Postal History and Postal Service:
Field Post of the Czechoslovak Legions in Russia

Use translation by Google Translate (no guarantee).

An article from the Russian stamp territories area dedicated to the activities of the Field Post of Czechoslovak Legions in Russia.

Minulý rok sme si pripomínali 100. výročie založenia našho spoločného štátu a tak ma napadlo, že by nebolo zlé popísať poštovú históriu česko-slovenských légií v Rusku v rokoch 1914-1920, zvlášť preto, lebo v našich informáciách tomu doteraz žiadny z autorov nevenoval prílišnú pozornosť. Ako ale bolo vidieť napríklad na výstave Praga 2018, tak vystavovatelia exponátov ruskej občianskej vojny berú poľnú poštu Čs. légií v Rusku ako súčasť poštovej histórie ruskej občianskej vojny.

Česká družina

Priamym predchodcom légií bola tzv: Česká družina, ktorá vznikla už 20.8.1914. Vznik družiny bol podnietený predovšetkým českými krajanskými spolkami, ktoré vznikli v cárskom Rusku. Podľa niektorých prameňov žilo pred rokom 1914 v Rusku až 90 tisíc Čechov a niekoľko desiatok tisíc Slovákov. Išlo predovšetkým o roľníkov, ktorí sa usadili na ukrajinskej Volyni, ale aj o zástupcov rôznych firiem vo veľkých mestách ako aj mešťanov, alebo aj politických aktivistov. Prakticky išlo o to, aby Česi a Slováci ktorí boli odvedení do ruskej armády neboli rozptýlení do rôznych jednotiek a plukov, a takisto išlo aj o prejavenie lojálnosti voči cárovi pretože mnohí Česi a Slováci žijúci v Rusku boli stále Rakúsko-Uhorskými štátnymi občanmi a po začatí vojny mohli byť internovaní, alebo poslaní na nútené práce na Sibír.

Počet záujemcov o vstup do družiny dokonca prekonal očakávania a ich počet sa ešte zvýšil keď bolo neskôr umožnené naberať nových regrútov družiny z radov českých a slovenských vojnových zajatcov, ktorí bojovali v R-U armáde. Družina bola zaradená pod Kyjevský vojenský okruh. Slávnostná prísaha prebehla 11. 10. 1914 na Sofijskom námestí v Kyjeve, kde slávnostne vztýčili svoj Svätováclavský bojový prápor. 22. 10. 1914 bola družina poslaná na front, bojovala predovšetkým v Haliči a na rieke Dunajec. Družina bojovala dokonca aj v bitke o mesto Medzilaborce na východnom Slovensku. Do konca roku 1915 vstúpilo do Českej družiny 2 225 dobrovoľníkov a 31 z nich padlo.

Vznik légií

Z Českej družiny vznikol začiatkom roka 1916 česko-slovenský strelecký pluk. Doplnením pluku toho istého roku vznikla česko-slovenská strelecká brigáda, ktorá sa vyznamenala predovšetkým počas Kerenského ofenzívy v bitke o Zborov v júni roku 1917. Po tejto bitke zrušila dočasná ruská vláda všetky obmedzenia týkajúce sa vzniku česko-slovenských jednotiek a náboru nových regrútov z radov vojnových zajatcov a tak vznikali ďalšie jednotky, ktoré v októbri 1917 vytvorili česko-slovenský armádny zbor / légie v Rusku, ktoré mali okolo 40 tisíc legionárov. Po októbrovej revolúcii a prevzatí vlády boľševikmi velenie štátov dohody rozhodlo o evakuovaní légií z Ruska a ich nasadení na západnom fronte. Légie mali absolvovať dlhý presun až na ďaleký východ do Vladivostoku a odtiaľ loďami na západný front. Ešte pred presunom sa Čs. légie opäť vyznamenali v bitke pri Bachmači na Ukrajine, kde spolu s červenými gardami zastavili postup nemeckej armády. Po podpísaní Brest-Litovského mieru v marci 1918 Čs. légie opustili Ukrajinu. Malá časť okolo 2 tisíc legionárov odišla na sever do Murmanska, odkiaľ sa po dlhom čakaní nakoniec nalodili na loď a odišli na západ, kde neskôr bojovali vo Francúzsku. Ostatné vojsko Čs. légií smerovalo do Vladivostoku.

Sibírska anabáza

Počas dlhej cesty légií vlakom až na Ďaleký východ sa česko-slovenskí boľševickí prebehlíci domnievali, že sa im podarí do radov červenej armády získať až 15 000 legionárov, čo však nebolo vôbec reálne. Získali len okolo 150 mužov, ale úspešne verbovali predovšetkým nemeckých a maďarských vojnových zajatcov. Transporty s legionármi často zastavovali a stáli, pretože im červení vyhadzovali do vzduchu železničné mosty, tunely, alebo ich inak úmyselne zdržiavali. Medzi legionármi a Červenou armádou teda logicky vznikalo veľké napätie. Medzitým v Moskve rozhodol Lev Trockij že Čs. légie neprídu do Vladivostoku a budú násilne odzbrojené a rozpustené, a tí čo sa nebudú chcieť pridať do Červenej armády budú pracovať v továrňach. Nezávisle na tom sa odohral tzv. Čeljabinský incident, kedy legionári zabili maďarského červenoarmejca, ktorý vážne kusom železa zranil jedného legionára. Nasledoval stret s jednotkami miestneho sovietu, ktoré legionári odzbrojili a spacifikovali. Podobná situácia sa opakovala aj na stanici Marinovka pri Omsku, tu však červení zaútočili na vlak légii priamo. V každom meste, ktorým legionári prechádzali sa scenár viac menej opakoval. Medzitým bol na príkaz Trockého v Moskve zatknutý predseda Čs. národnej rady Prokop Maxa a prinútili ho poslať telegram, v ktorom legionárom prikazuje, aby sa vzdali a vložili svoj osud do rúk boľševikov. Légie odmietli a dostali sa do otvoreného konfliktu s boľševikmi a Červenou armádou. Po odmietnutí vzdať sa boľševikom vydal Trockij rozkaz na úplné rozpustenie alebo zničenie légií.

Légie následne začali obsadzovať všetky kľúčové body Transsibírskej magistrály a dobyli všetky veľké mestá na Sibíri ako Irkutsk, Perm, Jekaterinburg, Ufu, Penzu atď. a dostali sa až do Vladivostoku. Pod ich kontrolu sa dostala trať v dĺžke viac ako 8000 km a tým kontrolovali značnú časť Sibíri. Nepodarilo sa im však zabrániť masakru cárskej rodiny, ku ktorému došlo v Jekaterinburgu o týždeň skôr než bolo mesto dobyté légiami. V Ufe sa následne v septembri 1918 vytvorila protibolševická bielogvardejská vláda na čelo ktorej sa postavil admirál Kolčak. Mocnosti dohody plánovali ponechať Čs. légie v Rusku a vytvoriť z nich jadro intervenčnej armády, ktorá by spolu s inými intervenčnými armádami a bielogvardejcami odrazila komunistickú hrozbu. Pre mnohých legionárov znamenal vznik Česko-Slovenska, o ktorom sa dozvedeli o niekoľko týždňov neskôr koniec sibírskeho dobrodružstva a dožadovali sa návratu do vlasti. Na začiatku roku 1919 boli légie na príkaz M. R. Štefánika reorganizované, čo sa stretlo s veľkou nevôľou časti legionárov. Na demoralizáciu legionárov mal veľký vplyv aj fakt, že z plánov spojencov na veľkú intervenciu zišlo. Do Ruska síce dorazili intervenčné vojská USA, Veľkej Británie, Francúzska, Japonska a ďalších krajín, ale len v malých počtoch oproti pôvodným plánom a vôbec neodrážali potrebu počtu vojsk na aktívny boj proti boľševikom. Počas leta a jesene 1919 sa spojenecké protibolševické vojská dostali do silnej defenzívy, z ktorej sa už nedostali. Spojenecké vojská sa čím ďalej posúvali smerom na východ. Po páde hlavného kolčakového mesta Omsku v novembri 1919 mal byť admirálovi umožnený transport do Vladivostoku, pod ochranou čs. légii, odkiaľ mal byť spolu s intervenčnými vojskami evakuovaný na západ. Veliteľ spojeneckých vojsk v Rusku francúzsky generál Janinn však rozhodol, že admirál bude vydaný revolučnej socialistickej vláde v Irkutsku, kde bol na začiatku februára 1920 popravený.

Čs. légie následne uzavreli mier s boľševikmi a stiahli sa do Vladivostoku a na priľahlý Ďaleký východ, odkiaľ mali byť pôvodne evakuovaní na západný front už pred dvomi rokmi. Celkovo legionárov do vlasti prepravilo 36 lodných transportov. Prvý transport odišiel už 9. 12. 1919 a posledný 2. 9. 1920. Transporty smerovali väčšinou do najbližšieho prístavu v Terste. Niekoľko transportov však malo nútený tranzit v Sev. Amerike kde pobudli niekoľko týždňov. Po návrate do vlasti sa legionárom dostalo oslavného prijatia ako hrdinom boja za samostatný štát Čechov a Slovákov. Mnohí z legionárov sa takisto zúčastnili aj bojov proti maďarskej príp. poľskej agresii proti novovzniknutej ČSR. Počas existencie prvej republiky sa legionári tešili veľkej úcte a rešpektu zo strany verejnosti, čo sa však po roku 1948 zmenilo, a pre nový režim sa stali personami non grata. Až do nežnej revolúcii bola téma čs. légií v Rusku tabu, avšak po roku 1989 sa Čs. légie v Rusku tešia veľkému záujmu zo strany verejnosti. Aj keď demokratických zmien po roku 1989 sa dožila len hŕstka z viac ako 60 000 armády, ktorá kedysi bola významným hráčom počas ruskej občianskej vojny.

Po dlhej historickej časti je na čase prejsť na našu milovanú filateliu. Čo sa týka poštovej histórie ruských légií, tak ju môžeme rozdeliť na dve časti: poštovú históriu a známkovú časť. Určite všetci poznáte známky známe ako Siluety alebo Lvíčkov. Avšak tieto známky boli vydané ako čisto dobročinné a teda nikdy nespĺňali skutočný poštový účel. Existuje aj pretlač na cárskych známkach s textom ČESKAJA POČTA / ЧЕШСКАЯ ПОЧТА, avšak okolnosti vzniku tejto série sú dodnes nejasné. Korešpondencia poľnej pošty čs. legionárov do vlasti mohla začať len po vzniku ČSR 28. 10. 1918 a bola po celý čas zdarma. Avšak legionári radi používali známky siluety aj ruské známky a vytvárali tak zberateľsky pekné suveníry, ktoré dnes v aukciách dosahujú vysokých cien. Takisto bolo aj niekoľko šikovných legionárov, ktorí posielali korešpondenciu do vlasti ešte pred vznikom ČSR ako zajateckú poštu a novinky z frontu zašifrovali tak, aby si toho cenzori nevšimli. Pre všetkých zberateľov, ktorí sa o poštovú históriu légií zaujímajú by som odporučil Monografiu československých a českých známek a poštovní historie, 7. díl, Pošta čs. vojsk v Rusku 1914-1920, od autorov Jiřího Majera a Jaroslava Vernera, vydanú v roku 2017, ktorá je najlepším súborným dielom týkajúci sa Čs. légií v Rusku.

Ďalším problémom týkajúcim sa zbierania Čs. légii v Rusku je mnoho falzifikátov na škode zberateľov. Pretože bol o celistvosti a dobročinné známky čs. légií veľký záujem, tak niekoľko podnikavcov samo začalo vyrábať rôzne celistvosti, suveníry, prípadne doklady Čs. légii v Rusku. Medzi nimi bol dokonca náčelník čs. poľnej pošty v Rusku Antonín Novotný, ktorý si do vlasti z Ruska zobral niekoľko pravých pečiatok čs. poľnej pošty v Rusku a po návrate do vlasti si takto rozbehol vlastný biznis. Dokonca vylepšoval pravé celistvosti tak, že na ne nalepoval známky Siluety prípadne Lvíčkov a pečiatkoval ich. Pretože vtedy nikto nespochybňoval jeho morálny kredit, zberatelia tieto falzifikáty radi kupovali. Pri kúpe celistvostí (hlavne tých atraktívnych) treba preto postupovať veľmi opatrne a treba preveriť či v danom čase mohla takáto celistvosť vzniknúť. Sám som niekoľkokrát naletel a kúpil som si do zbierky pár „pekných“ falzifikátov. Veľmi dobrým kľúčom na rozpoznanie falzifikátu je už spomínaná Monografia Pošta čs. vojsk v Rusku 1914-1920, kde je jedna kapitola špeciálne venovaná falzifikátom. Neskôr v článku ukážem aj príklad takéhoto falzifikátu.

Č. 1: Pohľadnica odoslaná príslušníkom Českej družiny ruskou poľnou poštou 31. 10. 1914 do Moskvy 6. 11. 1914. Na celistvosti bolo použité krásna čitateľná fialová útvarová pečiatka s ruskou cárskou orlicou: ЧЕШСКАЯ ДРУЖИНА, 4 РOTA. Ide o unikát, pretože sa jedná o najstaršiu známu celistvosť Českej družiny. Najstaršia doteraz známa celistvosť bola podľa Monografie pošty čs. vojsk v Rusku posielaná až 12. 11. 1914. Takisto podľa Monografie sa dodnes zachovalo asi len 40-50 kusov korešpodencie českej družiny, ktoré sú dnes rozptýlené po celom svete. Sám som túto celistvosť kúpil od srbského filatelistu žijúceho v Londýne.

Č. 2: Obrazová pohľadnica Kyjeva odoslaná príslušníkom čs. streleckej brigády, bez dátumu. Ale pohľadnica bola pravdepodobne posielaná niekedy počas novembra 1917, kedy bola časť brigády po bitke pri Zborove poslaná, aby potlačila boľševické nepokoje v Kyjeve. Pohľadnica bola orazítkovaná iba fialovým útvarovým razítkom: ЧЕШСКO-СЛОВАЦKOЙ СTЬЛKOBOЙ БPИГAДЫ, ЗAПACHAЯ POTA.

Č. 3: Pohľadnica posielaná zo železničnej stanice Harbin 3.8.1918 na stanicu Pohraničnaja legionárovi Jožkovi Nejedlému z 10. pluku Karla Havlička Borovského, 4. roty, 3. čaty. Pravdepodobne ide o korešpodenciu medzi legionármi. Na stanicu Pograničnaja dorazila pohľadnica až 2. 9. 1918. Celistvosť bola posielaná cez ruskú poštu a preto bola vyfrankovaná 20 kop. známkou. V rovnakom čase vznikala pod vedením Antonína Novotného poľná pošta čs. légii, ktorá nahradila ruskú poľnú poštu, pod ktorú patrili ešte predchádzajúce čs. dobrovoľnícke útvary.

Č. 4: Predtlačený poštový lístok (DOPISNICE.) na korešpodenciu do vlasti odoslaný z Novonikolajevska (dnešné mesto Novosibirsk) 11. 7. 1919 do dedinky Kylošovice pri Opave. Lístok nesie odtlačok fialovej útvarovej pečiatky 5. streleckého pražského pluku T. G. Masaryka. Odosielateľ legionár Alois Kaštovský bol vojakom 8. roty, 4. čaty, 5. str. pluku.

Č. 5: Zajatecký poštový lístok (Carete postale) odoslaný z Turnova 10. 4. 1919 legionárovi Josefovi Prokopcovi z 3. streleckého pluku Jána Žižku, 12. roty. Celistvosť je nesie odtlačok ružovej pečiatky poľnej pošty Česko-Slovenského vojska na Rusi. Otázne ale zostáva, kedy lístok skutočne dorazil do Ruska, pretože je na ňom červenou ceruzkou napísaný odkaz „odjel do vlasti lodí Mount Vernon“, ktorá vyplávala z Vladivostoku až 13. 4. 1920. Lístok teda putoval do Ruska pravdepodobne až vyše roka. Podobné prípady, kedy zásielky légii putovali k adresátovi až tak extrémne dlho sú však známe.

Č. 6: Legionárska pohľadnica posielaná z Vladivostoku 25. 5. 1920 do Prahy. Na pohľadnici bola vylepená dobročinná známka z vydania Siluety v hodnote 25 kop. opečiatkovaná fialovou útvarovou pečiatkou: Intendanství 3. střelecké divize. Odosielateľ chcel pravdepodobne svojim blízkym poslať pekný suvenír z dobrodružstva v Rusku. O známky Siluety bol obrovský záujem dokonca aj zo strany amerických, japonských a ďalších vojakov.

Č. 7: Japonská obrazová pohľadnica posielaná z Vladivostoku 2.6.1920 do Prahy. Pohľadnica je opečiatkovaná pekne čitateľnou fialovou pečiatkou česko-slovenských vojsk ako aj útvarovou pečiatkou čs. streleckého pluku Slezského. Odosielateľ píše slečne, že prišla anglická loď M.S. Dollar a bude ňou evakuovaný najprv do Kanady a potom do vlasti.

Č. 8. Obálka americkej organizácie YMCA odoslaná 16. 6. 1920 z Norfolku (USA) do Harrachova v Krkonošiach. Obálka je nesie fialovú obdĺžnikovú pečiatku: "Od československého vojska. / Poštovného prosto."." Odosielateľ Johann Schwanda bol pravdepodobne nemecký/rakúsky zajatec, ktorý bol spolu s legionármi evakuovaný. Podľa spätnej adresy bol evakuovaný na lodi Mount Vernon, ktorá podľa dostupných údajov evakuovala aj okolo 700 nemeckých/rakúskych a maďarských zajatcov. Usudzujem to aj z toho, že v spiatočnej adrese neuviedol žiadny pluk, alebo iný vojenský útvar iba: Sammel Rote, Čechosl. Transport. Každopádne však pánovi Schwandovi ďakujeme za zaujímavý doklad a aj našim legionárom, ktorí mu umožnili poslať tento list cez čs. poľnú poštu.

A teraz niekoľko sľúbených „pekných“ falzifikátov:

Č. 1: Japonská pohľadnica s peknou zmiešanou frankatúrou 25 kop. známky Siluety a Lvíčka, podľa textu posielaná 1. 12. 1918. Prvý náklad Lvíčkov však do Ruska z Prahy ,kde boli známky tlačené, dorazil až v januári 1920!! Falšovateľ si teda presne nezistil, kedy prvá zásielka Lvíčkov dorazila do Ruska. Na 25 kop. známke Siluety je použitá pravdepodobne pravá pečiartka č. 35, ktorú si doniesol do vlasti Antonín Novotný a pomocou nej vyrobil mnoho falzifikátov.

Č. 2: Typicky falšovateľský výrobok Antonína Novotného s peknou frankatúrou celej série známok Siluety s riadkovým zúbkovaním 13 ¾, vyrobený pravdepodobne po roku 1930. Pravá pečiatka č. 35 v roku 1920 spadla a bola poškodená. Novotný ju ale naďalej používal a v roku 1930 ju čiastočne opravil. Takisto si Novotný ponechal aj veľké gumové pečiatky poľnej pošty s číslami 11-14, ktoré si potom upravoval podľa vlastnej potreby.

Samotná história ako aj poštová história Čs. légií v Rusku je omnoho zložitejšia a komplikovanejšia ako píšem v článku. Samotná Monografia čs. vojska v Rusku ma vyše 340 strán a nebolo skrátka možné čitateľom informácii priblížiť všetko čo sa týka Čs. légií v Rusku. Ale dúfam, že sa mi podarilo vypichnúť tie najdôležitejšie fakty a zaujímavé ukážky poštovej histórie. Mnoho zberateľov pri Čs. légiách v Rusku odradilo množstvo falzifikátov, ktoré sa pohybujú na trhu, avšak ako som už spomínal, monografia Pošta čs. vojsk v Rusku 1914-1920 predstavuje skvelú príručku na rozpoznanie neskôr vyrobených falzifikátov ako u poštovej histórie tak aj dobročinných známok, ktoré légie používali. Poštová história Čs. légií v Rusku je zábavná aj tým, že sa stále objavujú nové a nové objavy. Sám sa tejto oblasti venujem len cca 4 roky a objavil som najstarší poštový doklad Českej družiny.

Ako som písal v úvode, minulý rok sme oslavovali 100. výročie založenia Česko-Slovenska, a príbeh čs. légií je určite príbehom, ktorý si stále zasluhuje pozornosť či nás filatelistov, tak aj celej spoločnosti. Aj keď sa spoločný štát Čechov a Slovákov stého výročia nedožil, tak jeho odkaz určite žije ďalej. To vidíme aj v príklade našej sekcie, ktorá sa nikdy nerozpadla a dodnes združuje českých a slovenských zberateľov známok Ruska a známkových zemí Ruska.

Použite zdroje:

/1/ Jiří Majer, Jaroslav J. Verner: Pošta čs. vojsk v Rusku 1914-20, Monografie Československých a českých známek a poštovní historie 7. díl, POFIS - SČF, 2017

/2/ Česká družina (Wikipedia)

/2/ Československé legie (Wikipedia)

/2/ Czechoslovak Legion (Wikipedia)

Viac informácií o zbieraní známkových území Ruska nájdete na stránke Sekcia známkových zemí Ruska pri SČF.

Kontakt na autora článku: Simon Horecký