Známkové územia a teritoriálna filatelia:
Známkové územia - Pao Tzu Ku
Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok pre banditskú poštu Pao Tzu Ku.
Dňa 6. mája 1923 bol elegantný „Blue Express“, v tej dobe najluxusnejší zo všetkých čínskych rýchlikov, na svojej ceste z Tientsinu do Pukowu hornatou krajinou provincie Šantung, severozápadne od Šanghaja. Neďaleko Linchengu, v nočných hodinách okolo pol tretej, vlak náhle prudko zastavil a lokomotíva a niekoľko vagónov sa vykoľajilo. Z tmy sa ozývala streľba a množstvo zahalených postáv rýchlo obsadilo vlak. Vydesených pasažierov, mužov, ženy aj deti, všetkých naboso, len v pyžamách a nočných úboroch, vyhnali banditi z vlaku do tmy.
vykoľajený „Blue Express“ |
Medzi cestujúcimi bolo niekoľko Američanov, Britov, Francúzov, Talianov, Mexičanov a veľa Číňanov. Niektorí z nich boli prominentní a bohatí, ako napríklad slečna Lucy Aldrich, švagriná Johna D. Rockefellera juniora a dcéra neskoršieho senátora Rhode Island Nelsona Aldricha. Známy mexický priemyselník Ancera Verea z Guadalajary s manželkou, ktorí boli na svadobnej ceste po Oriente a nesmierne bohatý taliansky právnik Giuseppe D. Musso. Taktiež dvaja členovia americkej armády, major Allen a major Pinger, spolu s manželkami a deťmi a niekoľko francúzskych a amerických obchodníkov. Ostatní boli reportéri a novinári. Spolu tam bolo 32 cudzincov a všetci ostatní, približne 100 až 150 osôb, boli Číňania. Joseph Rothman, britský občan narodený v Rumunsku, bol počas útoku zabitý a štyrom cudzincom sa podarilo utiecť.
pozícia pohoria Pao Tzu Ku na mape |
niekoľkí zo zahraničných rukojemníkov |
Pôvodný plán bol jedna 5 centová a jedna 10 centová známka, ale tlačiar mimovoľne vložil nulu za 5 a tak vznikla známka 50 centová. Návrh 10 centovej vypracoval Crow a 50 centovú jeho asistent McCann. Na tlač použili litografiu (kameňotlač) na papier bez lepu.
Dizajn 10 centovej je veľmi jednoduchý, obsahuje len názov poštovej služby a nominálnu hodnotu. Nápis je olemovaný vodorovnou čiarou a šestnástimi hviezdičkami zhora aj zdola a tromi hviezdičkami po bokoch. Bola tlačená čiernou farbou na nažltlý papier a mala rozmery 40 x 22 mm.
Na druhej je v strede načrtnutá silueta pohoria Pao Tzu Ku, ľahko identifikovateľná podľa urezaného vrcholu, pod ňou nominálna hodnota latinkou a čínskym písmom, napravo zvislý nápis PADTZEKDU, respektíve PADTZEKAU alebo PADTZEKPU. Z tohto je zrejmé, že čínsky tlačiar mal problém správne opísať latinské písmená z originálneho nákresu. Naľavo sú zvislo čínske znaky, v preklade znamenajúce BAO DU GU. Celý obraz je ohraničený zúbkovanou čiarou. Známka bola tlačená čiernou farbou na červeno zafarbený prírodný papier a mala rozmery 46 x 30 mm.
Nevie sa, prečo dal Crow vytlačiť dve nominálne hodnoty. Nevysvetlil rozličnosť použitia a dokonca existuje list s obidvomi použitými „banditskými“ známkami. Z každej známky bolo vytlačených 300 kusov a boli poslané zajatcom do tábora so humornou poznámkou, že dostatočne dlho posielali poštu zadarmo a odteraz budú na svoje listy lepiť známky. Inými slovami, celá vec bola braná ako žart.
Avšak zajatci k tomu pristupovali zodpovedne a odvtedy na každý list lepili známku. Ich popularita rástla a krátko nato začali ľudia v Tsaochuangu dostávať telegramy a listy od zberateľov a obchodníkov s ponukou na kúpu týchto známok. Na uspokojenie tejto požiadavky dal Crow vytlačiť ďalšie známky, približne po 500 kusov z každej. Ale toto vydanie je čisto obchodného charakteru pre zberateľov zo zahraničia a známky neboli nikdy použité zajatcami.
Existuje 8 typov 10 centovej známky a 6 typov 50 centovej:
Prvé použitie známok bolo 20. a 21. mája, takže vytlačené boli pravdepodobne v ten deň, alebo deň – dva predtým. Toto sú taktiež dátumy dvoch listov adresovaných Williamovi Smithovi do zajateckého tábora v Pao Tzu Ku.
Zaujímavosťou je, že neboli poslané zajatcami, ale naopak ich použil Crow alebo niekto iný v Tsaochuangu. Listy zároveň odhaľujú, že obidve nominálne hodnoty boli používané podobne, nezohľadňujúc váhu alebo veľkosť zásielky.
Niekoľko ďalších obálok zo zajateckého tábora s nalepenými známkami, kým ich používanie čínska poštová administratíva 31. mája definitívne nezakázala. |
Keďže dopyt po týchto známkach bol veľký, následne nato sa začali na trhu objavovať falzifikáty rôznej kvality.
Od 30. mája začalo postupné prepúšťanie zajatcov. Dňa 2. júna sa zdalo, že čoskoro dôjde medzi vyslancami čínskej vlády a banditami k dohode. Okrem výkupného požadovali taktiež úplné zbavenie viny a zaradenie do regulárnej čínskej armády.
Holandský misionár otec Bues sa 7. júna vrátil zo šesťdňového pobytu v tábore a informoval, že medzi zajatcami zúri malária. Možno táto správa urýchlila vyjednávanie, takže nakoniec v predpoludnie 12. júna dorazili do tábora vozy s vojenskými uniformami a s truhlicami so striebrom. Následne nato boli zostávajúci rukojemníci prepustení a za súmraku dorazili do Tsaochuangu.
V polovici júna zasadla komisia tvorená USA a západnými štátmi a rozhodla o podniknutí bezpečnostných krokov k zamedzeniu takýchto prípadov v budúcnosti.
Taktiež oslobodení zajatci požadovali od čínskej vlády za vzniknuté útrapy finančnú kompenzáciu. Tá im bola vyplatená v celkovej sume 351 567 dolárov.
„Blue Express“ na fotke z roku 1920 |
Použité zdroje
- Wolfgang Baldus: The postage stamps of the PAO TZU KU BANDIT POST, 2007.
- internet
Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.
Kontakt na autora článku: Marian Kovac