Poštová známka:
Deň poštovej známky: Historický poštový voz

Poštová známka z emisného radu Deň poštovej známky zobrazujúca historický poštový voz.

Známka s kupónom:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Už v období starovekej Rímskej ríše v rámci štátnej poštovej služby (cursus publicus) zavedenej cisárom Augustom (27 pred Kr. – 14 po Kr.) prepravovali nielen ľudí, ale aj poštové zásielky rôzne druhy vozov. Prepravu listín síce zvyčajne zabezpečovali jazdci na koni, ale na dopravu väčších zásielok, tovaru alebo osôb slúžili buď ľahšie dvojkolesové (carrus) alebo štvorkolesové vozy (raeda).

V ranom stredoveku sa preprava pošty vozmi nerozvíjala, poslovia chodili väčšinou peši alebo koňmo. Koncom 15. storočia sa objavil nový druh voza – koč, ktorý vynikal ľahkosťou a rýchlosťou. Začal sa používať aj na prepravu kráľovskej pošty a kuriérov. V období reforiem cisárovnej Márie Terézie v 40. rokoch 18. stor. sa rozšírila a stabilizovala poštová preprava. Preto sa aj v habsburskej monarchii začalo uvažovať o možnosti zapojenia špeciálnych vozov, tzv. diligencií (dostavníkov), do poštovej dopravy, ako tomu bolo už dávnejšie v Anglicku alebo Francúzsku. Skúšobné jazdy sa osvedčili a tak už v roku 1750 prevzal štát prevádzkovanie diligencií do svojej réžie. Začiatkom 19. stor. sa ukázala potreba skvalitnenia a najmä zrýchlenia prepravy poštových zásielok. Reformu dopravy osôb aj pošty naštartoval v roku 1823 Maximilián Ottenfeld, nový riaditeľ správy poštových vozov, zavedením pravidelných jázd pohodlnými a dobre odpruženými vozmi (Eilpostwagen), ktoré jazdili na poštových trasách aj v noci.

Ďalší pokrok v doprave ľudí aj poštových zásielok nastal s nástupom železnice. Už v roku 1838 zaviedli v Anglicku prvú vlakovú poštu, keď počas jazdy priamo v poštovom vozni zapojenom do vlakovej súpravy posádka poštových zamestnancov triedila listové a balíkové zásielky. Takto vytriedená pošta sa vykladala na železničných staniciach do balíkových doručovacích vozov, ktoré ju cestnými kurzami rozvážali na poštové úrady. Nákladný priestor takýchto balíkových vozov tvorila obyčajne drevená skriňová korba obitá plechom. K záprahu sa používal jeden alebo dva kone. Preprava poštových zásielok balíkovými doručovacími vozmi pretrvala až do roku 1960, keď bola plne nahradená motorovými vozidlami.

Na poštovej známke a na prítlači obálky prvého dňa je vyobrazený práve takýto balíkový doručovací voz. Používala ho aj československá poštová správa v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Vtedajší znak Československej štátnej pošty používaný na jej dopravných prostriedkoch je na kupóne známky.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Leo Lichvár