Poštová známka:
EUROPA 2021: Ohrozená príroda - Tetrov hlucháň

Poštová známka z emisného radu EUROPA s námetom Ohrozená príroda - Tetrov hlucháň.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Hlucháň hôrny (iné názvy: tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae). Hlucháň je obyvateľom severnej tajgy a hustých európskych lesov. Na Sibíri zasahuje až k rieke Lene. Jeho areál rozšírenia sa podobá areálu rozšírenia borovice lesnej a čučoriedky.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hlucháň hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci z dôvodu ničenia jeho biotopov. Dôsledkom je zmenšenie areálu rozšírenia najmä na západnom a východnom okraji následkom lokálneho vymiznutia. Európska populácia je stúpajúca.

Hlucháň hôrny je najväčší z čeľade bažantovité, dospelý samec meria až 60 cm a váži 1 až 1,5 kilogramov, farba operenia je tmavá s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia a je sfarbená hrdzavo-hnedo. Samec na jar začína tokať ešte za tmy v korunách stromov a tok dokončuje na zemi. Samica znáša a zahrieva 5 (6) až 10 (12) vajec, kuriatka sa liahnu po 28 dňoch, o ktoré sa sama stará. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.

Po väčšine roka žije tetrov skryto a samotársky v miestach kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor o rozlohe až 30 kilometrov štvorcových. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami. K jeho prirodzeným predátorom patria kuna lesná a líška obyčajná, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov na slovenskom území je 500 - 700, zimujúcich jedincov 1 100 - 2 000. Veľkosť populácie vykazuje výrazný pokles viac ako o 50 %. Za posledných asi 30 rokov hlucháňov u nás ubúda (údaj 1983), v období mapovania v rokoch 1980 - 1999 prežívali už len miestne malé populácie v nasledujúcich pohoriach: Belianske Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Slovenské rudohorie.

Autor (zdroj) popisu: Wikipedia - slobodná encyklopédia