Príležitostná pečiatka:
Československé légie a M. R. Štefánik

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Bratislave pri príležitosti vydania poštovej známky v hárčekovej úprave Československé légie a Milan Rastislav Štefánik

Tematický popis a súvislosti:

Dňa 4. mája 2019 si pripomenieme sté výročie tragickej udalosti neďaleko Ivanky pri Bratislave, pri ktorej zahynul brigádny generál francúzskej armády, popredný predstaviteľ česko-slovenského odboja v zahraničí počas prvej svetovej vojny a minister vojny nového štátu, ktorý v tom období už uznávali víťazné spojenecké mocnosti pod názvom Česko-Slovenská republika, Milan Rastislav Štefánik.

Život M. R. Štefánika bol krátky, dramatický a plný udalostí. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách na západnom Slovensku. Po ukončení univerzitných štúdií začal vedeckú kariéru v oblasti astronómie vo Francúzsku, kde neskôr získal aj štátne občianstvo. Jeho hviezdne chvíle však nastali až po vypuknutí prvej svetovej vojny, do ktorej bol povolaný ako desiatnik k letectvu. Po bojových skúsenostiach na západnom fronte bol prevelený na srbský front, kde si prvýkrát všimol masu slovenských zajatcov a na konci roku 1915 navrhol francúzskej vláde vytvoriť Slovenské légie. Obrat v jeho živote nastal, keď sa začiatkom roku 1916 zapojil spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom do tvorby centra zahraničného odboja Slovákov a Čechov proti Rakúsko-Uhorsku, ktorý vyvrcholil zriadením Česko-slovenskej národnej rady. Mimoriadne sa podieľal na jej diplomatickom a politickom ukotvení v radoch spojeneckých mocností, avšak jeho mimoriadna zásluha spočívala najmä vo vybudovaní česko-slovenského vojska v zahraničí, známeho pod názvom Česko-slovenské légie, zo slovenských a českých zajatcov rakúsko-uhorskej armády. Najviac sa do pamäti Slovákov a Čechov zapísali najmä ruské légie, v ktorých pôsobilo viac ako 60 000 vojakov. Nemenej dôležité však boli aj légie vo Francúzsku (9 600 vojakov) a v Taliansku, v ktorých pôsobilo asi 20 000 vojakov a ich počet po podpísaní prímeria narástol až na 60 000 vojakov.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.