Postal History and Postal Service:
Field post of the Soviet army during the occupation of the Czechoslovak Socialist Republic from August 21, 1968 to 1991

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Detailed overview of the dislocation of field posts of the Soviet army during the occupation of the Czechoslovak Socialist Republic from August 21, 1968 to 1991, supplemented by several authentic examples of entires

Poľná pošta Sovietskej armády po dobu okupácie ČSSR od 21. augusta 1968 do roku 1991

Na úvod

V roku 2020 uplynulo 52 rokov od vojenskej intervencie piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa. Je dobre si po polstoročí túto udalosť pripomenúť nielen z pohľadu vojensko-politického, ale aj poštovo-historického v činnosti poľnej pošty Sovietskej armády v Československu v rokoch 1968 – 1991.

Československo spoločne s Nemeckou demokratickou republikou zaujímali dôležitý geopolitický a vojensko-strategický priestor na styku dvoch najväčších mocensko-politických a vojenských zoskupení – NATO a Varšavskej zmluvy. ČSĽA mala v prípade vypuknutia ozbrojeného konfliktu zodpovednosť za vytvorenie tzv. Československého frontu a bojovať ako prvosledová armáda, ktorá mala pripraviť podmienky pre nasadenie druhého strategického sledu sovietskych vojsk vytvoreného na danom operačnom smere zväzkami z Prikarpatského vojenského okruhu. Raketové vojská v rámci ČSĽA sa začali formovať už začiatkom šesťdesiatych rokov. Vznikli prvé oddiely vojskových rakiet, brigády operačno-taktických rakiet OTR - 180, neskôr OTR - 300. Bojové hlavice boli ale uskladnené na území ZSSR. Preto bola 15. 12. 1965 podpísaná Zmluva, v ktorej sa ČSSR zaviazala, že do konca roka 1967 vybuduje tri špeciálne objekty, v ktorých budú umiestnené bojové jadrové hlavice a bomby. Išlo o zariadenia s kódovým označením Javor 50 v Bíline - VČ / PP 01806, Javor 51 v Borovne - Míšove VČ / PP 85856 a Javor 52 v Bělej pod Bezdězem VČ/ PP 80990. Do užívania ich odovzdali v období rokov 1968 – 1969.

Už 8. apríla 1968 po prijatí direktívy MO ZSSR maršala A. A. Grečka začal sovietsky generálny štáb plánovať vojenskú intervenciu, ktorá sa mala uskutočniť len v prípade, že by politický vývoj v Československu nebol orientovaný smerom, ktorý by bola sovietska strana ochotná akceptovať. V tieni stupňujúcich sa rozdielov a politických predstáv ZSSR o usporiadaní v krajinách svojho vplyvu, boli následne zahájené rady cvičení armád Varšavskej zmluvy. Tak fakticky plány na prípadný vojenský zásah proti ČSSR začínali nadobúdať reálnu podobu.

Počas roku 1968 prebehlo okolo Československa rad rôznych cvičení vojsk Varšavskej zmluvy, ako napr. „Pochmúrne leto“ v Poľsku, „Nebeský štít“ v ZSSR, „Nemen“ na Ukrajine a Poľsku, „Horizont“ v Maďarsku. Prvý pokus o trvalé umiestnenie sovietskych vojsk v Československu bol urobený už v máji 1968 počas osláv víťazstva nad nacistickým Nemeckom. V júni 1968 sa na našom území uskutočnilo veliteľsko-štábne cvičenie „Šumava“. Po skončení cvičenia nasledovali problémy s odchodom vojsk Sovietskej armády z tohoto cvičenia, ktoré pomaly a neochotne opustili Československo, v dobe už aj tak napätej situácie, ktorú ešte vyostrili. Sovietske útvary zúčastnené na cvičení sa začali sťahovať až 13. júla 1968 po niekoľkých urgenciách z čs. strany a ich odsun bol definitívne ukončený až v noci 3. augusta 1968. Cvičenie „Šumava“ bolo z vojenského hľadiska vlastne generálkou na ozbrojenú intervenciu proti ČSSR.

Operácia „DUNAJ“ bola invázia piatich členských štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 – Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a NDR. Operácie sa nezúčastnilo Rumunsko.

Hlavné veliteľstvo bolo v Legnici (Poľsko), veliteľom intervenčných vojsk bol arm. gen. Ivan Grigorievič Pavlovskij.
Stredný front – veliteľstvo Drážďany (NDR), veliteľ genplk. I. N. Škadov
Prikarpatský front - veliteľstvo Ľvov (ZSSR), veliteľ genplk. V. Z. Bisjarin
Armádna skupina Juh - poľné veliteľstvo Csákvár (Maďarsko), veliteľ genplk. K. I. Provalov
Výsadková skupina - poľné veliteľstvo Legnica (Poľsko), veliteľ genplk. V. F. Margelov

Výsadková operácia - kľúč k úspechu

Dňa 21. 8. 1968 v 01:37 pristávali na pražskom letisku Ruzyne dve lietadlá An-12 od 7. VTAD, ktoré vysadili veliteľa 7. gvd a 7. gdopld VTA, operačnú skupinu divízie VTA a 2. výs. útoč. rotu 108. gvp od 7. Gv VDD. Transportné lietadlá An-12 pristávali v 30-sekundových intervaloch, v ktorých boli výsadkári 7. gvd. Hlavnou úlohou bolo obsadiť sídlo prezidenta Ludvíka Svobodu na Hradčanoch a budovu ÚV KSČ. Medzi 04. a 05. hod. 21. 8. 1968 výsadkári obsadili budovy MNO, predsedníctva vlády, ministerstva vnútra, Pražský hrad a budovu ÚV KSČ. Stranícki a štátni predstavitelia A. Dubček, J. Smrkovský, J. Špaček a Kriegel, ktorí boli dočasne zadržaní v budove ÚV KSČ, boli neskoršie revolučnou robotnícko-roľníckou vládou zatknutí, naložení do troch obrnených transportérov BTR- 0P a odvezení na letisko, odkiaľ boli dopravení cez Legnicu v Poľsku do ukrajinského Užhorodu, kde ich následne internovali. O piatej hodine priletel z Legnice veliteľ intervenčných vojsk gen. Pavlovskij, ktorý so svojím štábom obsadil budovu GŠ ČSĽA, odkiaľ sa po dvoch dňoch presunul do Milovic.

Letecká operácia - vzdušná blokáda letísk

Od ranných hodín 21. 8. 1968 nastala tzv. vzdušná blokáda našich letísk, ktorú zaisťovali plne ozbrojené lietadlá MiG - 21PF/PFM zo základní v NDR, Poľsku a Maďarsku. Súčasne začali sov. prieskumné lietadlá Jak-27R/28R a Il-28R monitorovať činnosť na našich letiskách. Nasadený bol aj 226. letecký pluk ťažkých bombardérov s lietadlami Tu-16P. Tankové a motostrelecké útvary boli sprevádzané sovietskymi vrtuľníkmi.
Stredný front obsadil letiská Praha – Ruzyň (688. ovp vč / PP 25459, 41. osae vč / PP 17075), Hradčany – Mimoň (833. iap vč / PP 79902 v roku 1977 192. iap vč / PP 80544, ovo vč / 23424), Žatec (31. gviap vč / PP 57669, 689. gviap IA - PVO vč / PP 21865), Vodochody, Líne – Dobřany (4. VA (6. GvIAD) 31. gviap vč / PP 57669), České Budějovice – Planá (85. gviap vč / PP 57720, 401. iap IA-PVO vč / PP 54819), Bechyne (33. iap - vč / PP 80605, 422. obato vč / PP 81752, obs a RTO - vč / PP 15549), Praha - Gbely, Plzeň - Bory, Praha - Letná.
Prikarpatský front obsadil letiská Mošnov (1. gvibap vč / PP 49701, 97. ograe vč / PP 18357, 738. iap - PVO vč / PP 42107), Hradec Králové (42. gvibap vč / PP 45196, 253. obato vč / PP 22733, 510. obs a RTO vč / PP 01110), Mladá - Milovice - Boží Dar (4. VA vč / PP 35879, 159. gviap vč / PP 40331, 10. orap vč / PP 21803, v roku 1977 veľ. 131. „Novgorodskaja“ SAD vč / PP 79510, 114. „Talinský“ iap vč / PP 19981, 173. osae vč / PP 80676, 96. ovo - 15. GvTD vč / PP 36611), Čáslav - Chotusice (168. iap vč / PP 29601), Pardubice (131. IAD vč / PP 55022 ?,159. iap a 192. iap vč / PP 55714 ? 192. iap vč / PP 36608 ? 164. ograp vč / PP 23214), Přerov - Bochoř (11. GvIAD vč / PP 19066, 515. iap vč / PP 49712), Bratislava – Ivanka (396. gvovp vč / PP 84242, 5. gviap vč / PP 23301, obato vč / PP 25684, obs a RTO vč / PP 26351), Břeclav, Náměšť nad Oslavou (1. gvibap vč / PP 49701, 222. obato vč / PP 62428, 785. obs a RTO vč / PP 11045), Piešťany, Košice (14. gviap vč / PP 55711, obato vč / PP 62376 ?, obs a RTO vč / PP 83262 ?), Zvolen – Sliač (390. asap vč / PP 80676, 570. obato vč / PP 97873), Prešov - Nižná Šebastová, Brno – Černovice (350. gvpdp od 103. gv VDD vč / PP ?), Brno - Tuřany (11. GvIAD vč / PP 19066, 515. iap vč / PP 49712, 201. osae vč / PP 13708), Prostějov (77. tp vč / PP 52802), Olomouc - Neředín v roku 1977 (238. ovp vč / PP 41396, ? ovo - 30. GvMSD vč / PP 35761, 100. orae vč / PP 26214, 70. baz ?).

Obete okupácie

V augustových dňoch bolo sovietskymi vojakmi zastrelených 277 českých a slovenských občanov. Zranených bolo 2 827 čs. občanov, z toho 284 ťažko. Straty príslušníkov Sovietskej armády predstavovali 103 mŕtvych vojakov a 3 civilov z tretích štátov. Zranených sov. vojakov bolo 1007 a 41 osôb z tretích štátov.

Dňa 9. 1. 1991 predpoludním v 280. gardovom motostreleckom pluku VČ / PP 58767 18. gardovej motostreleckej divízie v Bohosudove-Krupke došlo k výbuchu muníciou plne naloženého tanku T-72 pričom zahynulo 17 vojakov, vrátene 3 dôstojníkov a ďalšie 3 osoby utrpeli ťažké zranenia.

Obete neboli len streľbou počas augustových dní ale pribudli obete dopravných nehôd, ale aj samovraždy a vraždy.

Dislokácia sovietskych vojsk v ČSSR v roku 1968

Bohosudov, Děčín, Zákupy, Mimoň, Hvězdov, Kuřivody, Stráž pod Ralskem, Jabloneček, Turnov, Mladá Boleslav, Luštěnice, Milovice, Trutnov, Zdechovice, Bohdaneč, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Rokytnice, Klášterec, Červená Voda, Šumperk, Jeseník, Bruntál, Krnov, Libavá, Nové Zámky, Komárno, Štúrovo, Lešť, Rimavská Sobota, Jelšava, Rožňava, Frenštát, Ružomberok, Olomouc, Zvolen, Týniště nad Orlicí, Hradčany, Boží Dar, Nemšová, Ostrava, Jaroměř, Vrútky, Terezín, Jánska, Řepčín, Bystřice pod Hostýnem, Nové Mesto nad Váhom, Žatec, Bílek, Bohuslavice, Dětřichov, Loukov, Šlapanov, Roudnice, Mstěnice, Tábor, Bratislava, Květná, Pata, Horní Paseky, Ústí nad Orlicí, Strakonice, Boletice.

Dislokácia vojsk Sovietskej armády v ČSFR

Džbán u Rakovníka, Kostelec n. Čer.lesy, Milovice, Neratovice, Pohořelec,Tursko, Mladá Boleslav, Nepřevázka, Plzeň,Třemošná, Vahaneč - Hlavákov, Pata - Hazlov, Horní Paseky, Milíře, Rozsocha, Hostouň, Škarmonka, Strašice, Míšov, Boletice, Strakonice - Bažant, Ústí nad Labem, Bohosudov-Klášter, Bohosudov-Přídkov, Bohosudov-Krupka, Bohosudov-Habartice, Děčín, Jánská, Zákupy, Hradčany, Pertoltice pod Ralskem, Mimoň - VVP Ralsko, Turnov, Jičín, Butoves, Trutnov, Jaroměř, Bohdaneč, Zdechovice, Týniště nad Orlici, Rokytnice v Orl. horách, Ústí nad Orlicí, Červená Voda, Vysoké Mýto, Česká Třebová, Květná, Bílek, Šumperk, Maletín, Jeseník, Bruntál, Krnov, Dětřichov n. Bystřicí, Olomouc, Přáslavice, Libavá - VVP, Mořkov, Frenštát p. Radhoštěm, Trojanovice, Bělský Les, Konice, Bystřice p. Hostýnem, Bratislava (PP 49559, 41337, 14394), Nemšová (PP 30166), Skalka pri Trenčíne (PP 51464 - pobočka), Nové Mesto n. Váhom (PP 51464), Častkovice (PP 97865 - A), Komárno (PP 80914, 93752), Vlkanová (PP 47043), Vrútky (PP 83271 - A), Zvolen (PP 49138 - K, 41315, 49138 - K, 52965, 65487, 61478, 86209, 04438, 49138 -L, 49138 - P, 41315, 41318 - R, 41318 - D, 49138 - V), Sliač (PP 23434, 23367), VVP - Lešť(PP 41343 - D), Rimavská Sobota (PP 69577), Ožďany (PP 66204), VVP - Kežmarok (PP 41314), Čierna nad Tisou (PP 14394 G).

Stredná skupina sovietskych vojsk koncom 80. rokov

Veliteľstvo „skupiny“ Milovice - PP 04182

Celistvosť odoslaná z Milovíc 18. 4. 1979, Redakcia Sovietsky soldat Centralna grupa vojsk polevaja počta 33497 Redakcii DUKLA - VVVO Trenčín s listom redakcii

Veliteľstvo 28. armádneho zboru Olomouc - PP 39454

185. raketová brigáda Turnov - PP - 93260 odsunutá v 1. etape v máji 1990
442. raketová brigáda Hvězdov - PP - 59955 odsunutá v 1. etape v máji 1990
211. delostrelecká brigáda Jesení - PP 93751,
5. protilietadlová raketová brigáda Kuřivody - PP 80834
57. samostatný radiotechnický prápor Neratovice (Horňátky - Byškovice) - PP 66503
7. spojovacia brigáda Milovice - Olomouc - PP 35707,
130. spojovací pluk Jiřice - PP 80474
233. rádiotechnický pluk Bohdaneč (Hostouň) - PP 75157
563. samostatný ženijný prápor Vrch Běla - PP 15207
129. samostatný prápor chemickej ochrany Červená Voda - PP 82912
304. samostatný spojovací prápor smerových staníc Milovice - PP 15251
310. samostatný spojovací prápor smerovacích staníc Jičín - PP 89284
234. samostatný rádioreleový prápor Milovice - PP 35726
821. samostatný rádioreléový prápor Jiřice - PP 47869
635. samostatný rádioreleový kabelový prápor Jiřice - PP 46282
1240. samostatný rádiotechnický prápor Hostouň (Bohdaneč) - PP 65448
1921. samostatný pozemný prápor REB (rádioelektronického boja) Hradčany - PP 62157
979. samostatný letecký prápor REB Luštenice - PP 16046
144. samostatný automobilový prápor Luštěnice - PP 55515
556. samostatný automobilový prápor Luštěnice - PP 37023
75. samostatný prápor opráv strojnej techniky Milovice - PP 86589
651. samostatný prápor opráv tankovej techniky Milovice - PP 41537
605. samostatný stavebný prápor Hradčany - PP 05324
1637. samostatný stavebný prápor Milovice - PP 51571
1639. samostatný stavebný prápor Milovice - PP 54399
1640. samostatný prápor mechanizácie stavebných prác Milovice - PP 55608
159. samostatný prápor ochrany a zabezpečenia Milovice - PP 87579

15. gardová tanková divízia Milovice - PP 58539 - odsunutá z ČSFR v 2. etape v októbri 1990

29. gardový tankový pluk Milovice - PP 61042
360. tankový pluk Stráž pod Ralskem - PP 58770
295. gardový motostrelecký pluk Milovice - PP 58989
721. gardový motostrelecký pluk Milovice - PP 60889
914. delostrelecký pluk Trutnov - PP 61064
282. protilietadlový raketový pluk Bohdaneč - PP 41345
81. prieskumný prápor Milovice - PP 34965
152. ženijný prápor Zdechovice - PP 35030
215. spojovací prápor Milovice - PP 47268
517. prápor chemickej ochrany Milovice - PP 53332
910. prápor materiálneho zabezpečenia Milovice (Jiřice) - PP 47207
142. prápor opráv techniky Milovice - PP 80511
119. zdravotnícky prápor Milovice - PP 35181

31. tanková divízia " Viselská " Bruntál - PP 34931 - odsunutá z ČSFR v 1. etape v máji 1990

77. gardový tankový pluk Krnov - PP 35099
100. tankový pluk Frenštát - PP 35064
237. tankový pluk Libavá - PP 35007
322. motostrelecký pluk posádka neuvedená, pravdepodobne bol zrušený v roku 1989 PP 52514
1047. delostrelecký pluk Frenštát - PP 47344
1143. protilietadlový raketový pluk Bruntál - PP 47395
84. prieskumný prápor Bruntál - PP 47516
400. prápor chemickej ochrany Bruntál (Lutín) - PP 27655
911. prápor materiálneho zabezpečenia Bruntál - PP 58448
152. prápor opráv techniky Libavá - PP 69998
231. zdravotnícky prápor Bruntál - PP 51141

18. gardová motostrelecká divízia Mladá Boleslav - PP 34901 - odsunutá z ČSFR v 3. etape v júni 1991

210. motostrelecký pluk Rokytnice v Orlických Horách - PP 83011
275. gardový motostrelecký pluk Mladá Boleslav - PP 35057
278. gardový motostrelecký pluk Zákupy - PP 61026
280. gardový motostrelecký pluk Bohosudov - PP 58767
86. samostatný tankový prápor Milovice - PP 58711
52. gardový delostrelecký pluk Hvězdov - PP 47415
130. (139?) protilietadlový raketový pluk Svébořice - PP 35186
149. protitankový oddiel Kuřivody - PP 21421
45. prieskumný prápor Děčín - PP 34882
234. gardový ženijný prápor Kuřivody - PP 21158 A ? - 34909
27. gardový spojovací prápor Mladá Boleslav - PP 34954
106. prápor chemickej ochrany Kuřivody - PP 67001
898. prápor materiálneho zabezpečenia Kuřivody - PP 47210
80. prápor opráv techniky Hvězdov - PP 58898
386. zdravotnícky prápor Děčín - PP 35061

30. gardová motostrelecká divízia „Irkutsko – Pinská“ Zvolen - PP 49138 - odsunutá z ČSFR v 2. etape v októbri 1990

164. gardový motostrelecký pluk Jelšava - PP 49115
166. gardový motostrelecký pluk Komárno - PP 41337
168. gardový motostrelecký pluk Ružomberok - PP 41314
30. gardový tankový pluk Oremov Laz (VVP Lešť) - PP 413 43, 34314?
75. samostatný tankový prápor Riečky (VVP Lešť) - PP 53644
126. gardový delostrelecký pluk Rožňava - PP 23139
144. protilietadlový raketový pluk Oremov Laz (VVP Lešť) - PP 49142
205. protitankový oddiel Štúrovo - PP 21425
20. prieskumný prápor Riečky (VVP Lešť) - PP 84795
63. ženijný prápor Štúrovo - PP 23142
85. spojovací prápor Zvolen - PP 84440
205. prápor chemickej ochrany Nové Zámky - PP 53203
1054. prápor materiálneho zabezpečenia Rimavská Sobota - PP 66204
81. prápor opráv techniky Rimavská Sobota - PP 53686
11. zdravotnícky prápor Zvolen - PP 41318

Celistvosť odoslaná z Trostensu 23. 4. 1984 na poľnú 53203 (205. prápor chemickej ochrany Nové Zámky)

48. motostrelecká divízia „Ropšínska“ Vysoké Mýto - PP 83020 - odsunutá z ČSFR v 1. etape v máji 1990

265. gardový motostrelecký pluk Vysoké Mýto - PP 86841
322. motostrelecký pluk Olomouc - PP 47286
333. motostrelecký pluk Česká Třebová - PP 86842
375. tankový pluk Šumperk - PP 83037
55. samostatný tankový prápor Šumperk - PP 65452
585. delostrelecký pluk Klášterec nad Orlici - PP 86841
716. protilietadlový raketový pluk Červená Voda - Karlov - PP 86834
258. protitankový oddiel Klášterec nad Orlici - PP ????
31. prieskumný prápor Vysoké Mýto - PP 67175
118. ženijný prápor Vysoké Mýto - PP 57991
813. spojovací prápor Vysoké Mýto - PP 57958
308. prápor chemickej ochrany Vysoké Mýto - PP 57069 (sam. rota ?)
909. prápor materiálneho zabezpečenia Vysoké Mýto - PP 58030
88. prápor opráv techniky Vysoké Mýto - PP 57774
34. zdravotnícky prápor Vysoké Mýto - PP 86820

Celistvosť odoslaná z Mogileva 25. 11. 1979 na poľnú poštu 86834 - A (716. protilietadlový raketový pluk Červená Voda - Karlov)

Letectvo

veliteľstvo 131. zmiešanej leteckej divízie Milovice - PP 79510
114. stíhací letecký pluk Milovice - PP 19981
236. stíhací bombardovací letecký pluk Hradčany - PP 45097
238. vrtuľníkový pluk Zvolen - PP 41396
490. vrtuľníkový pluk Olomouc - PP 44100

V Květne pri Poličke bol najväčší muničný sklad, v ktorom bolo 200 skladových objektov, v ktorých bola uskladnená delostrelecká a pechotná munícia, náboje všetkých druhov a granáty v objeme 50 000 ton. Sklad bol do 6. 3.1 991 vyprázdnený.

Odsun sovietskych vojsk z ČSFR

Odsun sovietskych vojsk z ČSFR organizovala komisia pod vedením genpor. Ing. Rudolfa Ducháčka – Splnomocnenec vlády ČSFR a genmjr. Ing. Svetozára Naďoviča - Náčelník správy pre zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z územia ČSFR a zástupca splnomocnenca vlády ČSFR. Prvá etapa odsunu vojsk sovietskej armády začala 26. februára 1990 – v deň podpísania Dohody medzi ZSSR a ČSFR o odchode sovietskych vojsk z Československa v Moskve. Ku dňu podpísania dohody o odsune boli v ČSFR nasledujúce počty osôb a techniky Sovietskej armády: 73 500 vojakov, 16 270 (16 911) rodiny, 39 921 rodinní príslušníci; odpaľovacie zariadenia rakiet 30, prostriedky protivzdušnej obrany 251, tanky 1 220, bojové vozidlá a OT 2 505, delá a mínomety 1 218, lietadlá celkom 103 z toho bojové lietadlá 76, vrtuľníky celkom 173 z toho bojové vrtuľníky 146, bezpilotné prieskumné prostriedky 8, automobily nákladné a špeciálne 18 594. Prvá etapa odsunu sovietskych vojsk prebiehala od 26. 2. do 31. 5. 1990. Dňa 1. 6. 1990 začala druhá etapa odsunu sovietskych vojsk. V dňoch 20. – 22. 12. 1990 odišiel z Rožňavy posledný bojový útvar dislokovaný na Slovensku – 126. gardový delostrelecký pluk VČ / PP 23139. Dňa 31. 12. 1990 skončila druhá etapa odsunu vojsk. Dňa 1. 1. 1991 začala tretia etapa odsunu. Odsunutý bol aj technický materiál v objeme 178 330 ton a tylový materiál v objeme 98 696 ton. Dňa 27. júna 1991 odletel posledný sovietsky vojak - veliteľ Strednej skupiny vojsk generál plukovník Eduard Vorobiov.

Pramene a literatúra:

1. Svedenija o sovetskich voinskich garnizonach II i III etapa - Sekretno Ekz.No.7 Načalnik štaba Centraľnoj grupy vojsk general - lejtenant A. Ovčinikov 13. 6. 1990
2. Pecka, J.: Kronika odsunu sovětských vojsk z Československa (1989 – 1991), ÚSD, Praha 1993
3. Pecka, J. a kol.: Sovětská armáda v Československu 1968 – 1991. Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996
4. Ký + MK: Poľná pošta vojsk Sovietskej armády v Československu v rokoch 1968 – 1991 In: Zberateľ č. 5 (2000), str. 32 - 33
5. Naďovič, S.: Čelom vzad! MO SR Bratislava 2004 - VIA
6. Korený, J.: Poľná pošta vojsk Sovietskej armády v Československu v rokoch 1968 - 1991 - In: Zberateľ č. 8 (2008), str. 24 - 26
7. Korený, J.: Poľná pošta vojsk Sovietskej armády v Čechách a na Morave v rokoch 1968 – 1991, 25. 2. 2009, www.postoveznamky.sk
8. Hotmar, L., Mackovík, S.: Soviet Air Force over Czechoslovakia 1968 – 1991 Part I - překlad Janda, Petr: Rudé hvězdy nad Československem 1968 - 1991 Čast 1, 2008, www.japo.eu
9. Minařík, P.: Bratrská vojska za hranicemi Sov. svazu – Střední skupina sov. vojsk v Československu, 18. 4. 2015, www.vojenstvi.cz
10. Minařík, P.: Odsun Sovětských vojsk z Vysokého Mýta, 1. 5. 2020, www.vojenstvi.cz
11. Minařík, P.: Odsun 31. tankové divise z Bruntálu, Krnova a VVP Libavá, 2. 4. 2020, www.vojenstvi.cz
12. Gebauer, P.: Zoznam VČ / PP - ČA 1968 - 1991 - doplnok v roku 2020

(Článok je publikovaný v spolupráci s redakciou zväzového časopisu SPRAVODAJCA ZSF a zväzovej webovej stránky www.slovenskafilatelia.sk a voľne nadväzuje na článok Poľná pošta vojsk Sovietskej armády v Čechách a na Morave v rokoch 1968 – 1991.)