Tematická filatelia:
Banská Bystrica v poštových službách a filatelii I.

1. časť štúdie venovanej dejinám mesta Banská Bystrica, so zameraním na historické udalosti a osobnosti, ktoré možno dokumentovať poštovými známkami.

Poštovníctvo od predznámkového obdobia do začiatku 20. storočia

Najstaršie stopy osídlenia okolia Banskej Bystrice podľa archeologických nálezov siahajú až do neolitu. Prvá písomná zmienka o Banskej Bystrici je z roku 1255, kde sa v listine, vydanej Belom IV. uvádza pod názvom Noua villa Bystrice prope Lypcham. V tom čase už bola osídlená nemeckými osídlencami a po tatárskom vpáde sa stala mestom s kráľovskými privilégiami. Život v sídle prosperoval vďaka zvyšujúcim sa aktivitám baníctva. Kráľovské privilégia lákali nových nemeckých prisťahovalcov. Nemeckí kolonisti sa sústredili na ťažbu zlata a striebra, a od polovice 14. storočia na ťažbu medi a ortuti, neskôr - začiatkom 15. storočia - olova. V roku 1380 sa kvôli riešeniu banských záťaží (technologické problémy ťažby a spracovania rudy) spojila s ďalšími stredoslovenskými baníckymi mestami, čo bolo predstupňom neskoršieho Zväzu stredoslovenských baníckych miest, v ktorom bola Banská Bystrica do 16. storočia významným členom. Svedectvo vyspelosti materiálnej a duchovnej kultúry mesta dokazujú mnohé budovy z 15. a 16. storočia.

Hutnícka technológia, ktorá sa používala v polovici 15. storočia nedovoľovala naplno využiť strieborno-medené rudy. Neúmerne rástli prevádzkové náklady, čo ovplyvnilo prosperitu baní. Signálom krízy bol úpadok najväčších podnikateľov - Jungovcov. Krakovský mešťan Ján Thurzo dal v roku 1475 zatopené bane odvodniť a v rokoch 1494-96 prevzal a prenajal temer všetky bane. V roku 1495 sa spojil s Fuggerovcami z Augsburgu. Vznikla Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť, prvé marketingovo–manažérske združenie na svete, ktoré zintenzívnilo ťažbu, vybudovalo nové huty a zásobovalo meďou európske i zámorské trhy. Vysoké zisky z banského podnikania a razenia menej hodnotných mincí popudili šľachtu, narúšanie mestských privilégií zo strany korporácie zasa banskobystrický patriciát. Preto dal kráľ v roku 1525 príkaz na skonfiškovanie majetku tejto spoločnosti. Od začiatku 16. storočia dochádzalo v Banskej Bystrici k sociálnym nepokojom pre machinácie okolo peňazí Bratstva božieho tela, svojpomocnej sociálnej inštitúcie baníkov.

I keď z uvedeného obdobia nemáme priame doklady o spôsoboch prenosu správ, listiny v archívoch nás presvedčujú, že napriek tureckej okupácii bola zabezpečovaná prostredníctvom poslov, jazdeckých hajdúchov vydržiavaných župou, obchodnej, cechovej a mäsiarskej pošty, pltníkov, povozníkov, atď., sledujúc ciele a osobné záujmy panovníkov, ale aj existujúcej významnej infraštruktúry mesta, komunikácia s okolitým svetom. Dokladom je korešpondencia medzi Banskou Bystricou, Banskou Štiavnicou a Kremnicou z rokov 1542-1593, ktorá je uložená v archíve mesta Gdansk. Podobnú korešpondenciu predpokladáme i medzi mestami v Nemecku, a to Augsburgom, prípadne Hamburgom a inde.

Obyvatelia Banskej Bystrice sa od 16. storočia, vychádzajúc z tradície 14. storočia zameriavali prevažne na remeslá a obchod. V meste bolo päťdesiat cechov. Prominentnými remeselníkmi boli súkenníci, modrotlačiari, klobučníci, stolári, debnári, zlatníci, hodinári, prachári, cinári, meďotepci a zvonolejári. Banská Bystrica ako významné obchodné stredisko vyvážala hlavne meď a dobytok. Z Čiech a Moravy sa dovážalo plátno a čipky, z Poľska olovo a kožušiny.

Nový správny systém, zavádzaný v Uhorsku už od konca 15. storočia podľa vzoru Francúzska a Nemecka na zásadách centralizácie a kolektívnej organizácie, opierajúcej sa o ústredné orgány verejnej štátnej správy, financie a justíciu, viedol k organizovaniu poštovníctva. Význam Banskej Bystrice v tejto oblasti dokumentuje i zakladacia listina jej poštového úradu z 10. 7. 1644 uložená v archíve vo Viedni. Poštový úrad je v nej lokalizovaný pri sútoku Hrona a potoka Harmaniczka, teda na dnešnom Huštáku. V dokumente sa spomínajú poštové kurzy prepravujúce zásielky z Banskej Bystrice do Budče a Vígľaša. Prvý známy poštový doklad však pochádza z roku 1770 (tzv. predpečiatkového obdobia). Je v zbierke Dejiny pošty a poštovníctva Banskej Bystrice zberateľa Huberta Dobáľa, v súčasnosti uloženej v Poštovom múzeu v Banskej Bystrici.

V 16. a 17. storočí bolo južné Slovensko, ktoré tvorilo vojenskú hranicu Uhorska s Osmanskou ríšou, ohrozované tureckými výpadmi. Vystavaním mestských hradieb sa turecké nebezpečenstvo považovalo za zažehnané. Banskú Bystricu však ťažko postihli stavovské povstania. Z hľadiska dejín pošty a poštovníctva je pre mesto zaujímavé povstanie Františka II. Rákocziho. Po prvých vojenských úspechoch vybudoval svoje správne orgány a vytvoril v roku 1705 dobre organizovanú poštovú sieť pozostávajúcu z troch hlavných poštových liniek (severná, stredná a južná). Túto sieť riadila Hospodárska rada so sídlom v Banskej Bystrici, ktorá bola východiskom pre všetky uvedené trasy poštových kurzov. Za hlavného poštmajstra vymenovala Jána Szepesiho, ktorý tiež sídlil v meste.

V 18. storočí vznikli na území Banskej Bystrice prvé manufaktúry - súkenka, výrobňa mlynských kameňov, papiereň na Štiavničke. Začiatkom priemyselnej výroby bolo vybudovanie cukrovaru. V osemdesiatych rokoch prešli niektoré manufaktúry na priemyselnú výrobu a vznikli nové podniky. Uplatnil sa drevospracujúci priemysel, textilná výroba halenového súkna a prikrývok, modrotlač, mlyny, pivovary, liehovary a atď. V prevádzke bola mestská tehelňa a od roku 1908 mestská elektráreň. Vznikli tiež peňažné ústavy. V roku 1776 sa Banská Bystrica stala sídlom biskupstva. Od konca 18. storočia, kedy sa Banská Bystrica stala sídlom Zvolenskej župy, bola zároveň jedným z centier slovenského národného života. Význam Banskej Bystrice stúpol postavením železnice, tratí Zvolen - Banská Bystrica (od 3. 9. 1873), Banská Bystrica - Podbrezová (od 26. 7. 1884) a Banská Bystrica - Harmanec (od 1913). Tieto trate vytvorili novú os pre rozvoj sídiel, čím získali kvalitnejšie podmienky pre svoj rast. Železničná doprava sa stala novoutvoreným faktorom podporujúcim nielen rozvoj miest, ale i poštových služieb v podobe vlakových pôšt. Správa železníc prevzala na základe železničného poriadku zo 16. novembra 1851 povinnosť bezplatne prepravovať poštové zásielky. Na železničných staniciach sa zakladali staničné poštové úrady. Neskôr pribudol telegraf a telefón. Politickým medzníkom bolo rakúsko–uhorské vyrovnanie (1867). Poštové a telegrafné vzťahy medzi týmito krajinami vymedzil zákon č. XVI z roku 1867, ktorý okrem iného stanovil, že pošta a telegraf budú na pôde oboch štátov samostatné. Na Slovensku sa začalo so stavbou telegrafných liniek už od roku 1862. V roku 1867 existovalo dvanásť úradných telegrafov a osemnásť železničných, medzi ne patrila i Banská Bystrica. Je zaujímavosťou, že na strednom Slovensku Riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov, založené v roku 1871 v Banskej Bystrici, dodávalo poštovej správe bezplatne drevo na stĺpy. Zavádzanie telefónov v Uhorsku datujeme do roku 1879. Na Slovensku prvé mestské linky boli zriadené v Bratislave v roku 1881 a Košiciach v roku 1891. Začiatkom 20. storočia sa telefónna sieť začala budovať hviezdicovo. Postupne sa od roku 1903 zapájali do tejto siete sídla žúp, okresov a väčších obcí, medzi nimi i Banskú Bystrica. V tomto období preberá do svojho užívania telefóny i armáda, ktorá v meste mala taktiež svoje objekty. Sídlil tu 16. honvédsky pluk rakúsko–uhorskej armády, využíval poľnú poštu číslo sedemdesiat. Poštový úrad bol taktiež zriadený v roku 1916 vo vojenskom liečebnom ústave, ako aj v doliečovacom ústave pre invalidov, lokalizovanom v Majeri. Tieto zariadenia vykonávali svoju činnosť do konca I. svetovej vojny. Zdravotnícke služby v Banskej Bystrici možno sledovať od založenia prvej mestskej nemocnice 3. augusta 1303. V roku 1896 boli v meste dve nemocnice, dvanásť civilných a dvaja vojenskí lekári. Kým v hlavnom meste Budapešti na jedného lekára pripadlo 545 obyvateľov, v Banskej Bystrici 534 občanov.

Predznámkové listy s jednoriadkovou a dvojriadkovou pečiatkou BESZTERCZEBANYA (Banská Bystrica) (ukážky z aukcie Darabanth).

Ako je známe, prvá poštová známka sveta bola vydaná v roku 1840 v Anglicku. Medzi známkové regióny sa od 1. júna 1850 zaraďuje i Rakúsko vydaním emisie známok platiacich na celom území mocnárstva. Týmto sa stáva aj Slovensko, ako súčasť vtedajšej monarchie, známkovou krajinou. Po osamostatnení Uhorska i pošta podnikala kroky na zabezpečenie výroby známok vo vlastnej réžii. Prvé známky domácej emisnej činnosti boli vydané 1. mája 1871.

Uhorské poštové známky s dennou jednokruhovou, resp. dvojkruhovou pečiatkou BESZTERCZEBANYA (Banská Bystrica).

Poštový lístok s dennou jednokruhovou pečiatkou BESZTERCZEBANYA (Banská Bystrica) z roku 1874.

Balíková sprievodka s nálepkou a dennou dvojkruhovou pečiatkou BESZTERCZEBANYA (Banská Bystrica) z roku 1917.

S vývinom kapitalizmu sa začalo vzmáhať robotnícke hnutie. V roku 1872 založili v Banskej Bystrici Robotnícky podporný spolok, v roku 1895 organizáciu Sociálno-demokratickej strany. Začiatkom 20. storočia vznikali odborové sociálne organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok Snaha. Po vzniku ČSR sa v meste naplno rozvinul národnostný a politický život. Do roku 1928 bola Banská Bystrica sídlom župy. Mesto zostalo hospodárskym a obchodným centrom, sídlom peňažných ústavov. Jeho postavenie zvýšilo dobudovanie železnice Červená Skala - Margecany (1936) a Banská Bystrica - Diviaky (1940).

Revolučná vlna vyvolaná zhoršenými životnými podmienkami v rokoch I. svetovej vojny pokračovala i v prvých rokoch ČSR. Keďže sa väčšina organizovaných robotníkov počas roku 1920 hlásila k marxistickej ľavici, hneď po založení KSČ (Komunistickej strany Československa) vznikla v meste silná Mestská organizácia KSČ. Vychádzali tu noviny Proletár, Hlas ľudu, Kovorobotník, a Spartakus. Mesto bolo svedkom mohutných, komunistami vedených demonštrácii, zameraných na nové chápanie princípov sociálnej spravodlivosti.

Motívy viažúce sa k Banskej Bystrici v známkovej tvorbe I. ČSR a Slovenského štátu

Snahy vládnucich tried o zmenu spoločenského modelu vo vzniknutom Československu vyvolávali nové predstavy o známkovej tvorbe tak, ako to môžeme sledovať i v ostatných nástupníckych štátoch Rakúsko–Uhorska. Vychádzali zo zámeru skvalitniť umeleckú a technickú realizáciu poštových známok. Zásadnou požiadavkou bolo, aby známka bola zrkadlom obdobia, v ktorom sa vytvorila, a tým z hľadiska umeleckého a politického, mala podať svedectvo o obraze epochy, v ktorej vznikla. Aj keď do roku 1926 grafický dizajn poštových známok vychádzal z uhorských tradícií, ktoré nadväzovali na prvú poštovú známku sveta, postupne sa pohľad na známkovú tvorbu a tým i tvorbu emisií, mení v súlade s protomodernistickými tendenciami presahujúc tradičné limity chápania dizajnu tohto poštového vynálezu. Vzniká nová emisia Hrady, krajiny a mestá. V tejto emisii po prvýkrát vychádza v roku 1936 výplatná známka Banská Bystrica, realizovaná podľa návrhu Karla Vika, rytá Karlom Seizingerom. Táto poštová známka sa na trhu objavuje i druhýkrát, a to v roku 1937, s prítlačou "B.I.T.1937" (Bureau International du Travail). Známka bola vytlačená taktiež tlačiarňou Haas Praha z pôvodných rytých dosiek k zasadaniu Medzinárodného úradu práce v Prahe, avšak v mierne odlišných odtieňoch pôvodnej farby.

Hospodárska kríza 1929-1933, dôsledky Mníchova a následná okupácia pohraničných území Československa nemeckými, maďarskými a poľskými okupantmi, viedli k rozbitiu štátu. Dňa 14. marca 1939 bol vyhlásený Slovenský štát. Bolo zriadené Ministerstvo dopravy a verejných prác SR, ktoré prevzalo riadenie pošty. Telegraf a telefón prevzali telegrafné stavebné úrady v Bratislave, Nitre a Prešove. V poštovej službe Slovenského štátu boli použité platné československé známky. V emisii Krajiny a hrady z roku 1939 zužitkovali známku Banská Bystrica tretíkrát so šikmou dvojriadkovou pretlačou "Slovenský štát / 1939" modrej farby. Známka bola vydaná 24. marca 1939 (pretlač bola realizovaná hĺbkotlačou v tlačiarni Slovenská Grafia Bratislava). Platnosť týchto poštových známok na území štátu skončila 17. apríla 1939. Zaujímavosťou je i skutočnosť, že táto známka bola zaradená do poštovej prevádzky 15. júla 1939 s platnosťou do 15. decembra 1939 v Protektoráte Čiech a Moravy i štvrtýkrát v pretlačovom provizóriu: s pretlačou "BÖHMEN u. MÄHREN / ČECHY a MORAVA". Táto známka bola stiahnutá z obehu 1. decembra 1939.

Tvorba slovenských poštových známok v rokoch 1939–1945 nesie pečať rýchlejších spoločensko–politických premien, ako aj výraznejšieho prenikania vedecko–technických zmien do praktického života, v podtexte reagujúc na pohnuté zážitky človeka vojnových čias. Zrýchlené striedanie umeleckých smerov, prípadne ich koexistenciu, môžeme sledovať i v grafickej tvorbe tohto obdobia. Grafický dizajn formujúci sa na prelome 19. až 20. storočia sa zameriava na racionálnejšie chápanie funkcie úžitkového umenia a odmieta bezduché kopírovanie historických slohov. I v slovenskej známkovej tvorbe prevláda tento prístup, zameraný na účel, konštrukciu, poéziu, s cieľom zvládnuť strohý grafický prístup s písomnými znakmi. Písmo – behrensschriff vhodne dopĺňa celkový obraz známky. Vzniká pre knižnú sadzbu a je kompromisom medzi gotickým, secesnými kaligrafickými písmami a antikvou. Okrem písma dopĺňa obraz poštovej známky štátny znak, kresba vynálezu, prípadne ďalšie motívy. V jednotlivých emisiách dominujú námety súvisiace s historickými osobnosťami, politicko–spoločenskými udalosťami (napr. Memorandum, Portréty). Z príležitostných známok, viažúcich sa k Banskej Bystrici, hodno spomenúť: Jozef Murgaš, Slovenské učené tovarišstvo. Okrem uvedeného boli realizované emisie Tatranské a Slovenské hrady a zámky, z vojenskej tematiky, ďalej sú to emisie Železničné, Výstavné, Poštový kongres, Portréty a pod. Zvláštnymi emisiami sú Kultúrne, podporujúce kultúrne ustanovizne a Športové na podporu športu. Zaujímavé sú emisie zamerané na dobročinné účely a podporu detí poškodených vojnou.

Ústavný zákon č. 185 z 21. júla 1939 zmenil dočasný názov krajiny „SLOVENSKÝ ŠTÁT“ na úradný názov „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“. Známky vydávané po 21. júli 1939 majú označenie vydavateľskej krajiny „SLOVENSKO“.

Na počesť rodáka z Tajova študenta gymnázia v Banskej Bystrici, rímskokatolíckeho kňaza, vynálezcu a výtvarníka, Jozefa Murgaša, bola v roku 1939, v rovnomennej emisii venovaná príležitostná poštová známka Jozef Murgaš, vydaná k 10-temu výročiu jeho smrti. Autorom známky bol Andrej Kováčik, tlačiareň HT Grafia Bratislava, platnosť známky bola do 30. 4. 1945.

I keď emisia Memorandum z roku 1941 nesúvisí s Banskou Bystricou, lebo bola vydaná pri príležitosti 80. výročia memorandového zhromaždenia v Martine v roku 1861, bola zaradená do tohto príspevku, pretože obraz známky má k mestu vzťah. Okrem Štefana M. Daxnera je na nej vyobrazený Štefan Moyses, študent gymnázia v Banskej Bystrici, neskôr biskup Banskobystrickej rímskokatolíckej diecézy, pedagóg, národovec, prvý predseda Matice slovenskej. Autorom známky bol Jozef Cincík, grafickú úpravu realizoval Jaroslav Vlček, tlačiareň HT Grafia Bratislava, platnosť známky bola do 30. 11. 1941.

Aj keď príležitostná emisia Slovenské učené tovarišstvo z roku 1942 bola venovaná 150. výročiu založenia Slovenského učeného tovarišstva v Trnave, môžeme konštatovať, že nepriamo súvisí s Banskou Bystricou. Je známe, že od konca 18. storočia sa Banská Bystrica stala jedným z centier slovenského národného života. V roku 1845 tu založili Anton Tilleš, Tomáš Hromada, Štefan Záhorský a ďalší, pobočku Slovenského učeného tovarišstva. Tu vzniknutý Spolok pohronský nadviazal styky s Ľudovítom Štúrom a rozvíjal osvetovú prácu medzi ľudom. I na základe tejto činnosti sa Banská Bystrica v polovici 19. storočia zásluhou Karola Kuzmányho a Štefana Moysesa stala jedným zo stredísk slovenského školstva a kultúry. Sľubný rozvoj zarazil zvýšený maďarizačný tlak. V rokoch 1899-1900 sa práve v Banskej Bystrici konal súdny proces s predstaviteľmi slovenského, kultúrneho a politického života (S. H. Vajanský, Martin Dula, Jozef Škultéty). Autorom známky bol Andrej Kováčik, grafická úprava Josef Roubal, tlačiareň Andrej, platnosť známky bola do 30. 11. 1941.

Pozoruhodným vydaním z rokov 1943-1944 je emisia Portréty, kde okrem Ľudovíta Štúra a Andreja Hlinku je aj portrét Martina Rázusa. Tento slovenský básnik, prozaik, esejista, dramatik, publicista, politik a evanjelický kňaz a. v., síce nežil v Banskej Bystrici, avšak v máji roku 1930 sa stal farárom v meste Brezno, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti predčasne zomrel. Ako významného spisovateľa a politického predstaviteľa Slovákov ho však pochovali v Banskej Bystrici. Autorom známky bol Ladislav Majerský, grafickú úpravu realizoval Jaroslav Vlček, tlačiareň HT Grafia Bratislava, platnosť známky bola do 30. 4. 1945.

• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii II.
• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii III.

Poznámka redaktora:
Tento článok prináša I. diel zaujímavého príspevku do štúdia regionálnej filatelie so snahou o zmapovanie historických súvislostí a významných osobností, ktoré sa viažu ku konkrétnemu mestu alebo regiónu, v tomto prípade ku Banskej Bystrici. Článok je zatiaľ ilustrovaný prevažne poštovými známkami, no v budúcnosti je ho možné doplniť o ďalšie poštové doklady ako napríklad príležitostné pečiatky, vlakové pečiatky, poštové lístky, prípadne iné poštovo-historické dokumenty. Internet má tú výhodu, že článok je "živý" - možno ho kedykoľvek aktualizovať a dopĺňať o nové informácie a obrázky. Závisí teda len nás všetkých, či prispejeme a pomôžeme zhromaždiť ďalšie filatelistické artefakty.

Takže týmto vyzývam všetkých zberateľov a fanúšikov miest a regiónov, aby buď prispeli ku filatelistickej dokumentácii Banskej Bystrice zaslaním informácií a/alebo zaujímavých materiálov, resp. ich reprodukcií alebo aby skúsili zamerať svoju pozornosť na svoj vlastný región. Stránky portálu www.postoveznamky.sk sú otvorené a umožňujú publikovať informácie určené pre skutočne veľké množstvo návštevníkov. A ak sa podarí pripraviť zaujímavé dielko, vieme pomôcť aj pri jeho knižnom vydaní.

Na našu výzvu reagoval ing. Peter Malík, ktorému ďakujeme za vecné pripomienky a opravy niektorých informácií.