Slovenská, česká a československá známka:
Poklad za „babku“

Krátka reportáž o náleze jedinečnej celistvosti, ktorú by nerozpoznal zberateľ, ktorý sa nevyzná...

Dnes, po dlhej dobe, konečne dozrel čas, aby som sa opäť chopil klávesnice a podelil sa s Vami o svoju radosť. Aby som Vás uviedol do témy sa však musím na chvíľu vrátiť v čase.

Moja celá druhá polovica minulého roka sa niesla v znamení štúdie hodnoty 15 hal. Pozitívny tlak môjho „hradčanárskeho okolia“, ohľadom toho, aby som sa konečne začal venovať tejto nominálnej hodnote, nakoniec priniesol svoje ovocie a ja som celý zbytok roka strávil štúdiou a spracovaním tejto hodnoty. Sedem tlačových dosiek, osem rôznych variácií oficiálnych zúbkovaní, päť katalogizovaných farebných odtieňov, množstvo typov a doskových chýb, to všetko ma stálo stovky hodín strávených pred monitorom, mikroskopom, lupou a zúbkomerom. Výsledkom tejto mravenčej práce sa na záver roka stal 130 listový album venovaný iba hodnote 15 hal. Kolegom špecialistom nemusím ozrejmovať skutočnosť, že v závere už človek nadobudne takú zručnosť pri identifikácii TD, že dokáže väčšinu známok daného nominálu napohľad rozdeliť do kôpok podľa príslušných tlačových dosiek a to bez väčších problémov.

Tu sa vrátim späť k mojej dnešnej návšteve burzy. Pri prezeraní krabice celistvostí som našiel obálku obyčajného listu vyfrankovanú známkami emisie Hradčany. Celistvosť bola zaslaná zo Smíchova do Pavlic na Južnej Morave, resp. do Grešlového Mýta u Znojma, lebo v tej dobe ešte Pavlice vlastnú poštu nemali. Celistvosť pochádza zo IV. tarifného obdobia a porto 60 hal. za bežný list do 20g bol vyfrankovaný štyrmi známkami hodnoty 15 hal.

Ako viacnásobná frankatúra sa mi táto celistvosť zapáčila a tak som si ju kúpil. Večer som si sadol ku známkam a začal som si prezerať nové prírastky do zbierky. Pri prehliadke vyššie spomínanej celistvosti som v prvej chvíli sklamane usúdil, že hneď prvá známka má odstrihnutú pravú zvislú perforáciu. Pri podrobnejšej kontrole som však vzápätí zistil, že kým prvá známka pochádza z TD III., druhá známka pochádza z TD V. Pri prehliadke zúbkovaní známok som zistil, že dve známky majú hrebeňové zúbkovanie B-11 ¾ a ďalšie dve riadkové zúbkovanie C-13 ¾ . To mi už nedalo a tak som sa pustil do presného určenia jednotlivých známkových polí a tlačových dosiek. S prekvapením a nadšením som zistil, že každá z vylepených známok pochádza z inej tlačovej dosky. Konkrétne zľava doprava B -67/ III., C - 30/V., B - 34/IV. a C - 70/VI.

S týmto zistením súčasne však vo mne skrsla ďalšia nezodpovedaná otázka: Ako sa na evidentne nefilatelistickú celistvosť mohli dostať známky zo štyroch rozličných tlačových dosiek. Prax väčšinou poukazuje na to, že aj v prípade ak si odosielateľ lepil známky na celistvosť sám známky pochádzali vo veľkej väčšine z tej istej TD a pri určovaní ZP bola ich lokácia v TD blízko seba. Skôr pri poštových poukážkach sa stáva, že sólo známky identického nominálu použité na nich pochádzajú zo ZP, ktoré sú od seba značne vzdialené. Vychádzalo to z praxe poštmajstrov, ktorí si známky dopredu nastrihali alebo natrhali. Známky zo štyroch TD na jednej celistvosti, to však vôbec nie je bežné. Na túto otázku mi poskytla odpoveď prvá známka s odstrihnutou pravou zvislou perforáciou. Podľa mojej mienky ide v tomto prípade o opätovné použitie známok, ktoré boli odlepené z celistvostí, na ktorých neboli riadne znehodnotené poštovou pečiatkou pri ich podaní. Konkrétne prvá známka zľava pochádzala z celistvosti, kde bola nalepená blízko pravého horného rohu a pri jej otváraní jej adresát automaticky nožnicami odstrihol pravú zvislú perforáciu. Pretože sa jedná o obálku z bežnej korešpondencie je viac než pravdepodobné, že sa v tomto prípade jedná o prax, ktorá v povojnových rokoch pretrvala ešte z doby monarchie, kedy ľudia pečiatkami neznehodnotené známky odlepovali z celistvostí a opätovne používali v poštovom styku. Vyššie spomínané štyri známky tvoria spolu na jednej celistvosti výnimočnú kombináciu použitia známok jednej nominálnej hodnoty zo štyroch rozličných tlačových dosiek. Odosielateľ, ktorý so zámerom ušetriť na poštovnom za zásielku v auguste 1920 tieto štyri známky nalepil ani netušil čo za vzácnosť vyrobil a akú radosť týmto počinom urobí zberateľovi o 96 rokov neskôr.

Na záver ešte jedna poznámka. Celý tento článok svedčí o tom, že aj v zdanlivo bežne vyzerajúcich materiáloch sa skrýva možnosť nájsť zaujímavé a jedinečné exempláre, ktoré sa môžu stať krásnymi prírastkami zbierok. Okrem šťastia je však veľmi podstatné obetovať čas na štúdium a peniaze na nákup literatúry, lebo bez patričných znalostí sa k nim človek nedopracuje.