v provincií Nghệ An. Mal troch súrodencov, sestru Bạch Liên (alebo tiež Nguyễn Thị Thanh), ktorá bola úradníčkou vo Francúzskej armáde, brata Nguyễn Sinh Khiêma (alebo tiež Nguyễn Tất Đạta), ktorý bol liečiteľom, a napokon i druhého brata Nguyễn Sinh Nhuậna, ktorý však zomrel ešte v mladosti. Podľa Konfucijskych tradícií, vo svojich 10 rokoch zmenil meno podľa priania otca na Nguyễn Tất Thành.

Neskôr sa učil na lýceu v meste Hue. Štúdiá však zanechal a odcestoval do Francúzska parníkom, na ktorom pomáhal ako pomocná pracovná sila v kuchyni. Došiel do Marseille, kde sa mu nepodarilo dostať na koloniálnu akadémiu a tak ďalej pracoval na rôznych miestach ako čašník, či retušér filmov. Veľa času strávil čítaním kníh a novín po knižniciach. Medzi rokmi 1913 a 1919 cestoval a pracoval na rôznych miestach na lodiach i na pevnine v USA a Spojenom kráľovstve. Neskôr sa vrátil do Francúzska a medzi rokmi 1919 – 1923 sa stal prívržencom komunistickej ideológie. Spísal petíciu za osamostatnenie Indočíny, ktorú predostrel viacerým významným osobnostiam svetovej politiky, napr. počas mierových rokovaní po skončení prvej svetovej vojny vo Versailles, no bol odmietnutý.

V roku 1923 sa odsťahoval do Kantonu v Číne, kde sa venoval výučbe komunistických kádrov. Neskôr odišiel do Hongkongu ako predstaviteľ komunistickej Internacionály. V júni 1931 bol zatknutý a dva roky väznený britskými úradmi. Následne odišiel do ZSSR, kde sa niekoľko rokov liečil z tuberkulózy. V roku 1938 sa vrátil do Číny a slúžil ako poradca komunistických ozbrojených síl.

V roku 1941 sa vrátil do vlasti a pričinil sa o organizáciu Viet Minhu, partizánskej organizácie bojujúcej proti Vichistickej i japonskej nadvláde. Organizácia úzko spolupracovala s OSS, neskôr bol zajatý Čankajškovými vojskami a do roku 1943 bol väznený. Po prepustení sa vrátil do Vietnamu a dlho sa zotavoval z malárie a dyzentérie za pomoci lekárov OSS. V roku 1945 v boji o moc vo Viet Minhu sa rozpútalo prenasledovanie antikomunistov ako aj nepriateľov v strane. 20. septembra 1945 bol Ho Či Min vyhlásený Viet Minhom za prezidenta Vietnamu.

Napriek povojnovým dohodám medzi Vietnamcami a Francúzmi parížska vláda začala opätovne okupovať Vietnam, čiastočne k tomu dokonca využívala Japoncov, ktorí sa na území Indočíny vzdali Spojencom. V novembri 1946 medzi Viet Minhom a Francúzskou koloniálnou správou krajiny opäť prepukli boje. V roku 1954 sa podarilo Viet Minhu dobyť základňu Cudzineckej légie v Dien Bien Phu, na následnej konferencii v Ženeve sa Francúzi zaviazali stiahnuť svoje sily z krajiny. V severnej časti Vietnamu vznikla Vietnamská demokratická republika. V následných voľbách na severe krajiny bol Ho Či Min zvolený za prezidenta. V južnej časti krajiny ovládanej francúzskou bábkou Bao Daiom voľby neprebehli. Krajine diktátorským spôsobom vládol Ngo Dinh Diem. Komunistické snahy o zjednotenie krajiny násilím živené Ho Či Minom viedli k rozsiahlej vojne s účasťou USA.

Ho Či Min bol taktiež spisovateľom, novinárom a básnikom. Hovoril plynulo francúzsky, anglicky, rusky, kantónsky a mandarínsky. Ako prezident býval v domčeku záhradníka vedľa bývalého paláca francúzskeho guvernéra. Zomrel 2. septembra 1969 na srdcové zlyhanie vo svojom hanojskom dome vo veku 79 rokov. Jeho nabalzamované telo je vystavené v mauzóleu na námestí Ba Đình' v Hanoji napriek tomu, že si prial byť spopolnený. 8. mája 1978 bolo bývalé hlavné mesto Južného Vietnamu Saigon premenované na Ho Či Minovo Mesto.

Návšteva bývalého Československa:
Ho Či Min 17. júla 1957 pricestoval do Československa. Stretol se tu s prezidentom Antonínom Zápotockým, Antonínom Novotným, položil veniec na hrob neznámeho vojaka v Národním památníku na Vítkove, v ČKD Sokolovo vo Vysočanoch se zaujímal o výrobu lokomotív, navštívil Lidice a Jednotné roľnícke družstvo Horné Saliby na Slovensku. Navštívil i pioniersky tábor v okrese Nové Strašecí a stretol se s vietnamskými deťmi v Chrastave. V roku 1956 poslal Vietnam do Chrastavy viac ako 100 detí na niekoľkoročný pobyt. Vietnamské deti boli ubytované v budove neskoršieho výchovného ústavu a chodili do základnej školy spolu s miestnymi deťmi. Pred touto školou vietnamská ambasáda v roku 2015 plánovala zhotovenie pomníku, ktorý by pobyt vietnamských detí pripomínal.

Autor (zdroj) popisu: Wikipédia - Slobodná encyklopédia