Tematická filatelia:
Banská Bystrica v poštových službách a filatelii II.

2. časť štúdie venovanej dejinám mesta Banská Bystrica, so zameraním na historické udalosti a osobnosti, ktoré možno dokumentovať poštovými známkami.

Námety viažuce sa k Banskej Bystrici v československej známkovej tvorbe

Ďalšia významná kapitola v histórii mesta bola napísaná počas II. svetovej vojny. Banská Bystrica bola centrom protifašistického odboja, politickým a vojenským strediskom Slovenského národného povstania. Symbolom tohto obdobia je Pamätník SNP s neobyčajným architektonickým vzhľadom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania prevzalo riadenie pôšt a telegrafu na oslobodenom území od 5. septembra 1944 Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pošty a telegraf, ktoré pokračovalo vo svojej činnosti aj začiatkom roku 1945 na území východného Slovenska, oslobodenom Sovietskou armádou. Po oslobodení bolo obnovené ministerstvo pôšt a telegrafov, ako ústredný riadiaci orgán. Zmenami štátoprávneho usporiadania Československa sa jeho názov niekoľkokrát menil. V roku 1948 boli zriadené okresné poštové úrady, ktoré prevzali správnu a výkonnú právomoc v prevádzkových, hospodárskych, personálnych a mzdových otázkach. Krajské orgány poštovej správy vznikli v roku 1949 v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Obrazový poštový lístok s vyobrazením Námestia SNP v Banskej Bystrici (natlačená známka 1,50 K vzor Bratislavské vydanie).

V povojnovej známkovej tvorbe Banská Bystrica, ako sídlo revolučných orgánov Slovenského národného povstania je zastúpená v emisii 1. výročie Slovenského národného povstania, vydanej Československou poštou v roku 1945, vytlačenej tlačiarňou v Prahe. Autorom návrhu je Štefan Bednár. V tejto emisii boli vydané ešte ďalšie štyri poštové známky. Obraz týchto známok je nasledovný: Vlajky - ZSSR, Veľkej Británie, USA a Československa, Turčiansky Sv. Martin - budova Matice slovenskej, Sklabiňa - zrúcaniny hradu a obec vypálená nacistami počas SNP, Strečno – vrch Zvonica pamätník francúzskym partizánom. Tieto známky boli realizované i v hárčekovej úprave (nezúbkovaný kartónový papier bez lepu s rozmermi 148 x 210 mm) venovanej v prospech pozostalých po padlých povstalcoch. Autorom grafickej úpravy je Štefan M. Kraker. Hárček bol pečiatkovaný príležitostnou pečiatkou BANSKÁ BYSTRICA alebo TURČIANSKY SVÄTÝ MARTIN (29. VIII. 1944 - 29. VIII. 1945). Platnosť známok na Slovensku bola do 28. 4. 1946 a v Čechách od 25. 9. 1945 do 31. 1. 1946.

Československá známková tvorba po druhej svetovej vojne nadväzovala na medzivojnové obdobie, najmä roky 1926–1936. Východiskom boli rytiny Karola Seizingera, Bohumila Heinza, ako aj návrhy Otakara Španiela či Cyrila Boudu. Najpoužívanejším písmom na poštových známkach, po vzore švajčiarskej moderny, bolo akzidenz grotesk. Vznikajúca československá známková tvorba vychádzala z rôznych výtvarných koncepcií, a to symbolizmu, kubizmu, futurizmu, konštruktivizmu, expresionizmu, realistického impresionizmu, surrealizmu, akademického historizmu, kritického realizmu, secesného dekorativizmu, novoromantizmu, art deko a socialistického realizmu. Návrhy známok realizujú poprední českí, ako aj slovenskí výtvarní umelci a rytci.

Československá pošta do svojho emisného plánu pre rok 1947 zaraďuje príležitostnú poštovú známku 150. výročie narodenia Štefana Moysesa. Na tomto mieste hodno spomenúť jeho snahu o reorganizáciu školstva a o zriadenie chlapčenskej a dievčenskej strednej školy v Banskej Bystrici s výučbou v slovenskom jazyku, v konfesionálnom katolíckom duchu. Zriadenie katolíckeho gymnázia pre chlapcov úspešne realizoval. Pre dievčatá otvoril kláštornú dievčenskú ľudovú školu, teda nie strednú, o akú biskup usiloval. V tom čase mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá, a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina, ako vyučovací jazyk. Autorom známky Karel Svolinský, rytec Jindra Schmidt, tlačiareň: Grafická únia Praha; platnosť známky bola do 31. 12. 1948.

K dejinám Banskej Bystrice 20. storočia patrí i nekonvenčná individualita, ktorá sa v roku 1921 po odštiepení Komunistickej strany Československa (ďalej KSČ), zo Sociálno-demokratickej strany stala jedným z jej členov - Klement Gottwald.

Keď v Banskej Bystrici hľadali administrátora časopisu Hlas ľudu, prijal túto ponuku. Netrvalo dlho a stal sa jeho šéfredaktorom. Okrem toho redigoval časopis Spartakus. Z jeho iniciatívy na Slovensku vznikli Pravda chudoby (od roku 1923 Pravda) a Proletárka. Svojou aktivitou sa postupne prepracoval medzi vedúcich komunistických predstaviteľov na Slovensku. V rokoch 1926-1929 pracoval už v pražskom sekretariáte KSČ. V rokoch 1929 - 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Pod jeho vedením KSČ v roku 1946 vyhrala voľby v Čechách a v roku 1948 nátlakovými akciami vyvolala politickú krízu, ktorá vyústila až do nastolenia totalitnej vlády tejto strany. 14. júna 1948 bol Klement Gottwald po abdikácii Edvarda Beneša zvolený do funkcie československého prezidenta. Známková emisná činnosť na túto skutočnosť reagovala viacerými známkami. Jednotlivé emisie tlačené v Prahe, až na emisiu z roku 1953 - 5. výročie víťazného februára 1948, ktorá bola vytlačená v Bratislave, uvádzame postupne podľa rokov ich vzniku, pre ich početnosť obraz poštových známok len výberovo.

Rok	Názov emisie	Autor	Doba platnosti	Poznámky
1948	Klement Gottwald	Podľa fotografie Karela Hájka, grafická úprava a rytina Jindra Schmidt	18. 6. 1953	ukážka obrazu známky
1948	52. narodeniny K. Gottwalda	Hárčeková úprava Karel Svolinský, rytina Jindra Schmidt, štandarda a text Jirka Goldschmied	31. 3. 1949	ukážka obrazu známky
1949	1. výročie Víťazného februára 1948	Dve známky: Návrhy - portrét: fotografia Karela Hájka, prejav K. Gottwalda na Václavskom námestí – fotomontáž Bohuslav Němec, rytina: Jindra Schmidt	31. 12. 1949	ukážka obrazu známky
1951	30. výročie založenia KSČ	Návrh a rytina Jindra Schmidt, známka v dvoch farebných prevedeniach: modrá a zelenošedá	18. 6. 1953	ukážka obrazu známky
1951	Deň Čs. armády	Portrét K. Gottwalda v uniforme - návrh: fotografia Jozefa Ehma, rytina: Jindra Schmidt	18. 6. 1953
1952	Klement Gottwald	Portrét – návrh - foto Karel Hájek, grafická úprava a rytina Jindra Schmidt	18. 6. 1953	ukážka obrazu známky
1953	5. výročie Víťazného februára 1948	K. Gottwald pri prejave - návrh: Jindra Schmidt; Manifestácia - s portrétmi J. V. Stalina a K. Gottwalda - návrh: Bohuslav Němec	18. 6. 1953
1954	25. výročie V. zjazdu KSČ	Klement Gottwald pri prejave návrh: Ivan Strnad, rytina: Ladislav Jirka	31. 12. 1992	ukážka obrazu známky
1988	40. výročie Februára 1948 a Národnej fronty	Hárčeková úprava opakovanie návrhu Ivana Strnada z roku 1954, rytina: Bedřich Housa, grafická úprava: Oldřich Pošmúrny	31. 12. 1992

V emisi Kultúrne a politické osobnosti z roku 1949, okrem Pavla Orságha Hviezdoslava, Vladislava Vančuru, Júliusa Fučíka, Jiřího Wolkera, Aloisa Jiráska bol zaradený Ján Šverma. Tento politik, novinár od roku 1929, ako člen Gottwaldovej skupiny pôsobil v Ústrednom výbore KSČ. Tesne pred začiatkom Slovenského národného povstania (ďalej SNP), spolu s Rudolfom Slánskym, Marekom Členom a Alexejom Asmolovom priletel v noci z 27. na 28. augusta na slovenské územie. Ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ pracoval na sekretariáte ÚV KSS v Banskej Bystrici. Pôsobil tiež v redakcii Pravdy, ktorá vychádzala v Banskej Bystrici. Po regrese SNP do hôr ustupoval s členmi Hlavného štábu partizánskeho hnutia cez svahy Nízkych Tatier. Zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec. Autorom grafického návrhu známky podľa fotografie je Ladislav Jirka, tlačiareň: Pravda Bratislava, platnosť známky bola do 18. 6. 1953.

V roku 1950 si československá známková tvorba pripomenula 10. výročie úmrtia Jozefa Gregora Tajovského. Slovenský prozaik a dramatik, pôvodným povolaním učiteľ, po štúdiách v Prahe zamestnanec Vidieckej ľudovej banky, neskôr Tatrabanky, súčasne zamestnaný v Ľudových novinách, člen spolku Detvan a Slovenskej národnej strany. Veľká časť jeho života je spojená s rodným Tajovom, Banskou Bystricou a s obcami Pohorelá, Lopej, Horná Lehota a Podlavice. Názov emisie 10. výročie úmrtia J. G. Tajovského; autori poštovej známky: návrh: Karel Svolinský, rytec: Jindra Schmidt, tlačiareň: Grafická únia Praha, platnosť známky bola do 18. 6. 1953.

Trináste storočie je obdobím významného rozvoja baníctva na Slovensku. Podstatne vzrástol počet banských revírov vznikom banských miest za účastí hostí a kapitálových investícií z cudziny. Týmto sa vytvorila potrebná inštitucionálna základňa na podstatné zvýšenie a trvalú prevádzku banskej ťažby. Najvýznamnejším banským revírom na Slovensku začiatkom 13. storočia bol banskoštiavnický. Od polovice 13. storočia sa významným stal aj nový banskobystrický revír v ktorom sa dobývali strieborné a medené rudy na Španej Doline, v Starých Horách i na Piesku. Túto skutočnosť aj keď priamo nesúvisí s Banskou Bystricou dosvedčuje emisia Deň baníkov z roku 1952. Séria štyroch poštových známok okrem úvodnej dokumentuje novú banskú techniku a banské revíry v Ostrave. Úvodná cenina s názvom „Dolovanie rúd v XVII. storočí “ svojim obrazom približuje i spôsob ťažby v banských revíroch v okolí Banskej Bystrice. Autor návrhu a rytec Jiří Švengsbír, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha; platnosť známky bola do 18. 6. 1953.

Roku 1953 v emisii Spisovatelia bola realizovaná známka venovaná predstaviteľovi slovenského literárneho realizmu a zakladateľovi modernej slovenskej prózy, lekárovi Martinovi Kukučínovi. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry, avšak osud mu nedoprial žiť na Slovensku, aj keď sa o to pokúšal niekoľkokrát, a to v roku 1893 a v rokoch 1896 - 1897. K Banskej Bystrici ho viaže štúdium na gymnáziu v roku 1875. Autor návrhu známky: Václav Šprungl, rytec: Bedřich Housa, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha; platnosť známky bola do 18. 6. 1953.

Významným medzníkom z pohľadu dejín pošty a poštovníctva v oblasti známkovej tvorby bola menová reforma v júni 1953. V čase od 1. júna do 18. júna 1953 bolo povolené vyplácať poštovné použitím poštových cenín, ktoré boli v obehu ku dňu 1. júna 1953, a to v prepočte 50 korún menovitej hodnoty starej meny za 1 korunu novej meny. Platnosť všetkých cenín bola obmedzená do 18. júna 1953, nakoľko na 19. júna 1953 bolo príslušnými ustanoveniami ohlásené vydanie nových emisií poštových známok. Známky starej meny bolo možné použiť po 19. júni 1953 len v tom prípade, ak ku starej bola prilepená poštová známka v novej mene. Výnimku tvorili doplatné známky z roku 1946, ktoré boli výhradne obhospodarované poštovými orgánmi. Známky vydané po tomto dátume platili až do zániku ČSFR v roku 1992.

V roku 1944 sa mal front posunúť ďalej na západ a s partizánmi sa počítalo aj na Slovensku, ktoré má najvýhodnejšie podmienky pre tento druh bojovej činnosti v Európe. V Obarove pri Rovne na Ukrajine vznikla škola zvláštneho výcviku. Z partizánskych zväzkov, ktoré splynuli s Červenou armádou boli vyberané perspektívne kádre, z ktorých boli vytvárané organizačné jadrá partizánskych brigád. Niekoľko mesiacov pred predpokladaným príchodom sovietskej armády sa začalo s výsadkom menších jednotiek na Slovensko. V priestoroch Krížnej, Prašivej a ďalších častí Nízkych Tatier v okolí Banskej Bystrice od augusta 1944 vysadzovali sovietskych a slovenských parašutistov. Medzi prvé organizačné skupiny patrili Jegorovova, Bielika, Sečanského. Partizáni nadväzovali spojenie s ilegálnymi pracovníkmi v Banskej Bystrici, Brezne a iných obciach Horehronia, s robotníkmi Podpolianskych železiarní a s drevorubačmi a občanmi horských obcí. V roku 1954 v emisii 10. výročie Slovenského národného povstania boli realizované dve poštové známky. I keď podiel slovenských autorov na známkovej tvorbe v tomto období bol veľmi skromný, ceniny s názvom „Partizán“ a „Partizánka“ navrhla slovenská výtvarníčka Mária Medvecká, podľa rozkresby Jindru Schmidta (partizán) a Bedřicha Housu (partizánka), známky vyryl Jaroslav Goldschmied. Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Obraz Banskej Bystrice sa v povojnovom období tiež dostáva na poštovú známku v roku 1955 v emisii Československé mestá, určené pre leteckú prepravu. Mesto oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu a rumunskej armády 25. 3. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom republiky a Radom SNP 1. triedy. Oslobodenie znamenalo pre Banskú Bystricu novú kapitolu v jej dejinách. V roku 1949 sa stáva sídlom krajského národného výboru, v roku 1960 sídlom Stredoslovenského krajského národného výboru, a tým skutočným politickým, hospodárskym, kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Zrekonštruovali a zmodernizovali sa staré priemyselné závody, vznikli aj nové. Vybudovali sa sídliská (Fončorda, Pred stanicou, Na Uhlisku, Fortnička), školy, sociálne, zdravotné, kultúrne a športové, zariadenia. K Banskej Bystrici boli pričlenené niektoré okolité obce. Autor návrhu známky a rytec je Jiří Švengsbír, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V rámci emisie Spisovatelia a básnici bola v roku 1957 vydaná známka s portrétom slovenskej spisovateľky, predstaviteľky prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľky ženského časopisu Dennica, funkcionárky Živeny, podporovateľky ochotníckeho divadla a etnografke Terézie Vansovej. Stredoškolské štúdiá absolvovala na súkromnej dievčenskej škole Karola Orfanidesa v Banskej Bystrici, kde i od roku 1911, po manželovom penzionovaní, žila. Autor návrhu známky: Max Švabinský, rytec: Jindra Schmidt, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V roku 1958 bola vydaná poštová známka na počesť slovenského prozaika a publicistu, c. k., stoličného lekára, ktorý pôsobil v rodnom meste Banskej Bystrici, a kde ukončil i katolícke gymnázium, bansko-lesného lekára v Brezne a v Kremnici, Gustáva Kazimíra Zechentera – Laskomerského v emisii Spisovatelia. Autor návrhu: Max Švabinský, rytec: Jindra Schmidt, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Emisia 200 rokov Banskej akadémie v Banskej Štiavnici z roku 1964 aj keď na prvý pohľad s Banskou Bystricou nesúvisí, treba však poznamenať, že vychovávala banských odborníkov aj pre potreby banskobystrických revírov. Akadémia vznikla 13. decembra 1762 na základe prvých školských reforiem Márie Therézie s cieľom vychovávať banských špecialistov. Na tomto úseku presahovala hranice bývalej monarchie. Vedecká úroveň profesorov a ich objavov potvrdzovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj s tým súvisiacich vedných disciplín. Ich odborné články boli publikované nie len v odborných časopisoch habsburskej ríši, ale rôznych zahraničných periodikách. Autor návrhu: Ernest Zmeták, rytec: Bedřich Housa, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V emisii Znaky československých miest z roku 1968 bol v obraze známky vydaný erb mesta Banská Bystrica. Po obsahovej stránke ide o erb odvodený od mladšieho erbu éry Arpádovcov. Oba erby majú sedemkrát delené štíty, a na oboch sa strieda červená a strieborná farba. Rozdiel medzi arpádovským a banskobystrickým erbom vidieť v rôznom poradí farieb. Kým arpádovský je červeno-strieborno delený, banskobystrický je delený strieborno-červeno. Erb Banskej Bystrice vznikol ešte pred vymretím rodu Arpádovcov v posledných dvoch desaťročiach 13. storočia, (Arpádovci vymreli smrťou Ondreja III. v roku 1301). Autor návrhu grafickej úpravy a rytec: Jozef Herčík, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Emisia 25. výročie Slovenského národného povstania a 25. výročie bojov o Duklu z roku 1969 pozostáva z dvoch poštových známok prezentujúcich jednotlivé dejinné udalosti. Príležitostná poštová cenina pripomínajúca boje o Duklu má v obraze generála Ludvika Svobodu a príslušníkov československej jednotky v Sovietskom zväze. S Banskou Bystricou priamo súvisí poštová známka pripomínajúce výročie Slovenského národného povstania. Toto ozbrojené povstanie slovenských povstaleckých jednotiek počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na slovenské územie začalo 29. augusta 1944. Táto obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami bola nepriamo i útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom, ako aj snahou byť na strane víťazných mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili, v noci z 27. na 28. októbra 1944, časť jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny na jar v roku 1945. Autor návrhu: Vincent Hložník, rytec: Jozef Herčík, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Na banskobystrickom gymnáziu študoval od roku 1738 člen jezuitského rádu, astronóm, fyzik a matematik, profesor mechaniky na univerzite vo Viedni, Maximilián Hell. Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. V roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni a spracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Jeho portrét na poštovej známke navrhol Karel Svolinský, vyryl Ladislav Jirka pre emisiu Svetové výročia osobností – UNESCO z roku 1970. Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Od roku 1966, v nadväznosti na uznesenia Svetovej poštovej únie, sa v Československu začínajú formovať prvé emisné rady, ktoré sa postupne rozširujú na oblasť umenia, športu, pamiatok, ochrany prírody, vedy a techniky, atď. V roku 1970 v emisii Umenie, v grafickom prepise umeleckého diela Trh v Banskej Bystrici z roku 1890, bolo na známke uverejnené dielo významného maliara Dominika Skuteckého. Maliarstvo študoval vo Viedni, v Benátkach a Mníchove. Počas prvého pobytu v Banskej Bystrici rokoch 1884 - 1886 vytvoril viacero krajinomalieb zo stredného Slovenska. V roku 1889 sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Grafický prepis – výrez z obrazu realizioval rytec Jindra Schmidt. Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Emisia Bojovníci proti nacizmu a fašizmu za okupácie z roku 1973 na sérii šiestich poštových známok prezentuje osobnosti, ktoré počas druhej svetovej vojny bojovali proti nacizmu a fašizmu. Na ceninách sú portréty – Jána Nálepku, Slováka, ktorý ako jediný zahraničný účastník odboja bol ocenený počas vojny vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu, Antona Sochora vojaka Wehrmachtu, ktorý dezertoval a od roku 1939 po boku Ľudovíta Svobodu bojoval proti nacizmu v tzv. Československom legione, Evžena Rošického člena protifašistického odboja skupiny Kapitán Nemo, Vladimíra Clementisa ľavicového intelektuála, člena skupiny DAV, Jána Osohu člena druhého a tretieho vedenia ilegálneho KSS na Slovensku, ktorý bol popravený v koncentračnom tábore Mauthausen, Jozefa Moláka ilegálneho odbojového pracovníka zastreleného gestapom, Eduarda Urxa člena skupiny DAV popraveného v koncentračnom tábore Mauthausen, Václava Sikule politika českej a československej KSČ, Márie Kadeříkovej účastníčky domáceho odboja v roku 1942 zatknutej gestapom a odsúdenej na trest smrti, Jožky Jabůrkovej ľavicovej novinárky, spisovateľky zatknutej nacistami, umučenej v koncentračnom tábore Ravensbrück. Z prezentovaných osobností sa k Banskej Bystrici viažu: Mirko Nešpor poslucháč Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave, ilegálny pracovník, zakladateľ revolučných národných výborov na Orave, účastník partizánskych bojov v Nízkych Tatrách, v roku 1944 zatknutý členmi Hlinkovej gardy a v Bratislave popravený a Karol Šmidke funkcionár KSČ v Liptovskom Mikuláši, Trenčíne a Banskej Bystrici, spoluorganizátor zjednocovacieho zjazdu KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici 17. septembra 1944. Na tomto mieste z uvedených poštových známok budeme prezentovať len tie ktoré sa viažu k Banskej Bystrici. Autor návrhov Václav Fiala, rytec: Miloš Ondáček, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V roku 1974 bola vydaná emisia venovaná niekoľkým jubileám 30. výročie Slovenského národného povstania, 25. výročie Slovenského ľudového kolektívu, 25. výročie Vysokej školy muzických umení Bratislava. S Banskou Bystricou má súvis poštová známka pripomínajúca výročie Slovenského národného povstania. Na obraze známky je hlava partizána, hlaveň pušky a hora. Autor návrhu Ivan Schurmann, rytec: Miloš Ondráček, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Poštová známka z emisie Partizánski velitelia a bojovníci z roku 1974 prezentuje portrét Albína Grznára, organizátora partizánskeho odboja na Hornej Nitre, spolu s portrétom Jána Švermu. Ján Šverma po príchode do Banskej Bystrice, spolu s veliteľom povstaleckej armády generálom Jánom Golianom, a veliteľom partizánskych oddielov Karolom Šmidkem zaisťoval začiatkom októbra 1944 výrobu jedného s troch pancierových vlakov, ktoré mali chrániť povstalecké územie. Podieľal sa na udržiavaní prevádzky oslobodeného teritória. Po porážke povstania odmietol odletieť do Kyjeva alebo do Moskvy. Spolu s Rudolfom Slánskym sa so skupinou českých a slovenských účastníkov povstania presunul z Banskej Bystrice cez Donovaly na hrebeň Nízkych Tatier, do tábora I. čs. partizánskej brigády. Známku navrhol Lumír Šindelář, vyryl Miloš Ondráček, tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V emisii Výročia významných osbností z roku 1976 bola vydaná poštová známka venovaná významnému slovenskému básnikovi, prozaikovi a prekladateľovi, predstaviteľovi moderny Ivanovi Kraskovi. Tohto rodáka z gemerských Lukovíšť viaže k Banskej Bystrici rok 1914, odkedy slúžil ako dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko–uhorskej armády a odchádza s ním na východný front. Známku navrhol Albín Brunovský, vyryl Josef Herčík, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V emisii Výročia osobností z roku 1981, bola vydaná poštová známka venovaná Jánovi Švermovi. Ak na tomto mieste hodnotíme Švermovu politickú cestu mierneho pokroku v medziach meniaceho sa zákona Kominterny, môžeme ju považovať za čiastočne úspešnú v demokratickom prostredí I. ČSR. Táto taktika však neskôr, po prevzatí moci KSČ v štyridsiatych rokoch, vedie k tragickým následkom. Sebakritika komunistov prestala byť dočasným taktickým ústupkom a stala sa nástrojom politických procesov, ktorých sa Šverma nedožil. Napriek tomu sa jeho smrť stala položkou prokurátorských spisov, a to jedným z bodov obžaloby proti Rudolfovi Slánskemu, ktorého obvinili z jeho smrti. Známku navrhol Jozef Baláž, vyryl Josef Herčík, tlač: Poštovní tiskárna cenin, Praha.

V emisii Hrdinovia odboja proti fašizmu z roku 1984 bola vydaná poštová známka venovaná Ladislavovi Novomeskému, slovenskému komunistickému politikovi, ľavicovému intelektuálovi, spoluzakladateľovi DAV-u, básnikovi, novinárovi a publicistovi. Bol jedným z popredných organizátorov Slovenského národného povstania, členom V. ilegálneho vedenia KSS, spoluzakladateľom a podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici (1944), členom predsedníctva ÚV KSS, povereník pre školstvo a osvetu. Po vojne, na zjazde KSS v roku 1950, bol obvinený z tzv. buržoázneho nacionalizmu a v roku 1951 zatknutý. V roku 1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia. V tomto čase nemohol publikovať. V roku 1956 bol prepustený, do roku 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V roku 1963 ho plne rehabilitovali. Presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku aj predsedom Matice slovenskej. Od roku 1970 bol vážne chorý. Prispel k tzv. husákovskej normalizácii na kultúrnom aj politickom poli. Známku navrhol Dušan Kállay, líniovú rozkresbu realizoval Ladislav Jirka, vyryl Josef Herčík, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V obraze poštovej známky emisie 40. výročie Slovenského národného povstania z roku 1984 je figurálna kompozícia, pamätník – Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a text 1944 - 1984 Slovenské národné povstanie. Návrh Jozef Baláž, rytec Miloš Ondráček, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V sérii šiestich známok emisie Výročie osobností z roku 1989 bola vydaná poštová známka venovaná Jánovi Bottovi, slovenskému romantickému básnikovi, narodenému vo Vyšnom Skálniku v roku 1829, pochovanému v roku 1881 v Banskej Bystrici. Po štúdiách v Levoči sa rozhodol pre vtedy menej typické zamestnanie - inžinier – zememerač. Od roku 1874 študoval techniku v Budapešti. Začiatkom roku 1860 preberá samostatné zememeračské práce v Banskej Bystrici pre katastre obcí Počúvadlo, Dekýš, Vysoká, Banský Studenec, Žakýl, Teplá a okolie Banskej Štiavnice. Známku navrhol Albín Brunovský, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Príležitostná poštová známka v emisii Deň poštovej známky z roku 1991 bola venovaná Martinovi Benkovi, zakladateľovi moderného slovenského prejavu v maľbe a kresbe. I keď jeho život s Banskou Bystricou celkom nesúvisí, treba pripomenúť jeho vzťah k mestu, kde maľoval najmä jeho predmestia v roku 1944. V Banskej Bystrici mal niekoľko individuálnych výstav, a to rokoch 1964, 1965, 1969, 1983. Známku navrhol Martin Činovský, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

V poslednom roku spoločného štátu bola vydaná emisia 200. výročie Slovenského učeného tovarišstva. I keď emisia z roku 1992 neuvádza názov v pôvodine Slowenské učené Towarišstwo, alebo Towarišstwo litterného umeňá, neuberá na význame pripomenutie si tohto výročia poštovou známkou. Spolok bol založený v Trnave roku 1792 ako výsledok národných snáh o kultúrne a osvetové pozdvihnutie Slovákov. Medzi členov a hlavné osobnosti spolku patrili Anton Bernolák, Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay a ďalší. Na konci tretieho roku svojej existencie mal už spolok do štyristopäťdesiat členov. Preto boli založené pobočky v Nitre, Banskej Bystrici, Jágri, Rovnom, Solivare, Rožňave, Košiciach a Viedni. Známku navrhol Jozef Baláž, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha.

Súvisiace články:

• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii I.
• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii III.

____________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka redaktora:
Tento článok prináša II. diel zaujímavého príspevku do štúdia regionálnej filatelie so snahou o zmapovanie historických súvislostí a významných osobností, ktoré sa viažu ku konkrétnemu mestu alebo regiónu, v tomto prípade ku Banskej Bystrici. Článok je zatiaľ ilustrovaný prevažne poštovými známkami, no v budúcnosti je ho možné doplniť o ďalšie poštové doklady ako napríklad príležitostné pečiatky, vlakové pečiatky, poštové lístky, prípadne iné poštovo-historické dokumenty. Internet má tú výhodu, že článok je "živý" - možno ho kedykoľvek aktualizovať a dopĺňať o nové informácie a obrázky. Závisí teda len nás všetkých, či prispejeme a pomôžeme zhromaždiť ďalšie filatelistické artefakty.

Takže týmto vyzývam všetkých zberateľov a fanúšikov miest a regiónov, aby buď prispeli ku filatelistickej dokumentácii Banskej Bystrice zaslaním informácií a/alebo zaujímavých materiálov, resp. ich reprodukcií alebo aby skúsili zamerať svoju pozornosť na svoj vlastný región. Stránky portálu www.postoveznamky.sk sú otvorené a umožňujú publikovať informácie určené pre skutočne veľké množstvo návštevníkov. A ak sa podarí pripraviť zaujímavé dielko, vieme pomôcť aj pri jeho knižnom vydaní.