Slovenská, česká a československá známka:
Československo po roku 1945 - Poďme na huby II.

Predstavenie emisie československý poštových známok Jedovaté huby z roku 1989 so zameraním na jej tematické využitie i možnosti špecializácie.

Československo po roku 1945 - Poďme na huby II.

Po 31 rokoch po vydaní emisie „Huby“ vychádza v roku 1989 emisia „Jedovaté huby”.

Základné informácie

Emisia bola vydaná 5. 9. 1989 a obsahuje 5 známok vydaných v 10-známkových tlačových listoch (TL):

Obr. 1: Všetky hodnoty emisie „Jedovaté huby“.

» Pofis 2909: 50 h - Zvonovka jarní / Nolanea verna (= zvonovka jarní, slov. hodvábnica včasná - Entoloma vernum), náklad 1,43 milióna kusov (143 tisíc TL).

» Pofis 2910: 1 Kčs - Muchomůrka zelená / Amanita phalloides (= muchomůrka zelená, slov. muchotrávka zelená - Amanita phalloides), náklad 1,49 milióna kusov (149 tisíc TL).

» Pofis 2911: 2 Kčs - Amanita virosa / Muchomůrka jízlivá (= muchomůrka jízlivá, slov. muchotrávka končistá - Amanita virosa), náklad 1,49 milióna kusov (149 tisíc TL).

» Pofis 2912: 3 Kčs - Pavučinec plyšový / Cortinarius orellanus (= pavučinovec plyšový, slov. pavučinec plyšový - Cortinarius orellanus), náklad 1,39 milióna kusov (139 tisíc TL).

» Pofis 2913: 5 Kčs - Čepičatka jehličnatá / Galerina marginata (= čepičatka jehličnanová, slov. kapucňovka okrovohnedastá - Galerina marginata), náklad 1,37 milióna kusov (137 tisíc TL).

Známky navrhol J. Saska, vyryli M. Ondráček (hodnoty 5 h a 5 Kčs) a V. Fajt (hodnoty 1 Kčs, 2 Kčs a 3 Kčs), boli tlačené oceľotlačou z plochých dosiek tlačovou formou o 10 známkach a zúbkovaním 11 ¾ na OZ papieri.

Okrem známok boli vydané:

• dve obálky prvého dňa, prvá s hodnotami 5 Kčs + 50 h a druhá s hodnotami 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs;

• dva nálepné listy, prvý s hodnotami 5 Kčs + 50 h a druhý s hodnotami 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs;

• zelený známkový zošitok s hodnotami 50 h + 3 Kčs z roku 1990;

• biely známkový zošitok s hodnotami 50 h + 3 Kčs z roku 1992.

Obr. 2: Dve obálky prvého dňa s hodnotami 5 Kčs + 50 h a 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs.

Obr. 3: Dva nálepné listy s hodnotami 5 Kčs + 50 h a 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs.

Známky boli platné v Čechách a na Slovensku až do rozdelenia Československa (31. 12. 1992), následne potom v Slovenskej Republike do 30. 9.1993 (do 31. 12. 1993 bola možná ich výmena na poštách) a v Českej Republike tiež do 30. 9. 1993.

Tematický výskum

Námet predstavuje prudko až smrteľne jedovaté huby českých a slovenských lesov. Túto informáciu zvýrazňuje na každej známke symbol smrteľného nebezpečenstva - lebka so skríženými hnátmi.

Hodnota 50 h zobrazuje prudko jedovatú hodvábnicu včasnú. Na známke je uvedený jej starší český názov zvonovka jarní, dnes závojenka jarní spolu so starším latinským názvom Nolanea verna, dnes Entoloma vernum.

Hodnota 1 Kčs stvárňuje asi najznámejšiu smrteľne jedovatú hubu českých a slovenských lesov – muchotrávku zelenú (tiež muchotrávka hľuznatá). Považuje za najjedovatejšiu a najnebezpečnejšiu hubu v Európe a Svernej Amerike, kde spôsobuje najviac smrteľných otráv. Nielenže je prudko jedovatá, ale navyše sa prvé príznaky otravy objavujú až v okamihu, keď je jed vstrebaný v organizme a sú už ťažko zasiahnuté dôležité orgány (najmä pečeň a obličky). Jedlom pravdepodobne pripraveným z muchotrávky zelenej mohol byť zámerne otrávený rímsky cisár Claudius - podľa niektorých odborníkov však popísané príznaky otrave muchomtrávkou príliš nezodpovedajú; na následky otravy muchotrávkou zelenou zomrel pápež Klement VII.; cisár Karol VI. zomrel desäť dní potom, čo zjedol jedlo pripravené z húb - popísané symptómy v tomto prípade zodpovedajú otrave muchotrávkou zelenou.

Hodnota 2 Kčs zobrazuje menej známu (ale rovnako smrteľne jedovatú) muchotrávku končistú s podobnými účinkami ako pri muchotrávke zelenej a muchotrávke bielej. Na známke je uvedené opačné poradie českého a latinského názvu ako na ostatných známkam série - najskôr latinský a potom český.

Hodnota 3 Kčs stvárňuje pavučinovec plyšový, smrteľne jedovatý s veľmi dlhou dobou latencie (trvá 2-14 dní, než sa toxíny poškodzujúce ľadviny prejavia), kvôli ktorej bol až do roku 1958 považovaný za neškodnú hubu.

Hodnota 5 Kčs zobrazuje smrteľne jedovatú kapucňovku okrovohnedastú, zameniteľnú za jedlú šupinovku menlivú (opěnku měnlivů). Ide o smrteľne jedovatú hubu, ktorá obsahuje podobné toxíny ako muchotrávka zelená. Smrteľnou dávkou pre dospelého človeka je 12 - 15 plodníc.

Prítlač na obálke prvého dňa 5 Kčs + 50 h zobrazuje vláknicu patouillardovu (vláknice začervenalá), ktorej starší latinský názov je Inocybe Patouillardi, dnes Inocybe erubescens. Pri podrobnejšom štúdiu zistíme, že huby majú viacero synonymických pomenovaní odvodených napríklad od autorov ich klasifikácie. V tomto prípade ľahko zistíme, že starší latinský názov Inocybe Patouillardi odkazuje na významného francúzskeho lekárnika, mykológa a botanika Narcissa Théophila Patouillarda (1854 – 1926).

Prítlač na obálke prvého dňa 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs zobrazuje jedovatú a halocigénnu muchotrávku tigrovitú (muchomurka tygrovitá, tiež muchomůrka panterová), ktorej latinský názov je Amanita pantherina.

Pečiatka na obálke prvého dňa 5 Kčs + 50 h zobrazuje zástupcu rodu kapucňovky (čepičatky), bez bližšieho určenia. Najrozšírenejším zástupcom tohto druhu u nás je smrteľne jedovatá drevokazná huba kapucňovka okrovohnedastá (čepičatka jehličnanová). Do tohto rodu húb patrí aj Galerina sulciceps – najjedovatejšia huba sveta, ktorá sa vyskytuje najviac v Indonézii - má 3-5 razy viac amanitínu ako muchotrávka zelená (A. phalloides).

Pečiatka na obálke prvého dňa 1 Kčs + 3 Kčs + 2 Kčs zobrazuje zástupcu čelade muchotrávky, resp. muchotrávkovité (muchomůrka, resp. muchomůrkovité), bez bližšieho určenia.

Zbieranie emisie

Ako všetky emisie z konca československej známkovej tvorby aj táto emisia patrí k cenovo dostupným. Vzhľadom na použitú tlačovú formu a neskoršie zošitkové vydania, poskytuje prekvapivé množstvo možností pre námetového a špecializovaného zberateľa.

Formát tlačových listov - desaťbloky

U každej z hodnôt je podľa drobných doskových chýb [3] možné identifikovať tlačovú dosku (vždy A alebo B), u hodnoty 50 h je naviac dokumentovaná odchýlka perforácie – vynechaný perforačný otvor v strede na pravom okraji z dôvodu úmyselne odstránenej alebo - čo je pravdepodobnejšie - náhodne zlomenej perforačnej ihly. Tým vznikol vzácnejší variant tlačového listu hodnoty 50 h s chýbajúcim perforačným otvorom.

Obr. 4: 10-známkový tlačový list koncovej hodnoty 5 Kčs.

Obr. 5: 10-známkové tlačové listy najnižšej hodnoty 50 h - prvý so všetkými perforačnými otvormi a druhý s chýbajúcim perforačným otvorom v strede na pravom okraji. V druhom prípade ide o zhruba 7x vzácnejší variant.

Zošitkové vydania a nevydané tlačové listy

V roku 1990 bol daný do predaja zelený známkový zošitok „Jedovaté houby“ (Pofis Zst 2) a neskôr v roku 1992 biely známkový zošitok „Jedovaté houby“ (Pofis Zst 3).

Obr. 6: Predná strana obalu zeleného známkového zošitka „Jedovaté houby“ (1990).

Obr. 7: Predná strana obalu bieleho známkového zošitka „Jedovaté houby“ (1992).

Pre známkové zošitky boli plánované oficiálne nevydané 4-známkové tlačové listy známok Pof. 2909 a Pof. 2912 (4 x 50 h a 4 x 3 Kčs). Na ich tlač a perforáciu boli použité upravené tlačové dosky a upravený preforačný rámec.

Tlačové dosky pre tlač 50 h a 3 Kčs známok pre zošitky boli vyrobené z pôvodných tlačových dosiek vynechaním dvojice zvislých známok v strede - namiesto usporiadania 5 x 2 známky v pôvodnej 10-známkovej tlačovej dosky vzniklo usporiadanie 2 x 2 + 2 x 2 známky v novej teraz už 8-známkovej tlačovej dosky. Perforačný rámec pre perforovanie známok pre zošitky bol vyrobený z pôvodného perforačného rámca, presnejšie z jeho modifikácie so zlomenou ihlou, vynechaním perforačných ihiel nad chýbajúcimi známkami (tzn. nemohli vzniknúť kupóny), no s ponechaním vždy jednej presahujúcej perforačnej ihly vo vodorovnom smere.

Kombinovaným použitím upravených tlačových dosiek a upraveného perforačného rámca vznikli 8-známkové tlačové listy. Tie boli následne rozrezané zvislým rezom tak, že vznikli dvojice 4-známkových tlačových listov pripravené na vlepovanie do obalov známkových zošitkov. Vzhľadom na chýbajúci perfračný otvor je jednoduché odlíšiť ľavý variant (s existujúcim perforačným otvorom) a pravý variant (s chýbajúcim perforačným otvorom).

Obr. 8: Predpokladaný vzhľad 8-známkového nerozrezaného tlačového listu známky 50 h s chýbajúcim perforačným otvorom v strede vpravo.

Pri príprave prvého - zeleného - známkového zošitka, ktorý obsahuje dva 4-bloky známok Pof. 2909 a Pof. 2912 (4 x 50 h a 4 x 3 Kčs) došlo pravdepodobne k technickým problémom s nesprávnym, resp. chybným textom na okraji. Tento text bol zostrihnutý. Z týchto dôvodov nie je na zelenom zošitku uvedený vydavateľ ani nominálne hodnoty vlepených známok. Zmenšenie obalu však spôsobilo, že pripravené 4-známkové tlačové listy sa do zošitkov nezmestili. Riešením bolo odtrhnutie horných a dolných okrajov tlačových listov - do zošitkov boli vlepované len 4-bloky známok s ľavým okrajom.

Pravdepodbne z dôvodu nespokojnosti s nie príliš estetickým riešením zeleného zošitka a kvôli prebytku 4-známkových tlačových listov sa vydavateľ rozhodol v roku 1992 vydať nový známkový zošitok so štvorblokmi s ľavým okrajom 50 h a s ľavým okrajom 3 Kčs známok s dotatočnou zvislou perforáciou (pozri nižšie).

Napriek všetkým snahám, časť rozrezaných 8-známkových tlačových listov vo forme 4-známkových tlačových listov nebola na výrobu zošitkov použitá a dostala sa na filatelistický trh. U každej hodnoty rozlišujeme ľavý a pravý variant vzniknutý z rozrezaného 8-známkového tlačového listu, ľahko identifikovateľný existujúcim alebo chýbajúcim preforačným otvorom v strede na pravom okraji. U hodnoty 3 Kčs navyše rozlišujeme tmavý a svetlý papier (rozlíšiteľný pod UV lampou) a vzácny variant ľavého 4-známkového tlačového listu bez dodatočnej zvislej perforácie.

Ako naznačujú doložené exempláre, 8-známkové tlačové listy 50 h známok boli rozrezané v strede, takže vznikli 4-známkové tlačové listy s rovankými okrajmi vľavo a vpravo. Pri rozrezávaní 8-známkových tlačových listov 3 Kčs známok si pravdepodobne tento nedostatok uvedomili a rozrezanie nešlo stredom, ale mierne vľavo, čím vznikli pravé 4-známkové tlačové listy so širším okrajom vľavo, ktoré sa dali vhodnejšie vlepiť do známkového zošitka.

To však nebolo všetko! Ľavé varianty 4-známkových tlačových listov 3 Kčs známok boli opatrené dodatočnou zvislou perforáciou, pravdepodobne za účelom jednoduchšieho vytrhnutia 4-bloku známok zo zošitka. Prečo však len pri tomto variante, zostáva záhadou.

Použitá literatúra a iné zdroje:

© [1] František Beneš – Specializovaná příručka pro sběratele poštovních známek: Československo 1945 – 1992, Pofis, spol. s.r.o. ve spolupráci s Klubem Filatelie, Praha 2015

© [2] Martin Trojan - Katalog Československo 1918 - 1992, Česká republika 1993 - 1996, Slovenská republika 1993 - 1996, FILATELIE TROJAN, Praha 1996

© [3] Helena Hodková - BIB a něco pro houbaře, FILATELIE, 1989, č. 17, s. 525 - 526.

© [4] Ottův Velký Atlas Houby, Vladimír Antonín CSc., Dr. Ladislav Hagara, PhD., Ing. Jiří Baier, 3. aktualizované vydání, Ottovo Nakladatelství a.s.

© [5] www.filateliecs.cz

© [6] www.filaso.cz

© [7] www.nahuby.sk

© [8] Wikipedia

Týmto končí táto mini séria venovaná „hubovým“ emisiám čs. známkovej tvorby. Nabudúce sa pozrieme na možnosti zbierania podpisov rytcov, návrhárov či samotných autorov predlôh známok.

Poznámka, resp. výzva

Článok prezentuje krásnu emisiu ČSR II. z pohľadu špecializácie i z pohľadu tematického spracovania; možno by niekomu prišlo zaujímavé prezentovať emisiu aj z pohľadu poštového použitia. Áno, súhlasíme - poštové použitie najmä vyšších hodnôt nebolo úplne bežné a zachovalo sa len veľmi málo "nefilatelistických" celistvostí. Preto, ak máte hoc len bežnú pohľadnicu, prípadne niečím zaujímavú celistvosť s použitím známok tejto emisie, prosím, napíšte nám a pošlite obrázok: filanotes@gmail.com. Radi informácie doplníme - možnosť doplnenia a aktualizácie je veľkou výhodou internetového publikovania informácií.

Kontakt na autorov článku: Karol Magda a Vojtech Jankovič.