Výstavy a exponáty:
Aká bola svetová výstava INDIPEX 2011?

Svetová filatelistická výstava INDIPEX 2011 z pohľadu národného komisára a medzinárodného porotcu.

V dňoch 12. - 18. februára 2011 sa v Dillí (New Delhi) v Indii uskutočnila Svetová filatelistická výstava INDIPEX 2011 najvyššieho stupňa – pod patronátom Svetovej filatelistickej federácie FIP. Rada ZSF ma delegovala za národného komisára, ktorý zabezpečoval účasť slovenských exponátov na výstave. Súčasne som od FIP a organizátorov dostal poverenie pracovať v medzinárodnej porote, čo bola pre mňa úplne nová skúsenosť.

Medzinárodná porota INDIPEX 2011 so slovenskou účasťou (V. Jankovič – v hornom rade siedmy zľava).

Svetová výstava INDIPEX 2011 bola pokračovaním tradície indických svetových výstav (1954, 1973, 1980, 1989 a 1997) a dostalo sa jej najvyšších pôct, keď ju prišla oficiálne otvoriť a navštíviť prezidentka Indie Smt. Pratibha Devisingh Patil.

Prezidentka Indie Smt. Pratibha Devisingh Patil medzi mladými návštevníkmi výstavy, vľavo generálny komisár výstavy Rajesh Kumar Bagri.

Pani prezidentka počas slávnostného otvorenia inaugurovala novú poštovú známku (hárček) venovanú Mahatmovi Gándhimu, tzv. Khadi stamp vytlačenú ako prvú na svete na špeciálnej tkanine “Khadi” - ručne tkanej bavlnenej látke, ktorú Mahatma Gandhi vyzdvihoval ako symbol sebaurčenia a svojbytnosti indického národa.

Priznávam, že účasť prezidentky na slávnostnom otvorení bola pre mňa prekvapením, lebo som, podobne ako väčšina kolegov z iných krajín, očakával prezidenta...

Číslovaná pozvánka na slávnostné otvorenie výstavy za prítomnosti prezidentky Indie.

Musím konštatovať, že nech sa organizátori snažili ako vedeli, organizačne nedosahovala úroveň tých svetových (a európskych) výstav, ktoré som doteraz navštívil. Otázne je, či takéto porovnanie je na mieste, lebo ide o diametrálne odlišnú kultúru a teda iné postoje k pojmom organizácia, poriadok, časový harmonogram a dochvíľnosť so snahou všetko nahradiť srdečnosťou a bezstarostnosťou. Nuž čo? Iný kraj, iný mrav! V každom prípade by sa nemalo stať, že úvodné dni boli plné organizačného chaosu a improvizácie, najmä pri preberaní exponátov, ktoré vyvrcholili problémami s vystavením exponátov z Nemecka, Španielska, Fínska a Pakistanu, ktoré boli zaslané letecky dostatočne včas a podľa všetkého s dodržaním všetkých pokynov od organizátorov. Aj napriek tomu exponáty zadržala indická colná správa a požadovala extrémne vysokú finančnú zábezpeku – na výstavu sa ich podarilo dostať až v piaty deň, tesne pred ukončením hodnotenia porotou. Nakoniec to dopadlo dobre, neželám vám však zažiť pocity napríklad fínskeho komisára, ktorý chodil niekoľko dní slušne povedané „dosť nesvoj“. Tento incident čiastočne ovplyvnil aj samotnú výstavu, pretože organizátori v snahe zaplniť prázdne rámy vyhradené pre chýbajúce exponáty, doplnili iné exponáty a tým pádom sa prehliadka výstavy stala neprehľadnou. A to ešte jednorámové exponáty boli umiestnené, kde sa dalo a kde bolo voľno, takže nielen návštevníci ale aj porota mala problémy nájsť exponáty, ktoré má hodnotiť.

Súčasťou každej väčšej výstavy sú stánky pre poštové správy a obchodníkov. Špecifický zmysel pre organizáciu sa prejavil aj tu. Určite som nečakal, že na filatelistickej výstave sa budú dať len obtiažne kúpiť bežné indické známky, najmä, ak počas výstavy vychádzali nové, že príležitostné pečiatky bude treba hľadať a ak ich už nájdete bude o ne treba „bojovať v dlhom rade, že celiny vydané k výstave nenašiel vôbec nikto, prípadne že do posledného dňa nebudem vedieť, kde sa podávajú listové zásielky (kolega si myslel, že vie a iba náhodou sa ku koncu dozvedel, že ich hodil do atrapy poštovej schránky, ktorú nikto nikdy nevyberie a len s námahou sa mu ich podarilo odtiaľ vydolovať a podať na poštovej priehradke) a podobné pre našinca nepochopiteľné organizačné nejasnosti.
Čo sa nedalo kúpiť vnútri, sa dalo zohnať vonku na improvizovanom filatelistickom trhu pred hlavným vchodom, ktorý mal tiež svoju vlastnú neopakovateľnú atmosféru.

Na druhej strane výstavné priestory pre boli veľkolepé a rozsiahle, organizátori využili jednu z najpriestrannejších hál obrovského výstavného komplexu Pragati Maidan. To umožnilo pohodlnú návštevu mnohým návštevníkom, medzi ktorými bol veľký počet mladých školákov, ktorý prichádzali v celých triedach oblečení v školských uniformách. A prejavovali o výstavu, podobne ako ďalší zberatelia, o výstavu mimoriadny záujem so snahou dozvedieť čo najviac.

Na výstave bolo vystavených celkovo cca. 600 exponátov z takmer 70 krajín, porota hodnotila 555 súťažných exponátov a udelila 41 veľkých zlatých a 62 zlatých medailí. V súťaži o Grand Prix International boli nominované tri exponáty, z ktorých v tajnom hlasovaní poroty získal prvenstvo Paulo R. Comelli (Paraguaj) za exponát Brazilian Mail to Foreign Destinations (Brazílska pošta do zahraničia). Vo FIP Championship Class (exponáty, ktoré získali na predchádzajúcich výstavách aspoň tri zlaté medaily) získala hlavnú cenu Grand Prix d‘Honneur Martha Villarroel de Peredo (Bolívia) za exponát Bolivia 19th Century – Study of the Condors (Bolívia 19. storočia – Štúdia známok tzv. Kondorov).

Zo zaujímavých vysoko hodnotených exponátov týkajúcich sa aspoň okrajovo nášho územia alebo našich dejín spomeniem veľkú zlatú medailu pre exponát: Géza Homonnay (Maď.) – Postal History of the 1867 Issue Hungary a zlaté medaily pre exponáty: István Vas (Maď.) – Stamp Issues of Hungary in the Year 1871, Vít Vaníček (ČR) – Postal History of Austrian Navy 1814 – 1914 a tiež Jacek Kosmala (Poľsko) – Airplane Services on the Polish Territories 1914 – 1939.

Z pôvodne prihlásených šiestich exponátov vystavovateľov zo Slovenska (I. Trančík, P. Csicsay, V. Jankovič) organizačný výbor výstavy vybral tri – jeden štandardný v tematickej triede: V. Jankovič – My Life as a Bicycle (Môj život ako život bicykla) a dva jednorámové v triede poštovej histórie: P. Csicsay – Komárom – Komárno The Postal History of One Divided Town 1919 – 1938 (Komárom – Komárno Poštová história jedeného rozdeleného mesta 1919 – 1938) a P. Csicsay – Postmaster’s Receipts (Recepisses) from Northern Hungary (Pošmajstrovské recepisy z Horného Uhorska). Prvý menovaný (môj) exponát nebol vystavený v súťažnej triede, pretože som pracoval v medzinárodnej porote. Pôvodne som ho nemal priniesť, neskôr bol exponát pozvaný a vystavený v čestnej triede ako exponát porotcu a bol využitý pri námetovom seminári.

Oba jednorámové slovenské exponáty v triede poštovej histórie obsahovali veľmi zaujímavé a historicky až unikátne materiály, získali však len priemerné hodnotenie a to hlavne z dvoch dôvodov. Prvým bola až príliš strohá konzervatívna úprava, ktorou trpia viaceré kvalitné slovenské poštovo-historické exponáty vrátane v súčasnosti nášho najlepšieho J. Pálka – Hungary: Pre-Stamp Period (Uhorsko - predznámkové obdobie) – je to veľká škoda, lebo tým exponáty strácajú relatívne ľahko získateľné body. Druhým veľmi dôležitým dôvodom, ktorý ide trochu aj na vrub mňa ako národného komisára, je fakt, že oba exponáty boli vo veľkej časti v maďarčine. Žiaľ, uvedomil som si to ako národný komisár až príliš neskoro a nebol čas celý exponát prepracovať – bol som presvedčený, že exponáty sú v nemčine ako ostatné exponáty P. Csicsaya, tento fakt som si však vopred neoveril. Dôvodom nevhodnej jazykovej mutácie (najmä na medzinárodnej úrovni, kde je predpísaný niektorý zo štyroch oficiálnych jazykov FIP) bol podľa autorových slov jeho absolútny nedostatok času, čo by sa pri výstave najvyššie rangu nikdy nemalo stať. Našťastie titulný list s podrobným popisom a plánom exponátu rovnako ako popisy najdôležitejších položiek mali anglický preklad. Druhou záchranou bolo, že v medzinárodnej porote bol špičkový maďarský poštový historik Dénes Czirók, ktorý exponáty poznal a pretlmočil ich obsah ostatným porotcom. Žiaľ, body za jazykovo nevhodný popis to nezachránilo.

Výsledné hodnotenie slovenských exponátov:

Súčasťou odbornej časti výstavy bol poštovo-historický seminár a tematický seminár. Ten druhý organizovaný Tematickou komisiou FIP viedol Wolff Hess (Nemecko) a prednáškami prispeli Chan Huei Lock (Čína) a Vojtech Jankovič.

Môžem konštatovať, že záujem zo strany medzinárodných, ale hlavne domácich indických námetových zberateľov bol mimoriadny, o čom svedčí bohatá diskusia aj množstvo kontaktov a záujemcov konzultácie a odporúčania ako skvalitniť ich exponáty. A tiež záverečné stretnutie vystavovateľov s porotcami (tzv. Jury Critic), počas ktorého sme niekoľko hodín štyria porotcovia mali čo robiť, aby sme uspokojili všetkých záujemcov o diskusiu pred ich exponátmi - hlad po informáciách bol skutočne obrovský.

Záverom konštatujem, že svetová filatelistická výstava INDIPEX 2011 priniesla iný pohľad na zberateľský svet, množstvo nových skúseností, nové kontakty predovšetkým veľký záujem zberateľov a ich snahu dozvedieť sa a uvidieť viac. A z môjho pohľadu aj etablovanie sa vo FIP formou práce v medzinárodnej porote a aktívnou účasťou na FIP tematickom seminári.

A na úplný záver zostáva len poďakovať Petrovi Csicsayovi za kvalitnú reprezentáciu a ZSF za podporu našej účasti a dodanie veľmi peknej vecnej ceny – brúsenej krištáľovej vázy.

• Svetová FIP výstava INDIPEX 2011

Ďalšie informácie o výstave a sprievodných podujatiach nájdete na internetovej stránke svetovej filatelistickej výstavy INDIPEX 2011.