Poštová známka:
EUROPA 2012: Návšteva...

Poštová známka z emisného radu EUROPA s námetom Návšteva .

Známka s kupónom:

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Na poštovej známke je zobrazená časť reliéfnej výzdoby rímskeho taniera, tzv. lanx diskos z 2. storočia po Kr., ktorý bol súčasťou výbavy náhodne objaveného hrobu germánskeho náčelníka v Krakovanoch pri ťažbe hliny v tehelni Stráže v rokoch 1933 – 1938. Strieborný tanier stvárňuje rôzne príbehy z počiatkov rímskych dejín, najmä udalosti späté s vyhnaním posledného etruského kráľa Tarquinia Superba v roku 509 pred Kr.

Na známku bol vybraný výjav procesie kráľových synov Tita a Arunsa, ktorí putovali spolu so svojím bratrancom Luciom Juniom Brutom (na voze) do Apolónovho chrámu v Delfách po veštbu, kto bude po smrti ich otca kráľom. Pýthia im vyveštila, že to bude ten, kto prvý pobozká matku. Zatiaľ čo bratia losovali komu táto pocta pripadne, Brutus pochopil význam Pýthiiných slov. Pod zámienkou zodvihnutia zo zeme zlatej palice pobozkal „Matku Zem“. Po návrate do Ríma neskôr vypuklo povstanie proti kráľovi vedené práve Luciom Juniom Brutom, ktorý sa stal prvým konzulom Rímskej republiky, a tak sa veštba vyplnila. Slávnostná prísaha viažuca sa k obrane republiky, nachádzajúca sa v strednej časti misy, je nakoniec hlavným motívom FDC.

Námet známky je najstarším známym zobrazením návštevy v dejinách Slovenska. Reprezentuje nielen návštevu inej krajiny, teda cestovanie, čo je v súčasnosti mimoriadne populárne, ale aj návštevu pútnického miesta (veštkyňa Pýthia) alebo návštevu pamiatky (Apolónov chrám v Delfách). Nález tohto výnimočného predmetu na území Slovenska potvrdzuje fakt, že Slovensko nikdy nebolo na periférii kultúr. Ani počas antického Ríma, ktorého hranice siahali po Dunaj a Rimania navštevovali Germánov a dávali im exkluzívne diplomatické dary, aby si zachovali ich priazeň.

Zobrazený artefakt z dejín umenia má implikovaných viacero synergických efektov. Znamená nielen popularizáciu nášho kultúrneho dedičstva v zahraničí, pretože sú zachované len dva taniere tohto typu na celom svete, ale môže viesť aj k návšteve našich regionálnych múzeí, ako napr. Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, z ktorého majetku tento tanier pochádza.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.