Tematická filatelia:
Banská Bystrica v poštových službách a filatelii III.

3. časť štúdie venovanej dejinám mesta Banská Bystrica, so zameraním na historické udalosti a osobnosti, ktoré možno dokumentovať poštovými známkami.

Súčasná známková tvorba a Banská Bystrica

Dňa 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Slovenská pošta sa už v marci 1993 stala členom Svetovej poštovej únie. Ústredie, neskôr generálne riaditeľstvo Slovenskej pošty, š. p., sa v roku 1996 presťahovalo z Bratislavy do Banskej Bystrice, kde sa v roku 2004 transformuje na akciovú spoločnosť. Emisná činnosť v Slovenskej republike sa začala známkou so štátnym znakom. Vznikajúca samostatná slovenská známková tvorba geneticky nadväzuje na československú; výplatné známky z rokov 1993 až 2008 vychádzajú z tradičného československého dizajnu s pamätihodnosťami a krajinkami. Použité boli rovnaké tlačové techniky – rotačná oceľotlač, rotačná oceľotlač kombinovaná s hĺbkotlačou a oceľotlač z plochých platní. Známky sa tlačia ofsetom alebo kombináciou s rytými technikami. Pravidelne sú vydávané známky v emisii Umenie. Vytvorili sa emisie: Veľká noc, Európa, Technické pamiatky, Ochrana prírody, Krásy našej vlasti, Vianoce a Deň poštovej známky.

Do roku 2003 zabezpečovala tlač známok výlučne Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s., vydavateľom bolo Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií. Zákonom č. 15 z 3. decembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, sa Slovenská pošta, š. p., stáva vydavateľom slovenských poštových známok. V rokoch 2004 až 2008 sa okrem tlačiarne v Prahe tlačili slovenské poštové známky vo Walsall Security Printers Ltd., Veľká Británia, WSP – CARTOR vo Francúzsku, Állami Nyomda Nyrt. v Maďarsku,a po tomto dátume až do súčasnosti opäť len v Poštovní tiskárne cenin Praha. Vznikom Slovenskej republiky dostala súdobá stredná a mladá generácia výtvarníkov príležitosť viditeľnejšie formovať známkovú tvorbu. Okrem skúsených a zaslúžilých tvorcov, akými sú Jozef Baláž, Vincent Hložník, Dušan Kállay, Ivan Schurmann, alebo prvý slovenský rytec - Martin Činovský, sa v počiatočných rokoch zapojilo do tvorby známok vyše 20 výtvarníkov, ktorí dovtedy nemali skúsenosti s touto tvorbou, až na Kamilu Štanclovú, Sibylu Greinerovú a Karola Felixa. Zo skupiny nových autorov známok hodno spomenúť Petra Augustoviča, Ivana Bencu, Júliu Bukovú, Róberta Bruna, Rudolfa Cigánika, Miroslava Cipára, Arnolda Fekeho, Dušana Grečnera, Róberta Jančoviča, Mikuláša Klimčáka, Vladimíra Machaja, Svetozára Mydlu, Dušana Nágela, Igora Piačku, Júliu Piačkovú, Juraja Ševca, Stanislava Troppa, Jozefa Trojana, Petra Uchnára, Jaroslava Uhela, Ondreja Zimku, ale aj sochára Tibora Bartfaya, karikaturistu Olivera Solgu i rytca poštových pečiatok Františka Horniaka. Vstupom Martina Činovského, Františka Horniaka, Rudolfa Cigánika a neskôr Arnolda Fekeho do slovenskej známkovej tvorby sa začala utvárať i rytecká škola. Avšak tak, ako v predchádzajúcom období, niektoré emisie sa realizujú v spoluautorstve s českými výtvarníkmi - rytcami.

Prvou poštovou známkou realizovanou v druhej Slovenskej republike, ktorá má spojitosť s Banskou Bystricou, je v rámci emisii Osobnosti, známka venovaná Alexandrovi Dubčekovi, z roku 1993. Táto autorita - reformný politik z roku 1968, účastník SNP, pôsobil po II. svetovej vojne v rôznych straníckych funkciách i v Banskej Bystrici. Známku navrhol Jozef Baláž, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Emisia EURÓPA – vynálezcovia a objavitelia bola v roku 1994 venovaná Jozefovi Murgašovi, vynálezcovi, priekopníkovi rádiotelegrafie. Celkovo mu bolo v USA priznaných 12 patentov z odboru rádiotelegrafie. Okrem toho výsledkom jeho bádaní boli vynálezy vlnomera, detektora elektromagnetických vĺn, prístroja na výrobu elektrických oscilácií, navijaka na rybársky prút, atď. Známku navrhol Dušan Grečner, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Slovenské národné povstanie sa stalo súčasťou spoločného zápasu ľudu európskych krajín proti fašizmu. V príležitostnej emisii poštových známok k 50. výročiu SNP z roku 1994, na jednej známke zo série, sú formou dvojportrétu vyobrazení generáli Ján Golian a Rudolf Viest. J. Golian v roku 1938 slúžil v 10. divízii v Banskej Bystrici, kde bol poverený rôznymi štábnymi funkciami. Od januára 1944 bol vymenovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov. Od 30. apríla 1944 bol vymenovaný za veliteľa Vojenského ústredia SNR. 5. septembra 1944 sa stal prvým veliteľom slovenskej povstaleckej armády. R. Viest bol príslušníkom československých légií. V roku 1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. V Londýne bol členom exilovej štátnej rady a ministrom československej vlády. Od 7. októbra 1944 prevzal v Banskej Bystrici velenie 1. Československej armády na Slovensku. V noci z 27. na 28. októbra obaja generáli na Donovaloch vydali posledný operačný rozkaz povstaleckým vojskám, keď nariadili armáde prechod na partizánsky spôsob boja a sami prešli do hôr. Dňa 3. novembra 1944 boli Golian a Viest zajatí v Pohronskom Bukovci. Boli vyšetrovaní v Banskej Bystrici a Bratislave, potom transportovaní do Berlína. Popravení boli pravdepodobne v koncentračnom tábore Flossenbürg. Známku navrhol Jozef Baláž, vyryl Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V roku 1994 sa do emisného plánu známkovej tvorby opätovne dostáva Banská Bystrica v  podobe výplatnej známky v nominálnej hodnote 3 Sk. Na známke popri názve mesta je kompozícia významných historických architektonických pamiatok (s pozadím v modrej farbe) a mestský erb (červenobielej farby). V popredí je mestský hrad, ktorý bol budovaný ako mestská akropola pravdepodobne už v 14. storočí na mieste staršieho osídlenia. V pozadí je veža farského kostola a bývalej radnice. Uvedené architektonické pamiatky tvoria hradný komplex, ktorý bol v minulosti opevnený. Autorom známky je Stanislav Tropp. Rytecky známku spracoval František Horniak. Vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 ks.

Aj keď slovenská kinematografia je zdanlivo mladá a nezasiahla výrazne do dejín filmového priemyslu a umenia, môžeme sa popýšiť niekoľkými pozoruhodnými filmami. Emisia venovaná 100. výročiu filmu z roku 1996 v podtitule Film Jánošík 1936 z historického pohľadu dokumentuje vývoj filmovej tvorby, ktorej korene siahajú do roku 1826, kedy sa v Bratislave konali prvé filmové predstavenia. Počiatky slovenského filmu týmto chápeme ako súčasť celkového vývoja uhorskej kinematografie. Po dokumentárnych filmoch sa v roku 1921 začal na Slovensku natáčať hraný film. V máji v uvedenom roku, bratia Jaroslav a Daniel Siakľovci, americkí Slováci nakrúcali prvý celovečerný film Jánošík. Následne, v roku 1936 film rovnomenného názvu Jánošík, hovorený v slovenčine, nakrútil režisér Martin Frič v titulnej úlohe s Paľom Bielikom. Týmto sa Banská Bystrica nepriamo zapísala do dejín filmu. Hlavný hrdina filmu sa narodil v roku 1910 práve v tomto meste. Po skončení odbornej kovorobnej školy v Banskej Bystrici, ho pre film objavil Karel Plicka a odporučil ho Martinovi Fričovi. Úspech filmu ho priviedol do Slovenského národného divadla. Počas SNP Paľo Bielik nakrútil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokument Za slobodu. Známku v hárčekovej úprave navrhol Igor Benca, vyryl František Horniak, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Slovenská známková tvorba v roku 1996 v emisii Deň slovenskej poštovej známky, pri príležitosti 25. výročia smrti, venovala poštovú známku Martinovi Benkovi, najvýznamnejšej osobnosti zakladateľskej generácie slovenskej výtvarnej moderny a tvorcovi poštových známok. Benka patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské výtvarné umenie v zahraničí. Autorom grafickej úpravy, líniovej rozkresby známky a kupónu je Martin Činovský, známku vyryl Rudolf Cigánik a kupón František Horniak, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Pri príležitosti 200. výročia narodenia Štefana Moysesa bola v roku 1997, v emisii Osobnosti, vydaná poštová známka Štefan Moyses – prvý predseda Matice slovenskej. Tento banskobystrický biskup, okrem snahy o rozvoj slovenského školstva, odovzdal v roku 1861 panovníkovi Memorandum národa Slovenského a návrh privilégia na uskutočnenie rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku. Na I. valnom zhromaždení Matice slovenskej bol zvolený za jej predsedu. Autorom výtvarného návrhu známky, ako aj rytcom, je Rudolf Cigánik, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Druhá známka v tejto emisii pripomína a vyobrazuje Svetozára Hurbana Vajanského – slovenského politika, spisovateľa, literárneho kritika a právnika. S. H. Vajanský na gymnáziu v Banskej Bystrici zmaturoval v roku 1867, pôsobil ako interný spolupracovník časopisu Orol, v roku 1881 obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľady. Autorom výtvarného návrhu známky je Jozef Baláž, rytcom Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V emisii Osobnosti bola v roku 1998 vydaná známka s portrétom Martina Rázusa, ktorá pripomína evanjelického farára, spisovateľa, publicistu, politika, pochovaného v roku 1937 v Banskej Bystrici. Autor výtvarného návrhu známky - Ján Trojan, rytec František Horniak podľa rozkresby Martina Činovského, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V roku 1999 v emisnom rade Osobnosti bola vydaná poštová známka venovaná slovenskému polyhistorovi, encyklopedistovi, filozofovi, pedagógovi evanjelickému kazateľovi, priekopníkovi slovenského osvietenstva, významnému európskemu vedcovi, rodákovi z Očovej, Matejovi Belovi. Jeho prvé kontakty s Banskou Bystricou sa datujú do roku 1695, keď prišiel študovať na banskobystrické gymnázium, ďalej vo svojich stredoškolských štúdiách pokračoval v Bratislave, Veszpréme a Pápe. V roku 1704 zmaturoval v Banskej Bystrici. Po štúdiách v Halle v roku 1708 sa stal prorektorom, a v roku 1710 rektorom Evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici. Tu vyučoval orientálne jazyky a bol evanjelickým kazateľom. Skryte bol zaujatý proti Habsburgovcom, verejne podporoval Františka II. Rákocziho, ktorý dával protestantom možnosť náboženských slobôd. Na základe jeho názorov ho v roku 1709 v Banskej Bystrici generál Heister odsúdil za buričstvo na trest smrti. Napokon ho, po intervencii baróna Radvanského, omilostili. Jeho meno nesie Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a gymnázium vo Zvolene. Autor výtvarného návrhu známky je Jozef Baláž, rytinu známky na základe líniovej rozkresby Martina Činovského realizoval Rudolf Cigánik, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Obraz Štúdia stojaceho vykúvača Dominika Skuteckého v emisii Umenie sa dostáva na poštovú známku v roku 1999. Tento významný umelec portrétoval prominentné osobnosti Banskej Bystrice a svojich príbuzných, maľoval prostredie medených hámrov v meste. Jeho obrazy sú v súkromných zbierkach, v domácich i zahraničných galériách. Grafický prepis obrazu vo forme upraveného tlačového listu realizoval rytec Rudolf Cigánik. Tlačiareň - Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Pri príležitosti otvorenia I. stálej expozície Poštového múzea v roku 2001, bola vydaná emisia Poštové múzeum Banská Bystrica. Genealógiu poštového múzejníctva na Slovensku môžeme datovať už od roku 1749, keď vychádzajú články, štúdie a publikácie s tematikou dejín pošty a poštovníctva na Slovensku. Pošta na Slovensku bola v rámci Rakúsko–Uhorska, i neskôr, po vzniku I. ČSR, pri zrode poštových múzeí v Budapešti a v Prahe. Myšlienka vytvorenia samostatného slovenského poštového múzea sa stáva aktuálnou už v 40. rokoch 20. storočia. Až v 80. rokoch 20. storočia sa podarilo snahu o zriadenie rezortného pracoviska muzeálneho typu priviesť do úspešného konca, keď sa zriadilo Dokumentačné centrum spojov v Bratislave. V súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a zmenou pôsobiska ústredia Slovenskej pošty, š. p., v roku 1997, sa toto pracovisko presťahovalo do Banskej Bystrice. V roku 2000 bolo Ministerstvom kultúry SR zaregistrované medzi múzeá pod názvom Slovenská pošta, š. p., Poštové múzeum. Múzeum je členom Medzinárodného združenia dopravných a poštových múzeí sveta, Medzinárodnej únii technických múzeí Európy, Asociace múzeí a galérií v Českej republike a Zväzu múzeí na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Svojou odbornou a výstavnou činnosťou reprezentuje nielen Banskú Bystricu, ale aj Slovenskú republiku doma i v zahraničí. Za túto činnosť kolektív Poštového múzea bol ocenený Cenou primátora mesta Banská Bystrica za rok 2005. Autorom výtvarného návrhu známky je Dušan Kállay, rytcom František Horniak, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V roku 2001 bola v emisii Alexander Dubček vydaná príležitostná známka v hárčekovej úprave. A. Dubček sa už v mladosti zapájal do ilegálnej protifašistickej činnosti, bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Od roku 1949 sa profesionálne venoval verejnej a politickej práci. Jedným z jeho pôsobísk bola i Banská Bystrica. Od januára 1968 sa pod jeho vedením začal obrodný proces česká a slovenská jar, úsilie o demokratizáciu spoločnosti, ktoré si získalo ohlas a sympatie na celom svete. Po násilnom prerušení tohto procesu v auguste 1968 bol dvadsať rokov vystavený perzekúcii. Po páde totality v novembri 1989 sa opätovne vrátil do aktívnej politiky, bol zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Zomrel 7. novembra 1992 v Prahe, vyše 70-ročný, na následky ťažkej autohavárie. Alexander Dubček sa ešte za svojho života stal symbolom úsilia o demokraciu a humanitu. Vo svojej dobe sa stal najznámejším Slovákom v Európe i vo svete. Autorom výtvarného návrhu známky a hárčeka je Jozef Baláž, rytec známky a hárčeka Martin Činovský, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Príležitostná emisia Technické pamiatky z roku 2004 bola venovaná Tatranskému omnibusu a Špaňodolinskému banskému vodovodu. Špania Dolina sa stala po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách roku 1546 hlavnou základňou banskobystrického mediarskeho podniku. Banský vodovod, ktorý tu bol postavený začiatkom 16. storočia a bol funkčný do začiatku 20. storočia, je historickým, veľmi pozoruhodným hydrotechnickým dielom. Voda, ktorá tiekla v jeho žľaboch takmer 400 rokov, poháňala ťažné stroje, stupy a iné zariadenia v celom špaňodolinskom banskom revíri. Autorom výtvarného návrhu známky a hárčeka je Peter Augustovič, tlač: Walsall Security Printers Ltd., Veľká Británia.

Názov emisie Lesy Slovenskej republiky - Dobročský prales, z roku 2004, síce neprezrádza vzťah tejto poštovej známky k Banskej Bystrici, ak sa však pozrieme na obraz známky zistíme, že je venovaná nielen pralesu samotnému, ale aj významnému lesníkovi, dobročskému rodákovi Jozefovi Dekretovi Matejovie, ktorý na prelome 18. a 19. storočia bol vrchným banskobystrickým lesmajstrom. Prales, ktorý zachoval pôvodný typ karpatských zmiešaných lesov, je vo Veporských vrchoch na Dlhom grúni, južne od Čierneho Balogu, a má za sebou vyše štyristoročný vývojový cyklus. Vyskytuje sa tu množstvo bylinných a živočíšnych druhov, bežných v karpatských lesoch. Dobročský prales je jedným z najstarších a najvzácnejších území pralesovitého charakteru na Slovensku, ktorý bol v roku 1913 vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. O jeho záchranu sa zaslúžil Jozef Dekret Matejovie, ktorý sa ujal priekopníckymi formami obnovy lesov na strednom Slovensku – Horehroní po zásahoch z obdobia rozvoja baníctva v 16. a 17. storočí, a to ich výsevom z vlastných zdrojov. Zaviedol používanie píly pri ťažbe dreva namiesto sekier a jeho približovanie gravitačnými zariadeniami (frúdle, rizne). I keď bol samouk, ako lesný praktik obhajoval progresívne myšlienky pri obhospodarovaní lesov s cieľom zachovať lesy potomstvu. Zomrel 18. júla 1841 a je pochovaný v Banskej Bystrici. Autorkou výtvarného návrhu známky je Júlia Piačková, tlač: Walsall Security Printers Ltd., Veľká Británia.

Poštová známka Banská Bystrica sa v priebehu historického vývoja známkovej tvorby od roku 1936, ako cenina, do poštovej služby dostáva niekoľkokrát. Príležitostná emisia Banská Bystrica - 750. výročie, z roku 2005 dokumentuje nielen rozsiahle privilégiá, ktoré dostáva mesto od kráľa Belu IV., ale i cenné výsady – právo ťažiť vzácne kovy v celej Zvolenskej župe a voliť si richtára a farára. Banská Bystrica sa stala svedkom významných udalostí – vznik Thruzovsko–Fugerovskej spoločnosti, vznik tlačiarne Krištofa Škultétyho, voľba Gabriela Bethlena za uhorského kráľa, vznik pošty Františka II. Rákocziho, ale i sociálno–ekonomických rozbrojov, akými boli povstanie baníkov v roku 1526, revolučné robotnícke hnutie, Slovenské národné povstanie atď. Medzi rozporuplné udalosti novodobých dejín, ktoré mesto zažilo, patrí verejné vyznamenanie nacistických vojakov na námestí prezidentom Jozefom Tisom za to, že povraždili povstalcov i civilné obyvateľstvo. Mesto preslávil Matej Bel, Jozef Murgaš, Ján L. Bella, Ján Francisci, Jozef Dekret Matejovie a ďalší. Banská Bystrica bola vyznamenaná Radom republiky a Radom SNP 1. triedy. Autorom výtvarného návrhu známky je Jaroslav Uhel, tlač: WSP – Cartor – Francúzsko.

Artefakty zbierkotvornej činnosti Poštového múzea v Banskej Bystrici nedokumentujú len poštovú históriu na Slovensku, ale stávajú sa i súčasťou slovenskej známkovej tvorby. Na obraze známky vydanej ku Dňu poštovej známky z roku 2005 je znázornený kord vysokého poštového úradníka, jeden z určujúcich doplnkov - elementov spoločenského a sociálneho postavenia poštového zamestnanca. Na kupóne známky je model poštového voza používaného ešte v 50. rokoch 20. storočia. Autorom výtvarného návrhu známky je Peter Augustovič, tlač: WSP – Cartor – Francúzsko.

V roku 2006 uplynulo 200 rokov od narodenia významného slovenského spisovateľa, novinára, estéta, priekopníka slovenskej prekladovej literatúry, podpredsedu Matice slovenskej, evanjelického fára rodáka z Brezna - Karola Kuzmányho. Po stredoškolských štúdiách odchádza na univerzitu do nemeckej Jeny. Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia. V rokoch 1830 až 1832 bol evanjelickým farárom vo Zvolene, a po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal vydávať časopis Hronka. V rokoch 1849 až 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1860, ako patentálny superintendant sídlil v Banskej Bystrici, neskôr prechádza do Martina, kde pôsobí, ako farár a podpredseda Matice slovenskej. Je autorom známej hymnickej piesne z rokov 1948 - 49 Kto za pravdu horí. Autorom výtvarného návrhu známky je Peter Augustovič, tlač: WSP – Cartor – Francúzsko.

V emisii Technické pamiatky/Klenotnica múzeí z roku 2006 svoje zbierky prezentuje Slovenské sklárske múzeum Lednické Rovne so skleným pohárom zo 16. storočia a Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, dutou medenou mierou mesta Banská Bystrica z roku 1576. Meď sa na danom území ťažila od eneolitu. Skutočný rozvoj jej ťažby však siaha do stredoveku. V tejto epoche bola strediskom ťažby Banská Bystrica a jej okolité banícke osady, a to Staré Hory, Špania Dolina, Piesky a Richtárová. Od 14. storočia sa meď z Banskej Bystrice dostávala cez obchodné centrá Bruggy, Benátky, Antverpy, Gdaňsk a Lisabon temer do celého sveta. Uvedené známky sú vydané vo forme upraveného tlačového listu. Autorom výtvarného návrhu známky je Igor Rumanský, rytec Rudolf Cigánik, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V roku 2007 uplynulo 150 rokov od narodenia a 65 rokov od smrti slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej, narodenej 18. apríla 1857 vo Zvolenskej Slatine, v roku 1942 pochovanej v Banskej Bystrici. Slovenská pošta, a. s., vydala rovnomennú emisiu poštovej známky Terézia Vansová. Autorom výtvarného návrhu známky je Zdeno Brázdil, tlač: Állami Nyomda Nyrt., Maďarsko.

Výsledok zberateľskej činnosti Poštového múzea v Banskej Bystrici sa opätovne dostáva na obraz poštovej známky ku Dňu poštovej známky – Poľná pošta z roku 2007. Známka zobrazuje poľnú poštu používanú v československej armáde do 70. rokov 20. storočia. Na kupóne známky je znázornená pečiatka, poštové vrece a poštový lístok poľnej pošty. Autorom výtvarného návrhu známky je Marián Čapka, tlač: ofset, Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Záujem o známkové zberateľstvo na Slovensku súvisí s utváraním nového životného štýlu v 19. storočí v prostredí mestskej kultúry. Dokladom toho je založenie známkového spolku v Kremnici, 30. marca 1895, v rodnom dome slovenského národovca, historika a mestského archivára Pavla Križku, jeho vnukmi Aurelom a Klementom Lehotzkovcami, neskoršie pomenovaný Album.

Predaja známok sa postupne ujali obchodníci s papierom a zmiešaným tovarom. Známkami a filatelistickým tovarom sa zásobovali zo špecializovaných predajní filatelie v zahraničí. Zrod albumov s vyobrazenými známkami vedie k tvorbe známkových katalógov. Prvý album vyšiel knižne v roku 1861 v Štrasburgu a mal len 12 strán, na ktoré sa umiestnili známky celého sveta. Prívrženci filatelie si podľa neho kompletizovali zbierky, zhromažďovali ich, ale i triedili, neskôr o nich publikovali, a tým dali podnet na vznik odbornej literatúry. Zo štúdia odbornej literatúry a výskumných prác vyplýva jej rôznorodosť, ktorá je zameraná na známku, tvorcov, prípadne sprievodné produkty. Presnú informáciu o vzniku organizovaného známkového zberateľstva v Banskej Bystrici zatiaľ nemáme. Archívy potvrdili len jeho znovuobnovenie, a to dátumom 4. 9. 1935. V súčasnosti zberateľov známok v meste združujú dva kluby organizované vo Zväze slovenských filatelistov, a to kluby č. 53-53 a 53-09. Uvedené filatelistické kluby v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom, Mestským úradom Banská Bystrica, Slovenskou poštou, a. s., Banská Bystrica a Poštovým múzeom Banská Bystrica, zorganizovali v roku 2008 XXV. dni filatelie Slovenska v Banskej Bystrici. Týmto pokračovali v tradícii, ktorá vznikla na Slovensku v roku 1984. Prednáškami, výstavou, katalógom pomohli zviditeľniť nielen filateliu, ako zberateľský a vedecký odbor, ale aj mesto Banskú Bystricu. Pri tejto príležitosti boli vydané známky s tromi personalizovanými prítlačovými kupónmi - s erbom mesta Banská Bystrica, so siluetou mesta Banská Bystrica a s erbom Banskobystrického samosprávneho kraja. Uvedené personalizované kupóny sú vo forme upraveného tlačového listu realizované ku známke s obrazom hradu Devín z roku 2006. Názov emisie Hrad Devín s personalizovaným kupónom, výtvarný návrh známky: Karol Felix, tlač: Állami Nyomda Nyrt., Maďarsko.

Ikonografický materiál (poštová mapa a obraz poštového posla) zo zbierok Poštového múzea Banská Bystrica sa dostáva na obraz poštovej známky Deň poštovej známky – Prvá poštová linka Bratislava – Ružomberok – Košice z roku 2008. Na kupóne známky je zobrazený list z predznámkového obdobia, vojenská poštová trúbka a perkusná pištoľ poštového posla. Autorom výtvarného návrhu známky je Dušan Grečner, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Emisia Matej Korvín, humanizmus a renesancia, z roku 2008 priamo nesúvisí s Banskou Bystricou, tradícia však uchováva jeho pobyt na hradoch Zvolen, Slovenská Ľupča a poľovačky v obci Telgárt. S jeho menom je spojený objekt - Matejov dom (v súčasnosti stála expozícia Stredoslovenského múzea) v areáli mestského hradu v Banskej Bystrici. Autorom výtvarného návrhu známky je Peter Augustovič, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Organizovaná filatelia na Slovensku je známa už viac ako 110 rokov. Zjazd delegátov filatelistických klubov Slovenska, uskutočnený 17. 5. 1969 na Sliači, vytvoril základ terajšieho Zväzu slovenských filatelistov. Pri tejto príležitosti bola vydaná emisia 40. výročie založenia ZSF - známka s personalizovaným kupónom. Autorom výtvarného návrhu známky je Dušan Grečner, rytcom Miloš Ondráček, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

V emisii Osobnosti z roku 2011 bola venovaná poštová známka slovenskému národnému buditeľovi, básnikovi, jazykovedcovi, reprezentantovi slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia, evanjelickému kňazovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi. Táto významná osobnosť našich dejín absolvovala svoje gymnaziálne štúdiá okrem Rakši a Mošoviec, v Banskej Bystrici. Práve v tomto meste ho ovplyvnila myšlienka - téza profesora literatúry Kocha o slovenčine, ako pamiatke slovanských jazykov. Autorom výtvarného návrhu známky je Ivan Schurmann, rytec je Rudolf Cigánik, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Príležitostná známka emisie Historické výročia – 150. výročie Memoranda národa slovenského z roku 2011 sa venuje jednej z najvýznamnejších udalostí slovenských dejín. Obraz známky je s dvojportrétom Štefana Marka Daxnera a Jána Francisciho Rimavského, ktorý spolu s Michalom Bakulinym v roku 1848 organizovali národné gardy. V Banskej Bystrici Ján Francisci Rimavský, slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra, po revolúcii do roku 1853 pracoval ako právnik. Autorom výtvarného návrhu známky je Igor Piačka, rytcom Rudolf Cigánik, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Emisia Osobnosti z roku 2011 je venovaná hudobnému skladateľovi Jánovi Cikkerovi, jednému z popredných predstaviteľov slovenskej hudobnej moderny, rodákovi z Banskej Bystrice. Významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych štúdií. Do slovenskej hudobnej kultúry prenikol viacerými orchestrálnymi a vokálno-symfonickými skladbami začiatkom 40. rokov 20. storočia. Hlavným ťažiskom jeho komponovania bola operná tvorba. Autorkou výtvarného návrhu známky je Katarína Slaninková, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Emisia Osobnosti z roku 2012 pripomína 200. výročie narodenia slovenského romantického básnika a evanjelického farára, mladšieho brata Jána Chalupku, narodeného a žijúceho v Hornej Lehote – Sama Chalupku. I keď v súčasnom období obec patrí do okresu Brezno, predpokladáme jeho kontakty v Banskej Bystrici, ako spolutvorcu Memoranda národa slovenského z roku 1861 a spoluzakladateľa Matice slovenskej v roku 1863.

Vo Zväze slovenských filatelistov po roku 1991 na strednom Slovensku vzniká Spolok stredoslovenských námetových filatelistov so sídlom v Ružomberku, na východnom Slovensku orgány: Spoločenstvo zberateľov kresťanskej filatelie sv. Gabriel v Košiciach, ako aj Spolok košických filatelistov. Od roku 1955 filatelisti stredného Slovenska uvažovali o možnosti zriadenia filatelistickej vedeckej organizácie podobnej, akou je MAFITT v Maďarsku, alebo Académie philatélie vo Francúzsku. V roku 1997 bolo k tejto problematike zvolané rokovanie do Plevníka-Drienova, sídla súkromného filatelisticko-poštového múzea. Na rokovaní bola za prítomnosti filatelistov, zástupcov Ministerstva dopravy a spojov SR a Slovenskej pošty, š. p., predložená koncepcia Slovenského filatelistického vedeckého spoločenstva, v roku 2008 premenovaného na Slovenskú filatelistickú akadémiu. Od roku 2003 s touto filatelistickou organizáciou spolupracuje aj Poštové múzeum Slovenskej pošty, a. s. Dňa 16. 8. 2012 oslávili v Poštovom múzeu v Banskej Bystrici, za účasti domácich i zahraničných členov, 15. výročie založenia tohto vedeckého filatelistického spoločenstva. Pri tejto príležitosti vyšli dva upravené tlačové listy s personalizovanými prítlačovými kupónmi ku známke 40. výročie založenia ZSF s obrazom mapy Európy s lupou, cez ktorú vidieť mapu Slovenska z roku 2009. Na personalizovaných prítlačových kupónoch je logo Slovenskej filatelistickej akadémie, Slovenskej pošty, a. s., a Poštového múzea. Názov emisie známky: 40. výročie založenia ZSF - známka s personalizovaným kupónom; výtvarný návrh - Dušan Grečner, rytec - Miloš Ondráček, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Písomné doklady o počiatkoch filatelistického zberateľstva v Banskej Bystrici zatiaľ k dispozícii nemáme. Jediný materiál dokumentujúci túto zberateľskú činnosť bol spracovaný v roku 1985 Gustávom Balkovičom podpredsedom Klubu 53-53, pod názvom „50 rokov organizovanej filatelie v Banskej Bystrici“. Ako autor uvádza tento materiál spracoval na základe ústneho podania žijúcich pamätníkov. Vychádzajúc z uvedenej publikácie, už v rokoch 1930-32 pri Mestskom dome sa schádzajú filatelisti z radov zamestnancov, bankoví úradníci, učitelia, lekári, obchodníci, živnostníci, ktorí v roku 1935 zakladajú „Klub filatelistov v Banskej Bystrici “. Prvým predsedom sa stal Anton Hreblay - učiteľ, neskôr riaditeľ školy. Nadväzujúc na filatelistické tradície mesta v roku 1982 vzniká Klub filatelistov KF 53-53, ktorý koncom roku 2012 oslávil svoje 30. výročie založenia. Pri tejto príležitosti v priestoroch radnice mesta Banská Bystrica primátor Mgr. Peter Gogola otvoril 3.12.2012 príležitostnú výstavu a Ladislav Hölc na slávnostnej schôdzi konanej 15.12.2012 zhodnotil doterajšiu činnosť klubu. Toto jubileum pripomína i vydaný filatelistický materiál: poštová obálka s prítlačou, poštový lístok s prítlačou, nálepný list a upravený tlačový list s personalizovanými prítlačovými kupónmi ku známke 40. výročie založenia ZSF s obrazom mapy Európy s lupou, cez ktorú vidieť mapu Slovenska z roku 2009. Na personalizovaných prítlačových kupónoch je logo dokumentujúce výročie klubu, ako aj historické a súčasné pohľady na Banskú Bystricu. Názov emisie známky: 40. výročie založenia ZSF - známka s personalizovaným kupónom; výtvarný návrh - Dušan Grečner, rytec - Miloš Ondráček, tlač: Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Dejiny mesta Banská Bystrica, prezentované formou pošty, poštovníctva a poštových známok, chápeme ako súčasť vývoja slovenskej spoločnosti. Je samozrejmé, že tento postup je trochu odlišný od zaužívaných spôsobov podávania historických prehľadov určitého územia, krajiny, udalostí. Dejinný proces však nie je len záležitosť archeologických nálezov, archívnych listín, muzeálnych exponátov, ale aj ľudí – osobností, udalostí, ktoré sa prezentujú na poštových známkach. Tým sa tento špecifický poštový vynález stáva nielen ceninou, umeleckým a zberateľským artefaktom, ale aj historickým dokumentom spoločenských dejov a politických postojov. Je samozrejmé, že v priebehu spoločensko-politického vývoja tento proces podlieha meniacemu sa názoru, čo však neovplyvňuje výsledok, teda poštovú známku, ako dokument svojej doby. Poštové známky, ktoré svoju históriu píšu od roku 1840, sú výsledkom snáh o skvalitnenie poštových služieb. Spolu s dejinami pošty a poštovníctva dokladujú život spoločnosti – mesta, obce, aj keď ju výrazne neovplyvňujú, ale sa s ňou prelínajú. Dôležitosť tejto služby z ekonomicko-spoločenského hľadiska spočíva v rýchlom a spoľahlivom šírení informácií.

Koncepcia tohto príspevku vychádza z praktickej potreby zaplniť v dejinách mesta Banská Bystrica oblasť poznania zatiaľ málo sprístupňovanú verejnosti. Tento prehľad má slúžiť nielen filatelistom, ale všetkým, ktorí sa zaujímajú o minulosť svojho mesta.

Použité zdroje:

1. Elektronické zdroje

1. Internetová stránka Československé známky 1945 – 1992 + fotografie známok (online),(citované 17. 6. 2012). Dostupné na stránke: Československé známky 1945 – 1992.
2. Internetová stránka Zväzu slovenských filatelistov (online), (citované 10. 8. 2012). Dostupné na stránke: ZSF.
3. GEREC, M.: Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I. a II. (online), (citované 22. 7. 2012). Dostupné na stránke: Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa I. a Slovenská známková tvorba a služby Slovenskej pošty z pohľadu zberateľa II..
4. Internetová stránka POFIS (online), (citované 22. 8. 2012). Dostupné na stránke: POFIS.

2. Literatúra

1. BALKOVIČ, G.: 50 rokov organizovanej filatelie v Banskej Bystrici. Informácie pre členov č. 12, okt. 1985. roč. II., KF 53-53 Banská Bystrica.
2. DUŠEK, A. a kolektív: Příručka pro sběratele československých známek a celin. Svaz československých filatelistů v Nakladatelství dopravy a spojů k 20. výročí založení SČSF, Praha 1988. 553 s.
3. FLOCH, Ľ., GEREC, M., SOBIHARD, J., SYNEK, B., TEKEĽ, J., SMAŽÁK, E.: Špecializovaný katalóg 2001, Slovensko 1939 - 1945 a 1993 - 2000, Poštové známky a celiny. Bratislava: Zväz slovenských filatelistov, 2000, 224 s. ISBN 80-852 88-05-2.
4. FöLDES, O.: SLOVENSKO 1939 – 1945, Špecializovaný katalóg známok a celín, Album 2007, ISBN 978 – 80 -969820 – 6 - 6.127, 127 s.
5. KOLLÁR, Š.: Z dejín Slovenskej pošty, š. p., Poštového múzea. Slovenská pošta, š. p., Poštové múzeum Banská Bystrica 2001. 32 s. ISBN 80- 968052-5-8.
6. KOLLÁR, Š.: Kapitoly z dejín pošty na Slovensku. FHV UMB, Katedra histórie. Banská Bystrica 2009. 89 s. ISBN 978-80-8083-921-5, EAN 9788080839215.
7. KOLLÁR, Š.: Dejiny grafického dizajnu známkovej tvorby a Slovensko. Klub filatelistov 52-19 ZSF pri Posádkovom klube Trenčín 2011. 138 s. ISBN 978-80-89423-01-9, EAN 9788089423019.
8. KOLEKTÍV: Slovenský bibliografický slovník, I. - V. zväzok, Martin: Matica Slovenská.
9. KOLEKTÍV: XXV. dni filatelie Slovenska v Banskej Bystrici. Katalóg. Organizačný výbor XXV. dní filatelie Slovenska v Banskej Bystrici 2008. 100 s. ISBN 978-80-89090-43-3.
10. KOLEKTÍV: Pamätnica k 15.výročiu založenia (1997-2012). Slovenská filatelistická akadémia. 82 s. Tlač. END, s.r.o., Topoľčianky. ISBN 978-80-971035-5-2.
11. MACKAY, J.: ZNÁMKY a čaro filatelie. Bratislava: Fortuna Libri, 2007. s. 146–147. ISBN 978-80-89144-70-9.
12. NOVÁK, J., ŠVEC, J.: Erby našich miest. Bratislava: Mladé leta, Bratislava 1970. s. 157.
13. PISOŇ, Š.: Slovník obcí Banskobystrického okresu. Stredoslovenské vydavateľstvo Banská Bystrica 1968. 368 s.

Súvisiace články:

• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii I.
• Banská Bystrica v poštových službách a filatelii II.

________________________________________________________ . ___________________________________________________

Poznámka redaktora:
Tento článok prináša III. diel zaujímavého príspevku do štúdia regionálnej filatelie so snahou o zmapovanie historických súvislostí a významných osobností, ktoré sa viažu ku konkrétnemu mestu alebo regiónu, v tomto prípade ku Banskej Bystrici. Článok je zatiaľ ilustrovaný prevažne poštovými známkami, no v budúcnosti je ho možné doplniť o ďalšie poštové doklady ako napríklad príležitostné pečiatky, vlakové pečiatky, poštové lístky, prípadne iné poštovo-historické dokumenty. Internet má tú výhodu, že článok je "živý" - možno ho kedykoľvek aktualizovať a dopĺňať o nové informácie a obrázky. Závisí teda len nás všetkých, či prispejeme a pomôžeme zhromaždiť ďalšie filatelistické artefakty.

Takže týmto vyzývam všetkých zberateľov a fanúšikov miest a regiónov, aby buď prispeli ku filatelistickej dokumentácii Banskej Bystrice zaslaním informácií a/alebo zaujímavých materiálov, resp. ich reprodukcií alebo aby skúsili zamerať svoju pozornosť na svoj vlastný región. Stránky portálu www.postoveznamky.sk sú otvorené a umožňujú publikovať informácie určené pre skutočne veľké množstvo návštevníkov. A ak sa podarí pripraviť zaujímavé dielko, vieme pomôcť aj pri jeho knižnom vydaní.

Naše poďakovanie patrí ing. Petrovi Malíkovi za trpezlivú revíziu všetkých troch článkov a vecné pripomienky a opravy niektorých informácií.