Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Pao Tzu Ku

Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok pre banditskú poštu Pao Tzu Ku.

Dňa 6. mája 1923 bol elegantný „Blue Express“, v tej dobe najluxusnejší zo všetkých čínskych rýchlikov, na svojej ceste z Tientsinu do Pukowu hornatou krajinou provincie Šantung, severozápadne od Šanghaja. Neďaleko Linchengu, v nočných hodinách okolo pol tretej, vlak náhle prudko zastavil a lokomotíva a niekoľko vagónov sa vykoľajilo. Z tmy sa ozývala streľba a množstvo zahalených postáv rýchlo obsadilo vlak. Vydesených pasažierov, mužov, ženy aj deti, všetkých naboso, len v pyžamách a nočných úboroch, vyhnali banditi z vlaku do tmy.

vykoľajený „Blue Express“

Medzi cestujúcimi bolo niekoľko Američanov, Britov, Francúzov, Talianov, Mexičanov a veľa Číňanov. Niektorí z nich boli prominentní a bohatí, ako napríklad slečna Lucy Aldrich, švagriná Johna D. Rockefellera juniora a dcéra neskoršieho senátora Rhode Island Nelsona Aldricha. Známy mexický priemyselník Ancera Verea z Guadalajary s manželkou, ktorí boli na svadobnej ceste po Oriente a nesmierne bohatý taliansky právnik Giuseppe D. Musso. Taktiež dvaja členovia americkej armády, major Allen a major Pinger, spolu s manželkami a deťmi a niekoľko francúzskych a amerických obchodníkov. Ostatní boli reportéri a novinári. Spolu tam bolo 32 cudzincov a všetci ostatní, približne 100 až 150 osôb, boli Číňania. Joseph Rothman, britský občan narodený v Rumunsku, bol počas útoku zabitý a štyrom cudzincom sa podarilo utiecť.

Banditi pod vedením mladého, približne 25-ročného Sun Mei-yao, prinútili zajatcov k pochodu kopcovitým terénom. Niekoľko zajatcov bolo využitých na doručenie požiadavky na výkupné, ktoré banditi stanovili na milión dolárov. Neskôr prepustili všetky ženy a deti. Zostávajúcich 18 zajatcov dorazilo po ôsmich dňoch namáhavého pochodu 14. mája k hlavnému táboru banditov v chrámovej oblasti na úpätí pohoria Pao Tzu Ku (Bao Du Gu). V ťažko prístupnom teréne sa nachádzal kláštor menom Chao Yuan Kwan (Chrámy medzi oblakmi), hlavný tábor banditov, kde boli zajatci ubytovaní.

kláštor prekreslený podľa skice Lee Solomona

pozícia pohoria Pao Tzu Ku na mape

niekoľkí zo zahraničných rukojemníkov

Táto vlaková lúpež sa zapísala do histórie pod názvom „Lincheng incident“ a spustila lavínu niekoľkých politických roztržiek medzi USA a európskymi krajinami na jednej strane a Čínou na strane druhej. Noviny v tej dobe prinášali na túto tému búrlivé diskusie. V období medzi 8. a 11. májom bola americkým konzulátom v Nankingu založená záchranná misia, sústredená v uhoľných baniach Chung Hsing v Tsaochuangu (Zaozhuang).

Zabezpečením všetkého potrebného pre zajatcov bol poverený zástupca amerického Červeného kríža a zamestnanec konzulátu, známy novinár Carl Crow a jeho asistent Robert McCann. Týkalo sa to hlavne potravín, liekov a šatstva, aby boli ich podmienky znesiteľnejšie. A samozrejme, zajatci chceli komunikovať so svojimi rodinami. Zo začiatku kuriérska služba vybavovala len správy, listy a malé balíčky medzi misiou a zajateckým táborom. Postupne sa rozrástla až na 50 až 100 listov denne. Listy posielané zajatcami boli frankované v Tsaochuangu čínskymi známkami a posielané bežnou poštou. Neskôr niekto nazval túto kuriérsku službu „Bandid Post“ a Crowova dodávka slúžila ako poštový úrad. Jedno popoludnie pri prechádzke okolo miestnej tlačiarne ho napadlo, že majú všetko, čo pošta potrebuje, okrem známok. Takže by bolo dobré dať vytlačiť poštové známky, výhradne pre túto službu, avšak bez nutnosti platenia poštovného zajatcami. Slúžili by len na odľahčenie ich neradostnej situácie.

Pôvodný plán bol jedna 5 centová a jedna 10 centová známka, ale tlačiar mimovoľne vložil nulu za 5 a tak vznikla známka 50 centová. Návrh 10 centovej vypracoval Crow a 50 centovú jeho asistent McCann. Na tlač použili litografiu (kameňotlač) na papier bez lepu.

Dizajn 10 centovej je veľmi jednoduchý, obsahuje len názov poštovej služby a nominálnu hodnotu. Nápis je olemovaný vodorovnou čiarou a šestnástimi hviezdičkami zhora aj zdola a tromi hviezdičkami po bokoch. Bola tlačená čiernou farbou na nažltlý papier a mala rozmery 40 x 22 mm.

Na druhej je v strede načrtnutá silueta pohoria Pao Tzu Ku, ľahko identifikovateľná podľa urezaného vrcholu, pod ňou nominálna hodnota latinkou a čínskym písmom, napravo zvislý nápis PADTZEKDU, respektíve PADTZEKAU alebo PADTZEKPU. Z tohto je zrejmé, že čínsky tlačiar mal problém správne opísať latinské písmená z originálneho nákresu. Naľavo sú zvislo čínske znaky, v preklade znamenajúce BAO DU GU. Celý obraz je ohraničený zúbkovanou čiarou. Známka bola tlačená čiernou farbou na červeno zafarbený prírodný papier a mala rozmery 46 x 30 mm.

Nevie sa, prečo dal Crow vytlačiť dve nominálne hodnoty. Nevysvetlil rozličnosť použitia a dokonca existuje list s obidvomi použitými „banditskými“ známkami. Z každej známky bolo vytlačených 300 kusov a boli poslané zajatcom do tábora so humornou poznámkou, že dostatočne dlho posielali poštu zadarmo a odteraz budú na svoje listy lepiť známky. Inými slovami, celá vec bola braná ako žart.

Avšak zajatci k tomu pristupovali zodpovedne a odvtedy na každý list lepili známku. Ich popularita rástla a krátko nato začali ľudia v Tsaochuangu dostávať telegramy a listy od zberateľov a obchodníkov s ponukou na kúpu týchto známok. Na uspokojenie tejto požiadavky dal Crow vytlačiť ďalšie známky, približne po 500 kusov z každej. Ale toto vydanie je čisto obchodného charakteru pre zberateľov zo zahraničia a známky neboli nikdy použité zajatcami.

Existuje 8 typov 10 centovej známky a 6 typov 50 centovej:

Prvé použitie známok bolo 20. a 21. mája, takže vytlačené boli pravdepodobne v ten deň, alebo deň – dva predtým. Toto sú taktiež dátumy dvoch listov adresovaných Williamovi Smithovi do zajateckého tábora v Pao Tzu Ku.

Zaujímavosťou je, že neboli poslané zajatcami, ale naopak ich použil Crow alebo niekto iný v Tsaochuangu. Listy zároveň odhaľujú, že obidve nominálne hodnoty boli používané podobne, nezohľadňujúc váhu alebo veľkosť zásielky.

Korešpondenčný lístok poslaný 24. mája 1923 Lee Solomonom rodičom do San Francisca v USA s nalepenou banditskou známkou typu 1. Tá bola evidentne nalepená ešte pred napísaním textu na lístok a dokazuje, že bola použitá zajatcom.

Jediná známa obálka s obidvomi použitými banditskými známkami. Poslaná tiež 24. mája, tentoraz bol odosielateľ Jerome Henley. Vzadu nalepená červená 50 centová známka typu 1, vpredu obálka dofrankovaná zvislou trojpáskou 3 centových čínskych známok a jednej 1 centovej, pečiatkovaná v Linchengsungu 25. mája 1923. Pozícia 10 centovej známky typu 2 by mohla naznačovať, že bola dolepená dodatočne, pravdepodobne Crowom v Tsaochuangu pred odoslaním listu.

Niekoľko ďalších obálok zo zajateckého tábora s nalepenými známkami, kým ich používanie čínska poštová administratíva 31. mája definitívne nezakázala.

Keďže dopyt po týchto známkach bol veľký, následne nato sa začali na trhu objavovať falzifikáty rôznej kvality.

Od 30. mája začalo postupné prepúšťanie zajatcov. Dňa 2. júna sa zdalo, že čoskoro dôjde medzi vyslancami čínskej vlády a banditami k dohode. Okrem výkupného požadovali taktiež úplné zbavenie viny a zaradenie do regulárnej čínskej armády.

Holandský misionár otec Bues sa 7. júna vrátil zo šesťdňového pobytu v tábore a informoval, že medzi zajatcami zúri malária. Možno táto správa urýchlila vyjednávanie, takže nakoniec v predpoludnie 12. júna dorazili do tábora vozy s vojenskými uniformami a s truhlicami so striebrom. Následne nato boli zostávajúci rukojemníci prepustení a za súmraku dorazili do Tsaochuangu.

V polovici júna zasadla komisia tvorená USA a západnými štátmi a rozhodla o podniknutí bezpečnostných krokov k zamedzeniu takýchto prípadov v budúcnosti.

Taktiež oslobodení zajatci požadovali od čínskej vlády za vzniknuté útrapy finančnú kompenzáciu. Tá im bola vyplatená v celkovej sume 351 567 dolárov.

„Blue Express“ na fotke z roku 1920

Použité zdroje

• Wolfgang Baldus: The postage stamps of the PAO TZU KU BANDIT POST, 2007.
• internet

Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.

Kontakt na autora článku: Marian Kovac