Poštová známka:
75. výročie Slovenského národného povstania

Príležitostná poštová známka vydaná pri príležitosti 75. výročia slovenského národného pobstania (SNP)

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

V horúcom lete 1944 sa Slovensko postavilo na správnu stranu. Nie zásluhou svojej vtedajšej vládnej garnitúry, ale opozície, ktorá dokázala kvôli záchrane národa a jeho záujmov prekonať aj neprekonateľné politické a osobné rozpory. Kde by sme boli bez Slovenského národného povstania? Čo znamenalo a znamená pre naše dejiny? Vtedajšia Slovenská republika bola vo vojnovom stave s protinacistickými veľmocami, ktoré už v roku 1941 uznali Benešovu vládu v Londýne za jediného právoplatného zástupcu Československej republiky. Snívanie o možnosti akéhosi pokojného „preplávania“ Slovenskej republiky a jej zachovania po skončení vojny bolo len ilúziou politických rojkov. S realitou už dohodnutého povojnového usporiadania sveta nemalo nič spoločné.

Ľudácka vláda svojou lokajskou oddanosťou nacistickému Nemecku stratila kredit už dávno pred koncom vojny. Napokon to, že sa od nej odvrátila i vlastná armáda a žandárstvo, to len potvrdzuje. Hitler pritom so Slovákmi po prípadnej vyhranej vojne nepočítal. Boli sme preňho ľuďmi druhej triedy, vhodnými čiastočne na asimiláciu, ale zväčša iba na otrockú prácu v priestore kdesi za Uralom. Čo je to za spojenca, ktorého cieľom je likvidácia „spriateleného národa“? Nešlo o spojenca, ale o nepriateľa. A tak to nakoniec aj bolo. Rozhodnosť vodcov SNP nás postavila na stranu protihitlerovskej koalície.

SNP nepochybne bolo zásadným politickým zlomom. Deň jeho vyhlásenia – 29. august – je štátnym sviatkom SR. Je to celkom prirodzené a prijatie tohto zákona vychádzalo z jasne deklarovaných historických skutočností. Akékoľvek spochybňovanie tohto faktu je účelové, založené na jasnom politickom záujme úzkej skupiny ľudí, ktorí reprezentujú tú časť vtedajšej slovenskej politiky, ktorá sa tvrdošijne držala spolupráce s nacizmom, čím prehrala svoju politickú budúcnosť. Predstavitelia HSĽS nepochopili alebo nechceli pochopiť vtedajšiu spoločenskú realitu a boli schopní v kolaborantskom bahne namáčať celý národ. Zostali však našťastie osamotení. Opustení národom, bezpečnostnými zložkami, aj armádou. Z porazených sa stávajú hrdinovia iba vtedy, ak bojujú za spravodlivú vec. Ľudáci však stáli na zlej strane barikády. Pochopenie tohto neodškriepiteľného faktu je kľúčom k dejinám SNP. Práve preto sa k tejto historickej udalosti musíme neustále vracať, pretože zabúdať znamená otvárať dvere historickej lži a deformácii. Zabúdať znamená nevážiť si demokratický odkaz udalosti, ktorá nás vrátila do demokratickej Európy.

Autor (zdroj) popisu: Stanislav Mičev