Poštová známka:
EUROPA 2015: Staré hračky - Drevený vyrezávaný koník na kolieskach
Poštová známka z emisného radu EUROPA s námetom starej hračky - dreveného vyrezávaného koníka na kolieskach.
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Koník − stolček nazývaný aj koník − bežka patril v minulosti medzi obľúbené prostriedkové drevené ľudové hračky. Bol vylepšeným druhom hojdacieho koníka, ktorý dieťaťu sediacemu na takomto koníkovi odrážaním a posúvaním pomocou nôh umožnil voľný pohyb, presun v danom priestore. Konštrukčný základ hračky tvorí doskovitý stolček. Jeho nohy sú spevnené latkovým spojom. V spodnej časti nôh vo výrezoch na stranách sú vsunuté kolieska s oskami. V strede sedacej časti je otvor na uchopenie a pre potreby prenášania koníka. Po oboch stranách doskovitej vsadenej konskej hlavy s hrivou vyčnieva rukoväť. Telo štylizovaného koníka dotvára doskovitý chvost vejárovitého tvaru umiestnený v zadnej časti stolčeka pod sedacou doskou. Jedinečnosť koníka – stolčeka ako každej kyjatickej hračky spočíva v ornamentálnej výzdobe. Na viacfarebnom podklade sú vyryté a vykružované tradičné dekoratívne prvky vo forme čiar, závitov a oblúkovitých línií.
Výroba kyjatických drevených hračiek vychádza z domáckej výroby ľudového nábytku (skríň, súsekov) známej a rozšírenej už na začiatku 19. storočia. Výrobcovia pri zhotovovaní hračiek uplatňovali tradičné postupy v konštrukčno-technologickej aj dekoratívnej realizácii. Na výrobu tektonických hračiek používali výlučne bukové drevo, ktoré so svojou štruktúrou najviac vyhovovalo pri zdobení hotových výrobkov. Farebnosť sa pôvodne dosahovala prírodnými, neskôr priemyselnými moridlami.
K oživeniu ľudovej remeselnej výroby v Kyjaticiach došlo založením strediska výroby drevených hračiek v 20. rokoch minulého storočia. Hromadná výroba prosperovala do roku 1946, postupne upadala a na prelome 60. a 70. rokov zanikla. V období rokov 1980 – 1985 sa výrobe experimentálne venoval Ján Ulický. Posledným výrobcom kyjatických hračiek v podmienkach Ústredia ľudovej umeleckej výroby bol majster Rudolf Stehlík.
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Erika Antolová