Čo zbierame:
Čo zbierame? ... celinové pohľadnice

Príspevok z cyklu "Čo zbierame?" venovaný tematickému zbieraniu celinových pohľadníc, nazývaných tiež pohľadnice s natlačenou známkou.

Pohľadnice v zbierkach a exponátoch?

Je všeobecne známe, že bežné pohľadnice nie sú filatelistický materiál, pretože sú súkromného pôvodu – nevydáva ich poštová správa (alebo iný oficiálny vydavateľ poštových cenín). Alebo, ak aj, nie sú poštovými ceninami určenými na priamy poštový úkon – nemajú natlačenú známku alebo iný atribút nahrádzajúci potvrdenie o úhrade poštovného. Z týchto dôvodov nespĺňajú kritériá toho, čo považujeme za filatelistický materiál a nie sú predmetom záujmu filatelistov a zberateľov poštových dokladov. Teda aspoň nie predmetom primárneho záujmu. Lebo, nebojme sa priznať, v skutočnosti mnoho filatelistov pohľadnice zbiera, lebo ponúkajú zaujímavé a často unikátne pohľady - do svojej zbierky si zberateľ môže zaradiť ľubovoľný materiál.

Celinové pohľadnice s natlačenou známkou

Existuje typ pohľadníc, ktoré spĺňajú kritériá na filatelistický materiál a ktoré mnohí zberatelia snáď ani nepoznajú. Pritom ide o pohľadnice s často veľmi zaujímavou neadresnou (hovorovo obrazovou) stranou. Sú to poštové lístky s natlačenou (pseudo)známkou alebo iným označením nahrádzajúcim potvrdenie o úhrade poštovného a potlačenou obrazovou stranou obrazovou prípadne aj textovou informáciou. Hovoríme im (obrazové) celinové pohľadnice alebo pohľadnice s natlačenou známkou (skratka CPH alebo CPOH) a sú plnohodnotným filatelistickým materiálom. Vydáva ich oficiálny vydavateľ cenín (poštová správa) alebo ním poverený vydavateľ. Podľa účelu vydania ich môžeme rozdeliť na miestopisné, žánrové, príležitostné, propagačné a blahoprajné.

O celinové pohľadnice sa zaujímajú hlavne zberatelia zameraní na námetovú filateliu vďaka neprebernému množstvu ich námetov. Svoje miesto však majú aj v zbierkach špecializovaných zberateľov zameraných na poštové celiny (rôzne varianty a chybotlače, vydania, farby, tlačové techniky a pod.) a v zbierkach zberateľov zameraných na poštovú históriu (rôzne formy poštového použitia).

Námetové využitie celinovej pohľadnice

Obrazová celinová pohľadnica je poštová cenina, preto námetoví zberatelia môžu využiť všetky jej obrazové a textové atribúty. Toto je jedna zo základných výhod celinových pohľadníc - poskytujú väčší priestor a najmä kvalitnejšie zobrazenie námetových detailov a to ako na obrazovej tak aj na adresnej strane.

Sovietska miestopisná celinová pohľadnica (Jerevan) z roku 1961 s bohatou možnosťou využitia obrazových aj textových atribútov celiny: obrázok s viacerými motívmi (pohľad na hlavné námestie v Jerevane - vládna budova, pamätník a monumentálna socha, automobily, autobus, hory v pozadí a pod.) na obrazovej strane a obraz natlačenej známky (baník), štátny znak ZSSR, informačný text v dvoch jazykoch a ďalšie texty na adresnej strane.

Motívy na celinových pohľadniciach sú mnohokrát skutočne veľmi bohaté, hlavne tie obrazové. Najdôležitejší je hlavný motív (často korešpondujúci s účelom vydania), mnohokrát sú však veľmi zaujímavé aj niektoré vedľajšie motívy. Stačí sa len pozorne dívať a poznať námetové súvislosti a na svet sa dostanú zaujímavé - celinovou pohľadnicou dokumentovateľné - fakty. Ich vhodné (a často aj prekvapivé) využitie v zbierke alebo exponáte je potom už len vecou zberateľovej šikovnosti a invencie.

Sovietska blahoprajná celinová pohľadnica (K Novému roku) z roku 1977 prináša, popri tradičnom novoročnom motíve (Dedo Mráz uháňajúci na ruskej trojke), motívy hviezdnej oblohy a vychádzajúceho/zapadajúceho slnka a hlavne veľmi zaujímavý a skutočne netradičný vedľajší motív (rôzne typy sovietskych kozmických rakiet) ako paralelu vysokej, priam nadpozemskej, rýchlosti.

Oficiálny verzus neoficiálny pôvod celinovej pohľadnice

Bolo by príliš fádne (a pre zberateľov nezaujímavé), keby to bolo také jednoduché. Nie všetky pohľadnice, ktoré majú natlačenú známku sú skutočné celinové pohľadnice. Ak je obrazová strana natlačená priamo vydavateľom ceniny pri jej vydaní, ide o oficiálnu celinovú pohľadnicu. Ak bola obrazová strana natlačená dodatočne so súhlasom vydavateľa ceniny alebo naopak vydavateľ celín natlačil známku na pripravenú pohľadnicu, ide o súkromnú celinovú pohľadnicu (v angličtine PPO (= Printed to Private Order) pictorial postal card). Ak je obrazová strana natlačená bez súhlasu (povolenia) oficiálneho vydavateľa, ide o súkromnú prítlač na poštovom lístku. Podrobnejšiu kategorizáciu uvedieme v článku o poštových lístkoch.

Oficiálna celinová pohľadnica Belgického Konga zo série obrazových pohľadníc zobrazujúcich život belgických kolonizátorov v Belgickom Kongu vydaná okolo roku 1927.

Tieto tri základné kategórie tvoria veľmi dôležité triedenie celinových pohľadníc z hľadiska ich zberateľskej hodnoty, filatelistického významu a v neposlednom rade aj z pohľadu možnosti ich zaradenia do súťažného exponátu. Prvý typ sa považuje za plnohodnotný filatelistický materiál, ktorý je v exponáte vítaný, druhý sa považuje za tzv. okrajový filatelistický materiál, ktorý by sa mal v exponáte vyskytovať len výnimočne (maximálne 2 - 3 kusy presne popísané, že ide o súkromné celinové pohľadnice), zatiaľ čo tretí je nefilatelistický materiál a v exponáte sa vyskytovať nesmie. Žiaľ, trend zaraďovania veľkého počtu súkromných celinových pohľadníc sa stále nepodarilo úplne eliminovať ani v kvalitných súťažných exponátoch, v ktorých dokonca občas vidíme aj celiny s prítlačami súkromného pôvodu.
Ako však zistiť, do ktorej kategórie pohľadnica s natlačenou známkou, ktorú vám práve ponúka obchodník, spadá? Pomôžu katalógy, rada kolegu, ale hlavne dlhodobé skúsenosti a hlboké znalosti. Určite sa netreba spoliehať (len) na názor obchodníka!

Francúzska súkromná celinová pohľadnica (Tenistka) z roku 1924 zo série 4 propagačných celinových pohľadníc k Olympijským hrám v Paríži 1924. Vydavateľ pohľadnice najskôr pohľadnicu vytlačil a až potom na ňu oprávnený vydavateľ cenín natlačil známku.

Medzi modernými (povojnovými) celinovými pohľadnicami je toto delenie pomerne jednoduché, pretože to, či pohľadnicu s natlačenou známkou vydal oficiálny vydavateľ poštových cenín je možné zistiť buď v poštovom vestníku, v emisnom pláne alebo v dobrom katalógu celín. Trochu zložitejšie je to u ďalších licencovaných (neštátnych) poštových prepravcoch v niektorých krajinách, na ktorých však tiež platia pravidlá o vydávaní poštových cenín. Omnoho ťažšie je identifikovať typ celinovej pohľadnice vydanej v dávnejšej minulosti, najmä z prelomu 19. a 20. storočia, kedy bolo ich vydávanie veľmi populárne (Nemecká ríša, Bavorsko, nemecké mestské pošty, Rakúsko, USA) a dnes sa už len ťažko identifikuje, či išlo o tlač obrazovej strany so súhlasom alebo bez súhlasu (súkromne). Na tento fakt si zberatelia musia dať obzvlášť veľký pozor, pretože obchodníci veľmi radi prezentujú obrazové pohľadnice ako oficiálne vydané, čomu zodpovedajú často až premrštené ceny.

Japonská (súkromná?) miestopisná celinová pohľadnica (Rikšiari) bližšie neurčeného pôvodu a kategórie - pravdepodobne súkromná prítlač na oficiálnom poštovom lístku.

História vydávania celinových pohľadníc

Vráťme sa však od suchej teórie k veselšej praxi a povedzme si aspoň stručný prehľad najbežnejších a pre zberateľov najdostupnejších celinových pohľadníc.
Medzi prvé celinové pohľadnice patria nemecké a rakúske súkromné propagačné celiny s natlačenou známkou, ktoré vydávali vo veľkých nákladoch súkromné osoby alebo inštitúcie pri príležitosti rôznych výstav a športových a kultúrnych akcií od konca 19. storočia (prvýkrát ku Medzinárodnej hudobnej a divadelnej výstave vo Viedni 1892). Ak mali vydavatelia oficiálne povolenie poštovej správy a pohľadnice boli vytlačené v dostatočnom náklade, poštová správa na ne pritlačila známku (pozri napr. [1]). Takéto pohľadnice sú považované za okrajový (a teda akceptovateľný) filatelistický materiál a na námetovú dokumentáciu možno využiť aj ich obrazovú stranu. Sú však vzácne a preto pre mnohých väčšinu našich zberateľov cenovo nedostupné.

Bavorská súkromná príležitostná celinová pohľadnica k Všeobecnej nemeckej výstave športu v Mníchove 1899 s príležitostnou pečiatkou prepravená poštovou prevádzkou. S najväčšou pravdepodobnosťou vydavateľ pohľadnice najskôr pohľadnicu vytlačil a až potom na ňu oprávnený vydavateľ cenín natlačil známku.

Postupne od roku 1892 takmer každá známková krajina vydala nejaký typ poštovej celiny a väčšina z nich aj oficiálne celinové pohľadnice. Vďaka tomu možno nájsť v špičkových exponátoch kvalitné oficiálne celinové pohľadnice napríklad Belgického Konga, Kanady, Ekvádora, Grécka, Belgicka, Juhoslávie.

Vzácna belgická oficiálna propagačná celinová pohľadnica z 20. rokov 20. storočia zo série 6 pohľadníc zobrazujúcich kráľovské deti - princa Baudoina a princeznú Jozefínu-Charlottu - pri hrách.

V exponátoch mladých a začínajúcich zberateľov by sa mali objavovať aspoň dostupnejšie celinové pohľadnice bývalého Sovietskeho zväzu, prípadne Rumunska alebo Československa.

Celinové pohľadnice vydávané v Československu

V Československu sa celinové pohľadnice začali vydávať v roku 1949 (1. 11.), a to sériou 32 číslovaných obrazových pohľadníc (rozmery 149 x 104 mm) so zábermi na české a slovenské mestá, kúpele, jaskyne. Druhá sada 32 číslovaných obrazových pohľadníc vyšla 10. 2. 1950 so zábermi na Vysoké Tatry, Krkonoše, Šumavu, Beskydy, kúpeľné miesta a niektoré historické objekty. Tieto prvé dve sady (CPH 1 a CPH 2) boli vytlačené hĺbkotlačou.

Od druhého polroka 1950 až do apríla 1953 vyšlo celkove 37 sád celinových fotopohľadníc (CPH 3 až CPH 39), v priemere s 30 kusmi v sade, spolu vyše 1 200 kusov. Na pohľadniciach sú zábery na slovenské a české mestá, kúpele, pohoria, historické a kultúrne pamiatky, prírodné krásy a ďalšie miesta.

Celinová fotopohľadnica, Banská Bystrica, zo sady CPH 8 (1951).

Celinová fotopohľadnica, Belanské Tatry – Ždiarske vidly, zo sady CPH 8 (1951).

Okrem fotopohľadníc v rokoch 1950 až 1952 vyšlo aj niekoľko sád reprodukcií umeleckých diel našich významných maliarov s názvom Vianočné 1950, Tatranské 1951, Blahoprajné 1951 (I, II a III), Veľkonočné 1952, Propagačné 1951, Lovecké 1951, Vianočné 1951, Mierové 1952, Krajinné motívy 1952, Kroje a piesne 1952 (najvzácnejšie z hľadiska zberateľského záujmu). Tieto sady (CPH 40 až CPH 51) boli vytlačené väčšinou ofsetom v tlačiarňach na Slovensku (Neografia, Práca) a obsahovali od štyroch až po tridsaťtri pohľadníc.

Celinová pohľadnica z roku 1950 zo série 16 propagačných pohľadníc CPH 40/1 (Ľ. Fulla) s vianočnými motívmi od slovenských maliarov.

Všetky spomínané celinové pohľadnice, teda od CPH 1 až CPH 51 majú vytlačenú známku nominálnej hodnoty 1,50 Kčs s portrétom Klementa Gottwalda.

K Svetovej výstave Praga 62 vyšla sada ôsmich pohľadníc s poštovou tematikou (CPH 52) s vytlačenou známkou Pof. L51 v hodnote 30 h, a v roku 1963 sada ôsmich pohľadníc s reprodukciami kresieb Maxa Švabinského (CPH 53) s vytlačenou známkou Pof. 1300 s nominálnou hodnotou 30 h.

Celinová pohľadnica z roku 1963 s kresbou Maxa Švabinského zo sady CPH 53.

Slovenské celinové pohľadnice

Nás môže tešiť, že od roku 2011 patrí aj Slovensko ku krajinám, ktoré vydali oficiálnu celinovú pohľadnicu. Stalo sa tak pri príležitosti MS v hokeji 2011, kedy Slovenská pošta, a. s. vydala po dlhom váhaní dve celinové pohľadnice so zhodnou obrazovou stranou a obrazom natlačenej známky. Líšia sa len prítlačou (menší počet základných celinových pohľadníc bol oficiálne opatrený prítlačou). Prehľad všetkých slovenských celinových pohľadníc vydaných oficiálne Slovenskou poštou nájdete v sekcii Poštové materiály - Celinová pohľadnica.

Slovenská príležitostná celinová pohľadnica k Majstrovstvám sveta v hokeji 2011 s oficiálnou prítlačou.

Menej nás už teší, že predajná cena pohľadníc bola omnoho vyššia ako cena poštovného na natlačenej známke (1,40 € oproti 0,40 €), čo spôsobí, že pohľadnice sa objavia v bežnom poštovom styku veľmi zriedkavo. Automaticky z toho vyplýva, že celinové pohľadnice z bežnej poštovej prevádzky budú omnoho vzácnejšie ako nepoužité, prípadne opatrené príležitostnou pečiatkou, pričom z dvoch variantov bude omnoho vzácnejší ten s prítlačou. A úplne najvzácnejšou, ak vôbec existuje, bude celinová pohľadnica s dennou pečiatkou prvého dňa vydania z Bratislavy, nieto ešte z iného mesta alebo dokonca menšej pošty. Môže sa niekto pochváliť prvou slovenskou celinovou pohľadnicou s prítlačou z bežnej poštovej prevádzky s dennou pečiatkou s dátumom dňa vydania (18. 4. 2011) z mimobratislavskej pošty? Gratulujeme!

Adresná strana slovenskej príležitostnej celinovej pohľadnice k Majstrovstvám sveta v hokeji 2011 s príležitostnou pečiatkou a kašetom Slovenskej pošty, a. s. riadne prepravená poštovou prevádzkou.

Tieto údaje neuvádzame náhodou, chceme upozorniť na ďalšie možnosti zbierania celinových pohľadníc. Nielen pohľadnice v nepoužitom stave; za povšimnutie stoja aj celinové pohľadnice z bežnej prevádzky, so zaujímavým dátumom a miestom alebo dokonca spôsobom prepravy (doporučená, vrátená, dofrankovaná a pod.). Poštová prevádzka pridáva poštovým dokladom atribúty, ktoré možno nie dnes, ale o niekoľko rokov výrazne zvýšia hodnotu zbierok a to najmä tých zberateľov, ktorí sa neuspokoja len s odberom noviniek v novinkovej službe.

Použitá literatúra

[1] Ľ. K.: Súkromné celiny Rakúska, Zberateľ č. 5-10, 2002.
[2] F. Martinka a kolektív: Celiny Československa 1945-1987, Filatelistické state 20, Bratislava, 1987.
[3] J. Čížek: Malá encyklopédia filatelie, Album, Bratislava, 1997.
[4] Katalóg MICHEL – Ganzachen-Katalog Europa Ost 2001/02, Mníchov, 2002.
[5] Katalog – Československé celiny 1918 – 1992 I. díl, Pofis, Praha 1998.

• Čo zbierame? ... úvod