Čo zbierame:
Čo zbierame? ... hodnota zbierky

Príspevok z cyklu "Čo zbierame?" venovaný problematike určenia hodnoty zbierky, či už pre zberateľove interné potreby alebo pre potreby jej predaja

Čas beží, generácie sa striedajú, názory na hodnoty a samotné hodnotové kritériá sa menia, neprekvapuje preto množstvo otázok ohľadom skutočnej hodnoty známok a predaja zbierok a s tým súvisiacim ohodnotením filatelistickej pozostalosti = určením hodnoty a ceny alebo minimálne posúdením potenciálu a možného využitia zbierky.

Napriek tomu (alebo práve preto), že vždy ide o individuálne posúdenie, ktoré závisí od samotnej zbierky a od odbornosti (a serióznosti) posudzovateľa, existuje niekoľko zákonitostí a pravidiel, ktoré je rozumné poznať, aby nedochádzalo na jednej strane k zbytočným očakávaniam a na druhej strane k neodbornému odhadu.

Z vlastnej praxe viem, že pozostalí po zberateľoch známok (a iných zberateľských komodít: pohľadníc, mincí, bankoviek, odznakov, zápalkových etikiet, nálepiek a pod.) očakávajú, že zbierka má vysokú hodnotu a dá sa dobre speňažiť. Takéto očakávania sú prirodzené, najmä ak autor zbierky strávil pri svojej záľube mnoho času a venoval sa jej s vysokým zanietením. Očakávania sú však jedna vec, realita druhá. A treba povedať, že veľmi často investovaný čas a zanietenie dlhoročného zberateľa nie sú priamo úmerné predajnej hodnote zbierky. Aspoň nie výške, ktorú pozostalí očakávajú.

Aký je účel zbierania známok?

Väčšina bežných zberateľov zbiera známky ako svoje hobby, zo záľuby, pre potešenie svojho ducha - nie ako cieľavedomú investičnú činnosť. Zbieranie im prináša radosť z budovania zbierky, pocit sebarealizácia alebo relaxácie, rozširuje ich obzor poznania a často prináša aj nové kontakty a priateľstvá. To je hlavný účel zbierania a budovania zbierky. Vnímajú síce niekde v podvedomí zbieranie aj ako investíciu, nie však aktívne, že by neustále kalkulovali, či sa dá zbierka vôbec predať a aká je jej skutočná predajná hodnota. A to ešte nehovoríme o tom, že mnohokrát kúpia prírastok do zbierky za výrazne vyššiu cenu - musia preplatiť (napríklad pri nákupe v aukcii) ostatných, aby želaný prírastok získali. Keď si tieto fakty sumarizujeme, vyjde nám, že pre bežných zberateľov je hlavným účelom zbierania známok je budovanie zbierky pre svoje vnútorné potreby. Všetko ostatné, vrátane jej prípadného speňaženia, je už niečo navyše.

Okrem bežných zberateľov, ktorých je drvivá väčšina, existujú ešte tzv. investiční zberatelia, ktorí cielene budujú svoje zbierky za účelom výhodného predaja. Tí však väčšinou po sebe nezanechávajú filatelistickú pozostalosť - zbierku sa snažia speňažiť ešte za svojho života, aby si mohli nadobudnuté prostriedky patrične užiť. Pre investičných zberateľov je hlavným účelom zbierania známok akumulovať dobre predajné materiály a výhodne ich predať.

Čo je to hodnota zbierky?

Vo filatelii a príbuzných zberateľských oblastiach rozlišujeme tri rôzne hodnoty jednotlivých zberateľských materiálov, resp. zbierok: Katalógová hodnota, Trhová hodnota a Zberateľská hodnota. Je rozumné vedieť o nich viac, dokázať ich odlíšiť a správne posúdiť.

Katalógová hodnota zbierky

Katalógová hodnota je relatívne objektívne kritériu hodnoty zbierky. Ako hovorí názov, odvíja sa od cenových záznamov v katalógoch poštových známok a iných poštových dokladov (obálky prvého dňa, známkové zošitky, celiny a pod.). Katalógové ceny bežných poštových známok nájdeme vo všeobecných katalógoch (pozri Všeobecné katalógy poštových známok), na zistenie ceny pri podrobnejšom oceňovaní sú potrebné špecializované katalógy a rôzne monografie a príručky venované špecifikám jednotlivých známkových vydaní a ich použitia (pozri Špecializované katalógy poštových známok a Odborné príručky, štúdie a monografie). V prípade zisťovania hodnoty ďalších typov poštových dokladov sú potrebné ešte hlbšie znalosti, pretože katalógy neexistujú úplne na všetko (= niektoré materiály nemajú katalógovú hodnotu).

Treba si však uvedomiť, že katalógy sú len vodidlom, nie pevne stanoveným cenníkom. V skutočnosti sú to cenníky konkrétnych vydavateľov, presnejšie filatelistických obchodníkov so známkami. Preto uvedené cenové záznamy v nemalej miere závisia od rozsahu zásob konkrétneho obchodníka a od regionálnej obľúbenosti známok jeho zákazníkov. Napríklad britský vydavateľ katalógov STANLEY GIBBONS má určite vyššie (a podrobnejšie prepracované) cenové záznamy pre známky britského Commonwealthu, ktorých zbieranie je na britských ostrovoch stále populárne, ako pre známky bývalého Československa alebo moderného Slovenska. Podobne známky USA je rozumnejšie hodnotiť podľa amerického katalógu SCOTT a nie podľa francúzskeho katalógu YVERT alebo nemeckého MICHEL – pre väčšinu bežných známok je to v podstate jedno, ale pri hodnotnejších starších známkach môže dôjsť k značným nepresnostiam.

Ďalším dôležitým faktorom pri určovaní katalógovej ceny je mena, v ktorej sú uvedené cenové záznamy v katalógu (týkajú sa zásadne bezchybných a nepoškodených známok, či už v pečiatkovanom alebo v nepoužitom stave). Treba si uvedomiť, že ceny v katalógoch predstavujú len orientačné ohodnotenie vyjadrujúce pomernú vzácnosť a preto treba zohľadniť ich vzťah k lokálnej mene. V konkrétnom prípade nemeckého katalógu MICHEL sa tzv. MICHEL-euro (Mi€) neprepočítava na skutočné euro v pomere 1:1, ale v prípade bežných známok je prepočet zhruba 1 Mi€ = 1/5 € a u vzácnejších emisií a nedostatkových známok se môže prepočet vyšplhať až na 1 Mi€ = 1 €, podľa obľúbenosti tej-ktorej krajiny. Podobne je to aj u ostatných svetových vydavateľov katalógov známok (SCOTT, STANLEY GIBBONS, YVERT & TELLIER, ZUMSTEIN). V prípade slovenských katalógov (Sk alebo €) a českých katalógov (Kč) sú prepočty na skutočné € tiež ovplyvnené obľúbenosťou a vzácnosťou jednotlivých období a konkrétnych známkových vydaní. Reálna trhová hodnota len málokedy dosiahne cenu uvedenú v katalógu.
Bez poznania týchto zákonitostí, môže byť katalógová cena určená podľa zahraničných (ale i domácich) katalógov až niekoľkonásobne vyššia ako jej reálna (=trhová) cena na tunajšom trhu.

Trhová hodnota zbierky

Trhová hodnota je najobjektívnejšie kritérium hodnoty zbierky. Odráža skutočnú (predajnú) cenu zbierky, ktorá sa dá presne verifikovať v podstate až po úspešnom predaji. Na jej stanovenie je potrebná dobrá znalosť trhu, skúsenosti a kvalifikovaný odhad skúsených zberateľov a obchodníkov. Vždy je založená na katalógovej cene a opiera sa o zberateľskú hodnotu (viď nižšie), odráža však aj momentálne tendencie na trhu a ochotu zberateľov investovať.

Napríklad generálna zbierka predvojnového Československa 1918 – 1939 môže mať vysokú katalógovú cenu, lebo obsahuje niektoré unikáty, jej trhová hodnota však môže byť nízka, lebo sa nenájde žiadny záujemca, ktorý by bol ochotný požadovanú finančnú čiastku investovať (a na Slovensku toto obdobie nie je príliš populárne) – zbierka je nepredajná, čiže jej trhová hodnota je prakticky nulová. Na druhej strane tá istá zbierka môže mať rozličnú trhovú hodnotu v závislosti od formy, ktorou sa ponúka a rozsahu oslovených potenciálnych zákazníkov. Musíte uznať, že je rozdiel, či zbierku ponúknete svojim známym so slovami „zdedil som po dedovi tri albumy nejakých starých známok“, miestnemu obchodníkovi so známkami, aukčnej firme s celoštátnou pôsobnosťou alebo aukčnému celosvetovo pôsobiacemu internetovému serveru.

Zberateľská hodnota zbierky

Zberateľská hodnota je subjektívne kritérium hodnoty zbierky, ktoré čiastočne závisí od katalógovej ceny ale omnoho viac od obľúbenosti zberateľskej oblasti alebo námetu. Táto hodnota nie je stabilná a mení sa v závislosti od rôznych okolností.

Smutným príkladom meniacej sa zberateľskej hodnoty sú poštové známky bývalého povojnového Československa (1945 - 1992). v období vydávania bola ich obľuba relatívne vysoká, jednak z dôvodu poštovej platnosti a použiteľnosti v poštovej prevádzke (primárna úloha poštových známok) a jednak z dôvodu ich aktuálnych námetov a často príťažlivého a kvalitného grafického spracovania. Po zániku Československa bolo krátke obdobie zvýšeného záujmu z dôvodu ukončenia vydávania (nostalgia za uzavretou známkovou krajinou) a z dôvodu krátkodobej špeciálnej použiteľnosti v poštovej prevádzke (dočasná možnosť použitia známok neexistujúceho Československa počas existencie Slovenskej, resp. Českej republiky). Po skončení tohto obdobia záujem o tieto známky výrazne klesol (nepoužiteľnosť v poštovej prevádzke, nepopulárne často politické námety). K zníženému záujmu (žiaľ asi nadlho) prispelo nešťastné rozhodnutie, že zásoby zvyšných známok sa nebudú skartovať, ale sa uvoľnia na trh, ktorý následne zaplavilo obrovské množstvo nepoužitých (a nepoužiteľných) československých známok. Výsledkom je, že aj napriek nemalým cenovým záznamom v katalógoch je zberateľská obľuba známok povojnového Československa veľmi nízka a ich trhová hodnota je prakticky nulová, lebo sú (až na malé výnimky) nepredajné.

Význam hodnoty zbierky

Z uvedeného vidno, že v prípade ohodnotenia za účelom predaja zbierky, je najdôležitejšie stanovenie trhovej hodnoty, ktorá sa opiera o katalógovú hodnotu a je ovplyvnená zberateľskou hodnotou. Na druhej strane pri ohodnotení zbierky pre vlastné potreby je omnoho dôležitejšia zberateľská hodnota, ktorú si každý zberateľ určuje podľa vlastných kritérií.
Katalógová hodnota zohráva v oboch prípadoch rolu základného orientačného ohodnotenia, ktoré pomáha pri zisťovaní ako trhovej tak aj zberateľskej hodnoty zbierky. V žiadnom prípade katalógová cena nie je cena, za ktorú sa dá zbierka predať!

Hlavné faktory ovplyvňujúce hodnotu zbierky

Ako sme uviedli vyššie pri určovaní hodnoty zbierky hrajú úlohu viaceré objektívne aj subjektívne faktory. Uveďme si v krátkosti aspoň tie najdôležitejšie objektívne, ktoré súvisia so zbierkou samotnou (a jej autorom).

Autor (tvorca) zbierky

Hodnota zbierky a tým pádom jej prípadná predajná cena sa odvíja od toho, kto a akým spôsobom zbierku budoval, čo zbieral a prípadne aj koľko do zbierky investoval. Ak išlo o bežného zberateľa a zbierka pozostáva z bežne dostupných pečiatkovaných známok získavaných výmenou alebo nákupom v balíčkoch alebo odlepovaním z bežnej korešpondencie, prípadne známok čistých odoberaných v novinkovej službe bez akejkoľvek hlbšej špecializácie, je len veľmi málo pravdepodobné, že obsahuje vzácnejšie známky. Skôr budú prevládať tie bežné, ktorých bolo a stále je veľké množstvo (vrátane nepoužitých). Do tejto kategórie patria aj všetky "detské" zbierky, ktoré sme kedysi s nadšením zbierali a zostali nám po nich albumy plné obrázkových, často pre bežného človeka exotických, ale väčšinou úplne bežných známok. V takýchto prípadoch sa zbierka pravdepodobne nedá výhodne predať za vysokú cenu - skôr za symbolickú alebo ju možno odložiť pre vnukov, darovať začínajúcemu zberateľovi alebo niekomu v rodine, kto v nej bude pokračovať alebo venovať mladým filatelistom z krúžku mladých filatelistov z okolia. V žiadnom prípade nie vyhodiť, bola by to skutočne škoda, aj obyčajné známky vedia urobiť mnohým ľuďom radosť.

Na druhej strane, ak zbierku budoval skúsený a vzdelaný zberateľ, ktorý sa vo filatelii vyznal a mal dobré kontakty a rozumne do zbierky investoval väčšie finančné obnosy, je predpoklad, že obsahuje zaujímavé a hodnotné známky a iné poštové doklady a bude o ňu záujem.

Obsah a zameranie zbierky

Druhým faktorom hodnoty zbierky je zameranie zbierky a s tým súvisiaca aktuálna atraktívnosť pre filatelistický trh. V prípade zbierky z povojnového obdobia je nižšia pravdepodobnosť záujmu ako o zbierky staršej (napr. z medzivojnového obdobia, zo začiatku 20. storočia alebo z tzv. klasického obdobia 19. storočia). Podobne, ak ide o tematicky zameranú zbierku, je rozdiel či je venovaná všeobecne zvieratám alebo významným "hlavám" alebo ide o podrobnejšie spracovanú zbierku venovanú stále veľmi populárnym olympiádam, obľúbeným športom (futbal, tenis, hokej) alebo iným populárnym námetom (automobily, železnice, mosty, lietadlá, kozmonautika, princezná Diana a pod.).

Kvalita materiálu v zbierke

Tretím hodnotovým kritériom je kvalita známok a iného neznámkového materiálu, ktorý zbierka obsahuje. Je veľký rozdiel, či prevažnú časť zbierky tvoria pečiatkované známky (aj staré) alebo čisté známky v nepoužitom luxusnom stave, či obsahuje poštou nepoužité lístky s pečiatkami z ochoty a nepoužité obálky prvého dňa (FDC) alebo či obsahuje riadne poštou prepravené celistvosti (t.j. listy, pohľadnice a iné poštové doklady), ktoré sú cenené dokonca omnoho vyššie ako samotné známky. Je samozrejmosťou, že známky a ostatné materiály, ktoré sa v zbierke hodnotia musia byť pravé (pozor na falzifikáty a novotlače starších vzácnych známok!) a v nepoškodenom stave (nie strhnuté ale opatrne odlepené z listu alebo pohľadnice), nezašpinené, bez poškodeného zúbkovania alebo iných vonkajších zásahov (roztrhnutie, popísanie perom alebo atramentom, zlomenie alebo pokrčenie a pod.). V prípade nepoužitých známok sa omnoho vyššie cenia známky s neporušeným originálnym lepom.

Ocenenie zbierky

Mnoho zberateľov a ešte viac pozostalých po zberateľoch má záujem o ocenenie zbierky pre prípad predaja. Dlhoročné skúsenosti ukazujú, že táto požiadavka (a očakávania za ňou) sú veľmi vágne a spôsobujú časté nedorozumenia. Vlastník zbierky si totiž pod ocenením zbierky predstavuje objektívne zistenie jej trhovej ceny, za ktorú sa dá predať. A teda v jeho očiach platí rovnica: hodnota ocenenej zbierky = množstvo peňazí, ktoré za ňu získam. Ako však z vyššie uvedeného textu vyplýva, to dosť dobre nie je možné, lebo na predajnosť zbierky vplýva množstvo faktorov. Jediné čo sa dá urobiť je zistiť katalógovú hodnotu zbierky, ktorá pri predaji pomôže ale len veľmi orientačne.
Keďže proces oceňovania zbierky po jednotlivých kusoch by bol časovo (a teda aj finančne) veľmi náročný, robí sa len vtedy, ak ide o potenciálne hodnotnú zbierku. V opačnom prípade by cena za oceňovanie mohla dokonca prevýšiť jej hodnotu. Inými slovami, v závislosti od potenciálnej hodnoty, ktorej odhad vám urobí aj bežný zberateľ, sa rozhodnete, či si dáte zbierku podrobne oceniť (stále máme na mysli len a len katalógové (a nie trhové) ocenenie zbierky!) alebo sa zbierka ocení orientačne (napríklad podla niektorých vzácnejších kusov) alebo sa po prvom prezretí usúdi, že vôbec nemá zmysel sa zbierkou zaoberať. Toto je, žiaľ, prípad drvivej väčšiny zbierok, ktoré bežní zberatelia alebo pozostalí po zberateľoch vlastnia. Možno (určite) má ich zbierka nejakú katalógovú hodnotu, ale vzhľadom na súčasné pomery na filatelistickom trhu je drvivá väčšina zbierok v bežných albumoch pre trh nezaujímavá a teda nepredajná. Veru taký je život: čím menej ľudí sa zbieraniu venuje, tým je menší záujem a tým nižšiu hodnotu zbierky majú.

Inou oblasťou je ocenenie zbierky pre prípad poistenia. V takomto prípade odporúčame obrátiť sa na súdnych znalcov, ktorí takúto činnosť pre potreby poistenia vykonávajú.

Optimálny predaj zbierky

Ako v každej ľudskej činnosti spojenej s predajom, výsledná trhová cena zbierky závisí nielen od zbierky samotnej (viď vyššie), ale aj od úsilia, ktoré vlastník (a predajca) investuje do jej „spoznania" a do jej „zviditeľnenia“. Pri predaji zbierky si preto treba vopred stanoviť pomer medzi úsilím, ktoré som ochotný/á do predaja investovať a získanou hodnotou, ktorú z predaja očakávam. Inými slovami: Každý by si mal vopred zvážiť, či ponechá predaj zbierky na odborníka-sprostredkovateľa a pravdepodobne získa trochu menej peňazí (+ ušetrí drahocenný čas) alebo či sa predaju bude venovať osobne, naštuduje si odbornú literatúru, urobí vlastný odborný odhad a nájde správny predajný kanál a tým pravdepodobne dosiahne vyššiu predajnú cenu (- investuje drahocenný čas). Alebo či zvolí strednú cestu a niečo nechá na predajcu (sprostredkovateľa) a niečo si urobí sám.

V prvom prípade vám nevieme veľmi pomôcť, len odporučiť rozumne osloviť obchodníkov v "kamenných" filatelistickych obchodoch, prevádzkovateľov filatelistických aukcií, ktoré bývajú asi najobjektívnejším ohodnotením zbierok (pozri napr. Filatelistické aukcie), návštevníkov filatelistických stretnutí (pozri napr. Zberateľské burzy) alebo vyhľadať iné miesta, na ktorých sa môžete stretnúť so skúsenými zberateľmi a obchodníkmi (pozri napr. Klubové stretnutia). Vždy sa odporúča osloviť viacerých, aby predávajuci vedel porovnať prípadný záujem.
Pozor však! Ak oslovíte odbornika, ktorý síce filatelii rozumie a dokonca vám povie, ktoré exempláre z vašej zbierky su vzácne, ale nepozná dobre trh, jeho rady vám pri skutočnom predaji príliš nepomôžu (ak neuškodia).

V druhom prípade, ak sa rozhodnete vstúpiť na cestu investovania svojho času do spoznania obsahu vašej zbierky a tým zistenia jej hodnoty vlastným rozumom, vieme vám poskytnúť mnoho rád. Či už osobne alebo formou portálu www.postoveznamky.sk, ktorý ponúka množstvo informácií, ktoré vám pomôžu zorientovať sa a nájsť odpovede na mnohé otázky. Odporúčame preštudovať si napríklad Prehľad aktuálnych článkov a filatelistických informácií alebo odborné sekcie Tematická filatelia, Odtlačky výplatných strojov, Perfiny a ďalšie. Ďalším rozumným krokom je zadovážiť (alebo požičať) si odbornú filatelistickú literatúru, aby ste sa lepšie zorientovali a získali základný prehľad. Na tieto učely slúži odborná sekcia Odborná filatelistická literatúra, pričom niektoré zaujimavé tituly sú zaradené aj medzi odborné recenzie: Filatelistická literatúra.

Malá poznámka na záver: Pri posudzovaní pozostalosti nezabudnite, že ide o zbierku, ktorú väčšinou netvoria len albumy so známkami ale aj tzv. neznámkový zberateľský materiál - rôzne celistvosti (obálky, pohľadnice, korešpondenčné lístky a pod.), poštové doklady a iné dokumenty a písomnosti, pričom často plati, že hodnota neznámkoveho materiálu je vyššia ako hodnota známok. A nezabudnite, že hodnotná je aj filatelistická literatúra - známkové katalógy, filatelistické príručky, študijné materiály, výpisky a monografie, najmä ak nie sú bežné alebo sú zahraničného pôvodu. Aj preto stále platí naša výzva: Pomôžte zachovať históriu slovenskej filatelie! Nevyhadzujte katalógy, príručky, časopisy!

Hodnota známok: Koľko moje známky stoja? (stampworld.com)