Pictorial Postcards:
Devín - the story of one postcard

Use translation by Google Translate (no guarantee).

The sad story of the resigned ancient Devín and the effects of the resignation on the traditional celebrations of Slavic reciprocity told through postcards.

Devín - príbeh jednej pohľadnice

Rozprávanie príbehov je dnes rozšírené v mnohých oblastiach nášho života, zberateľské koníčky nevynímajúc. Súvisí to iste aj s rozvojom nových informačných technológií, keďže mnohé historické údaje, kedysi ukryté v hlbinách archívov, sú dnes dostupné „online“ a nepochybne aj s rastom kultúrneho povedomia obyvateľstva, presýteného „konzumom“.

Preniká aj do filatelie, keď sa nielen u námetových exponátov, ale aj trebárs aj v tých teritoriálnych (tradičných) vyžaduje vyrozprávanie príbehu danej známky, emisie, či časovo vymedzeného obdobia vydavateľskej činnosti daného teritória. Na rozprávanie príbehov je priam predurčená trieda poštovej histórie, pretože predmety jej štúdia – celistvosti všetkého druhu – sú priamymi svedkami či dôkazmi minipríbehu alebo aj svetodejinnej udalosti. Dnes ale nie o filatelii bude reč.

Príbehy môžu mať aj pohľadnice, aj keď skúmanie v tejto zberateľskej oblasti (filokartii) je zatiaľ sťažené absenciou odbornej literatúry a tiež archívnych prameňov k histórii ich výroby a distribúcie. Nepovažujem sa za odborníka v tejto oblasti, ale dlhoročné budovanie zbierky pohľadníc Devína ma priviedlo na stopy niekoľkých príbehov, spojených s ich vydávaním. Pritom – ako to už býva – na ich začiatku stála šťastná náhoda v podobe získania nečakaného prírastku do zbierky (verejne prístupné katalógy pohľadníc nejestvujú a tak cieľavedomé zbieranie je v tejto oblasti zatiaľ nemožné – otázka znie, či je to tak dobre alebo nie).

Príbeh pohľadnice, s ktorým chcem čitateľov zoznámiť, siaha do obdobia tesne pred vznikom 2. svetovej vojny.

Ako je všeobecne známe, v roku 1938 došlo k čiastočnej parcelácii Československej republiky, ktorá bola nútená časti svojho územia odstúpiť Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Aj keď Nemcom padli za obeť predovšetkým rozsiahle pohraničné územia v Čechách a na Morave (tzv. Sudety), ulakomili sa aj na dve slovenské obce – Petržalku a staroslávny Devín. Strata Devína bola obyvateľstvom Slovenska pociťovaná zvlášť intenzívne, pretože išlo o miesto pamäti národa – priam symbol, spojený s počiatkami budovania slovenskej štátnosti. Spojitosť Devína s historickými koreňmi Slovanstva bola vyjadrená aj udržiavaním Cyrilo-metodskej tradície [1], ktorá našla v medzivojnovom období svoj výraz v organizovaní národných pútí na ruinách Devínskeho hradu 5. júla, vrcholiacich oslavami v roku 1938. Pre Bratislavu znamenala okupácia Devína (bol odstúpený 24. 11. 1938) stratu turistického zázemia a geopoliticky stratu kontroly nad strategickým sútokom Dunaja a Moravy. Nemecká propaganda čoskoro využila Devín na svoje ciele – dňa 28. mája 1939, teda už počas existencie samostatného Slovenského štátu, zorganizovala na Devíne (po novom už Theben an der Donau) stretnutie v pohraničí (Grenzlandtreffen), na ktorom sa zúčastnili zástupcovia nemeckej menšiny zo Zakarpatskej Ukrajiny, z Bratislavy, Spiša, Žitného ostrova, z Báčky, Sedmohradska a ríšski Nemci z Vyškova, Brna, Znojma a Jihlavy. Pri tejto príležitosti bol na západnom svahu hradného kopca vybudovaný provizórny amfiteáter.

Príležitostná pečiatka ríšskonemeckej poštovej správy, používaná v Devíne pri príležitosti konania „Genzlandtreffen“ 28. 5. 1939.

Ručne maľovaná pohľadnica znázorňujúca amfiteáter na hradnom kopci, vyzdobený vlajkoslávou. Na citadele bol vztýčený trojmetrový hákový kríž.

Je pozoruhodné, že v rámci rokovaní Slovenska a Nemecka o malom pohraničnom styku nemecká strana uznala právo Slovákov na vstup do obce a na hrad Devín a nosenie národných symbolov a vlajok v obci a jej okolí. Zrejme v súlade s touto dohodou bola na deň 5. júla 1939 zvolaná do Devína národná púť. 5. júl sa po vyhlásení Slovenského štátu stal nielen Dňom Sv. Cyrila a Metoda, ale aj Dňom zahraničných Slovákov. Cyrilo-metodská slávnosť na Devíne tak zapadala do rámca celoslovenských osláv, ktoré Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov organizovala na počesť Slovákov žijúcich mimo územia Slovenskej republiky vo viacerých významných mestách na celom Slovensku. Účastníci sa prepravili z Bratislavy do Devína loďou, autobusmi, na nákladných autách i peším pochodom. Prirodzene, vydanie akýchkoľvek zberateľských materiálov či už v podobe pohľadníc alebo iných suvenírov (ani nehovoriac o nejakej príležitostnej pečiatke na nemeckom území) pri tejto príležitosti v hektickej dobe nepripadalo do úvahy. Existujú však doklady o účasti Slovákov na týchto oslavách v podobe pohľadníc, preukázateľne odoslaných 5.7. 1939 z Devína ich účastníkmi.

Pohľadnica odosielateľom datovaná v Devíne 5. 7. 39 do Ružomberka – Rybárpoľa. Obsahovo neutrálny pozdrav je podpísaný aj mjr. Danielovičom, šéfom intendančnej služby Slovenskej armády. Pozoruhodná je však vylepená frankatúra, pozostávajúca z piatich známok vytlačených v pochmúrnych či priam smútočných farbách. Odosielateľ si dal na nej zrejme záležať, aby vyjadril svoje pocity z pamätného miesta uzurpovaného cudzou mocnosťou.

Pohľadnica datovaná odosielateľom na Devíne 5. 7. 1939, avšak odoslaná až o deň neskôr z Bratislavy do Brna. Odosielateľka zrejme mala obavy odoslať pozdrav z Devína, keďže písala: „Hrozne je to tu zmenené a samé hákové kríže. Desné.“ Zmieňuje sa tiež o tom, že na Slovanskú púť na Devíne sa dostali bez priepustky.

Údaje o počte účastníkov osláv nie sú k dispozícii, avšak nepochybne išlo o tisíce osôb. To zrejme neuniklo známemu vydavateľovi pohľadníc ak. maliarovi a ornamentalistovi Štefanovi L. Kostelníčkovi (vlastným menom Štefan Leonard Kostelničák, narodený 14. 2. 1900 v Spišskej Starej Vsi, zomrel 19. 9. 1949 v Košiciach), ktorý práve v tom období pôsobil v Bratislave. Vo svojom ateliéri vytvoril a vo vlastnom vydavateľstve vydal množstvo pohľadníc s charakteristickými ornamentálnymi motívmi k mnohým aktuálnym i historickým udalostiam. Pravdepodobne videl v devínskych oslavách obchodný potenciál aj pre budúcnosť a tak pripravil pohľadnicu pre podobnú akciu, ktorej konanie očakával v roku 1940.

Táto kalkulácia však nevyšla. Nedlho po oslavách v roku 1939 vypukla 2. svetová vojna, na ktorej sa Slovensko zúčastnilo po boku Nemecka. Vojnové udalosti v Európe na začiatku roka 1940 odviedli pozornosť spoločnosti a štátu iným smerom, než bolo organizovanie osláv slovenského sviatku na nemeckom území a tak sa až do konca vojny ďalšie cyrilo-metodské oslavy na Devíne neuskutočnili. Otázkou je, čo sa stalo s vytlačenými pohľadnicami. Ich uvedenie do obehu v pôvodnej podobe neprichádzalo do úvahy, pretože z nemeckej strany by to mohlo byť považované prinajmenšom za provokáciu vo vzťahu k porušenie štátnej zvrchovanosti. Úsporným riešením mohlo byť pretlačenie „závadného“ textu, taký exemplár mi však nie je známy. Najskôr bol celý náklad zničený (tým by sa dala vysvetliť vzácnosť uvedenej pohľadnice, ktorá bola nedávno vydražená za pozoruhodnú cenu) a zostalo len zopár archívnych výtlačkov.

Tým však história tejto pohľadnice nekončí. Slovanské dni boli po roku 1945 obnovené (v r. 1945 – 1947 ako „Všeslovanské“), prvý sa konal dokonca už 5. 7. 1945, ku ktorému Kostelníček vydal pohľadnicu s podobným motívom a textom, avšak symbolický dvojkríž bol nahradený jednoduchým krížom a text bol uvedený aj v cyrilike.

Pohľadnica vydaná Š. L. Kostelníčkom pri príležitosti Všeslovanského dňa na Devíne v roku 1945.

O to prekvapujúcejšie je zistenie, že k Všeslovanskému dňu v roku 1946 bola Kostelníčkom vydaná pohľadnica s identickým obrazom ako tá z roku 1940, avšak v modrej farbe, na zadnej strane bez príležitostného textu, a v tiráži bola uvedená už aktuálna adresa vydavateľa na Stalinovom námestí 21 (na pohľadnici z roku 1940 Hlinkovo n. 21-III).

K oslavám Všeslovanského dňa na Devíne v roku 1947 nie je známa žiadna príležitostná pohľadnica a oslavy Slovanských dní od roku 1948 sa niesli už v réžii nového politického režimu až do roku 1950. Po začlenení Devína do hraničného pásma sa v roku 1951 uskutočnila na Devíne „Národná púť“, v ďalších rokoch sa už žiadne oslavy nekonali. Až po siedmich rokoch sa začali na Devínskom hrade organizovať slávnostné operné predstavenia, neskôr v duchu československo-sovietskeho priateľstva. To je však už úplne iný príbeh...

Použité zdroje:

© [1] BACHRATÝ, M.: Cyrilo-metodská tematika na pohľadniciach z Devína; In: Katalóg 1. Slovensko-českej filatelistickej výstavy Nitrafila 2013, vydal KF 52-51 Nitra, 2013.

© [2] KILIÁNOVÁ, G.: Identita a pamäť – Devín/Theben/Dévény ako pamätné miesto; Ústav etnológie SAV, Bratislava 2005.

© Pohľadnice Milana a Jána Pánského (blog)

© Majster ornamentu: Komunisti ho takmer vymazali z dejín!

© Malá škola filokartie (21): Pohľadnice Štefana Leonarda Kostelníčka (1900 - 1949)