Rozhovory a spoločenská kronika:
Filatelista: Známku Kisku spravili unáhlene, pošta devalvuje históriu

Rozhovor o známkach, ich zbieraní a iných veciach týkajúcich sa filatelie, hlavne tej organizovanej, s predsedom Zväzu slovenských filatelistov Miroslavom Ňaršíkom.

Základné informácie:

• Článok: Filatelista: Známku Kisku spravili unáhlene, pošta devalvuje históriu
• Anotácia: Slovenská pošta opakovane koná proti filatelistom, tvrdí v rozhovore šéf ich zväzu MIROSLAV ŇARŠÍK.
• Autor: Karol Sudor (Foto - Vladimír Šimíček)
• Dátum: 27. augusta 2014
• Zdroj: www.sme.sk

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Komentár k rozhovoru (V. Jankovič):

Pretože v časti rozhovoru sa redaktor Karol Sudor cielene vracia k rozhovoru so mnou (viď odkaz nižšie) a Miro Ňaršík predkladá svoje názory na mňa ako osobu i na moju činnosť v (ne)prospech Zväzu slovenských filatelistov (ZSF), cítim povinnosť ku niektorým sa vyjadriť.

V prvom rade je smutné, že namiesto toho, aby sme si spoločne s Mirom Ňaršíkom ako predsedom nášho Zväzu sadli a prediskutovali problémy a hľadali riešenie (nie nevyhnutne len my dvaja, vedenie Zväzu je širšie), komunikujeme cez médiá, čo nie je najkonštruktívnejšia forma dialógu. Stále som naklonený užšej spolupráci. Mojim cieľom nie je vystupovať ako samostatná osoba so súkromnou webovou stránkou (rozumej www.postoveznamky.sk), ale participovať na skutočnom fungovaní Zväzu a organizovanej filatelie u nás. Vyžaduje to však isté zmeny (asi najskôr myslenia) a to je to v čom narážam na nepochopenie a v čom sa s Mirom Ňaršíkom výrazne líšime.

Strašne rád by som si s ním napríklad vyjasnil jeho názor: "On by chcel, aby sme my robili, čo on povie, tak to však celkom nemôže byť." Miro, odkiaľ si na toto prišiel? Nemôže byť, lebo vám v tom bráni vaša ješitnosť, niekedy až bohorovnosť? Alebo nemôže byť, lebo moje návrhy sú neakceptovateľné?
Snažím sa priniesť svoje profesionálne skúsenosti s marketingom na internete, s komunikáciou cez sociálne médiá a hlavne s tímovou prácou a vedením ľudí. Zo strany Zväzu očakávam ochotu počúvať a hľadať konštruktívne riešenia, nie odpovede ako a prečo sa to nedá. Pekným príkladom je otázka redaktora Karola Sudora na možnosti blogovania, ktoré je vo svete rozšírené a ktoré by pomohlo rozšíriť povedomie a pritiahnuť ďalších zberateľov do komunity. Prečítajte si pasáž, v ktorej Miro Ňaršík odpovedá a urobte si obraz sami o schopnosti počúvať a reagovať na nové možnosti. Najvýstižnejšia (a súčasne najsmutnejšia) charakteristika jeho názorov a rozhľadu je jeho lakonická odpoveď: "Veď máme internetovú stránku a tam to všetko je." Čo dodať? Snáď len linku: Zväz slovenských filatelistov.

Na záver sa vrátim k názorom na znižovanie počtu členov a neschopnosť osloviť mládež. Opäť si pomôžem citátom z rozhovoru: "Robíme všetko možné, hovorili sme aj s riaditeľmi škôl v nitrianskom okrese, prihlásili sa nám však len dvaja žiaci. Robíme aj propagačné výstavy, nezaberá to. Chybou je aj to, že na poštách nie sú k dispozícii všetky známky, majú tam len pár najpoužívanejších. To na propagáciu nestačí." Miro, to snáď nemôžeš myslieť vážne? Chybou, že sa nám nedarí osloviť nových členov a mládež je, že na poštách nie je dostatok známok? Čo to má spoločné so systematickou prácou s ľuďmi, hľadaním nových foriem ako ich osloviť a ako pritiahnuť? Už niekoľko desaťročí počúvame to isté: "Robíme to takto stále a nefunguje to!" Ale keď niekto príde s novými nápadmi, tak odpoveďou je: "On by chcel, aby sme my robili, čo on povie, tak to však celkom nemôže byť.".

V minulom školskom roku som pomáhal Danke Schmidtovej pri vedení toho jediného krúžku v Bratislave. A čuduj sa svete! Moje skúsenosti s deťmi sú skôr opačné. Nie je ich síce veľa, ale majú záujem a dokonca veľký. Len ho je potrebné v nich vyvolať. A na to treba citlivo vnímať ich záujmy, dostať sa do ich sveta a sledovať čo sa deje okolo. Nie im diktovať, čo sa im má páčiť, ale spýtať sa ich čo ich zaujíma a odpovedať im ich jazykom. Ďaleko by sme nezašli, keby sme dodržiavali rigidnú štruktúru krúžku mladých filatelistov a nútili ich sedieť a hlásiť sa, keď niečo chcú povedať! Treba sa pripraviť, a to veľmi dôkladne, a nájsť vhodné témy, aby sa aj niečo naučili, ale neforsírovať ich "ako v škole". Naše krúžky sú živé diskusie, na ktorých každý môže povedať a ukázať, čo má nové a opýtať sa na to, čo ho zaujíma. Sú to stále deti, stále ich zaujíma niečo nové, radi niečo hľadajú a radi aj súťažia. A nemajú problém, na rozdiel od mnohých dospelých, spýtať sa a dozvedieť niečo nové! Aspoň také sú moje skúsenosti, ktoré potvrdzujú aj tohtoročné výsledky nášho krúžku vo Filatelistickej olympiáde a na výstave GALAFILA 2014 (pozri napríklad Úspešná Filatelistická olympiáda venovaná téme Šport a Výstavný katalóg a palmares filatelistickej výstavy GALAFILA 2014).

Nemyslím si, že moje návrhy spasia Zväz a že sú všetky výborné a treba ich realizovať. Myslím si však, že ak niekto niečo v dobrom úmysle predloží, bude vypočutý a jeho názory budú zvážené, najlepšie v jeho prítomnosti, aby sa objektívne zhodnotil ich význam a realizovateľnosť.

Som organizovaný člen ZSF už vyše štyroch desaťročí, tak si myslím, že niečo o jeho fungovaní (a tiež nefungovaní) viem. Okrem toho, na rozdiel od mnohých ďalších zodpovedných mienkotvorných funkcionárov, chodím do sveta a komunikujem so zástupcami zväzov iných krajín, takže vidím objektívnejšie, čo sú všeobecné problémy zberateľstva a čo špecifické problémy nášho Zväzu. Áno, je pravda, že všade bojujú s klesajúcim záujmom, je však tiež pravda, že v mnohých krajinách sa s tým rozhodli bojovať a že v mnohých sa im to aj darí. Zostáva záhadou, prečo nikoho vo Zväze tieto skúsenosti a názory nezaujímajú!? Nikto sa nespýta na názor, radu, riešenie!? Asi je omnoho jednoduchšie povedať, že to nejde, nedá sa, iní sú zlí, my robíme všetko dobre, ako sa priamo spýtať alebo vyvolať diskusiu. A pritom existujú viaceré možnosti: zväzové periodikum Spravodajca ZSF, webová stránka www.slovenskafilatelia.sk alebo asi najúžasnejšia možnosť - každoročné Dni filatelie Slovenska. Podľa mňa sú ideálnou platformou na stretnutie a vyvolanie diskusie o tom ako ďalej, čo robíme dobre a čo zle, čo by sa dalo zlepšiť a aké možnosti máme. Neverím, že by sa nenašiel dostatok skúsených a rozhľadených ľudí, ktorí by boli ochotní diskutovať a priniesť svoje názory. Ak sa to urobí formou panelovej diskusie, ktorej výsledky sa podarí spracovať a posunúť do vedenia Zväzu a následne do jeho regionálnych organizácií, môže to priniesť želaný efekt. Alebo nie? Opäť je to návrh na niečo, čo sa nedá? Nech je odpoveď akákoľvek, ponúkam svoje schopnosti pri príprave a ak treba aj riadení a spracovaní takejto panelovej diskusie.

----------------------------------------------------------

Poznámka pod čiarou:

Možno nie všetci viete, že stránka www.postoveznamky.sk bola a stále je navrhnutá, aby spĺňala požiadavky na kvalitnú webovú stránku Zväzu slovenských filatelistov. Navrhoval som ju s tým, že ju ponúknem nášmu Zväzu a tým jeho vedenie odbremením od potreby venovať sa webovým aktivitám. Niekoľkokrát som Zväzu túto možnosť ponúkol, žiaľ odpoveď žiadna! Tak sa vývoju a aktualizácii webu www.postoveznamky.sk venujem sám a tým výraznou mierou suplujem prácu zväzových informačných médií - promptne a včas informovať o jeho vlastnej(!) činnosti a o jeho vlastných(!) podujatiach, permanentne vytvárať a udržiavať komunitu zberateľov, ponúkať miesto zberateľom na vyjadrenie a kladenie otázok, publikovať odborné články a zaujímavé informácie, atď. Skutočne suplujem, lebo hovoriť o webe ZSF ako o informačnom médiu, na ktorom je všetko, je skôr krutý žart ako vážne myslené vyjadrenie (pozri webovú stránku Zväz slovenských filatelistov). Miro, web to nie je len statická webová adresa, ale aj kvalitný a hlavne pravidelne aktualizovaný obsah, ktorý je pre členov zaujímavý a majú dôvod sa naň vracať. A to je sakramentsky ťažká a hlavne nie jednorázová robota, o ktorej viem svoje a s ktorou chcem Zväzu pomôcť!

Možno my niektorí pripomenú, že som za svoju ponuku prevádzky webu pre ZSF požadoval finančnú odplatu. Áno, je to pravda a stále si myslím, že to tak má byť. Nejde o žiadnu zárobkovú činnosť ale o symbolickú úhradu (bavíme sa o sume 5 - 10 € mesačne) za čas a energiu, ktorú musí redaktor média venovať neustálej aktualizácii a rozvoju funkcionality stránky a úhradu nevyhnutných poplatkov za hosting domény a serverov, na ktorých je obsah uložený. Symbolickú v zmysle "nakopnúť" vedenie Zväzu začať si uvedomovať, že ak niečo chceme (a chceme dobre, lebo od toho závisí naše prežitie!), musíme počítať s istými nákladmi. Lebo - a to je jeden z kameňov úrazu, prečo si nedokážeme rozumieť - základom akokoľvek dobrovoľnej organizácie, je aspoň základné ekonomické myslenie: Čo chceme a čo si môžeme dovoliť a čo preto musíme urobiť, aby sme si to mohol dovoliť? A s tým je nevyhnutne spojené: Čo musíme nevyhnutne urobiť, aby sme dokázali prežiť?

Otázku úhrady za prevádzku kvalitnej zväzovej webovej stránky, môžeme formulovať aj ako odpoveď na Mirove vyjadrenie z rozhovoru: "Keď ktokoľvek niečo chce, vždy sa spýtam – máš na to peniaze a budeš to robiť? Zväčša odpovie, že nie. Tak o čom to je?" Toto je prípad, kde odpoveď znie jednoznačne ÁNO! Áno, budem to robiť! Áno, mám na to peniaze a peniaze, ktoré požadujem sa vrátia! A aj napriek tomu to nikam nevedie. Prečo?

Pre tých, čo to zaujíma, ponúkam bližšie vysvetlenie: Urobil som obrovskú investíciu do vytvorenia stránky a nikoho nežiadam o jej úhradu. Navrhujem, z pohľadu celkových nákladov, malú pravidelnú mesačnú investíciu do jej prevádzky, ktorá sa podľa mňa veľmi rýchlo Zväzu vráti. Ako? Kvalitná pravidelne aktualizovaná stránka pomôže výrazne zviditeľniť ZSF na internete, kde sa pohybuje obrovské množstvo neorganizovaných zberateľov a potenciálnych členov. Ak im ponúkneme niektoré výhody členstva, ktoré inde nemajú (napríklad formou výhradného prístupu k informáciám len pre registrovaných členov Zväzu), dosiahneme nárast členskej základne a tým aj zvýšenie príjmov z členského, čím sa nám vráti počiatočná investícia. Nie je to návrh, ktorý stojí aspoň za zamyslenie? Alebo sa radšej necháme učičíkať Mirovym vyjadrením z jeho rozhovoru: "Jeho systémová reforma je o tom, ako keby som vám ja povedal, že dajte mi pol milióna eur a ja z vás urobím milionára. Dali by ste mi ho? Tak vidíte." Čo vlastne vidíte? Ja vidím istú obmedzenosť takéhoto vyjadrenia. Všimnite si, že ak niekto použije sumu "pol milióna" okamžite ste na jeho strane, ale keby použil "5 €" a vráti vám to 10 €, už to nebude také jednoznačné.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

K rozhovoru sa na stránkach www.sme.sk rozvinula bohatá diskusia, ktorú si odporúčam prečítať. Za všetky príspevky pripájam aspoň jeden, ktorý čiastočne korešponduje aj s mojimi názormi (diskutujúci Crix Madine):

Zväz odumiera
Je ťažké komplexne povedať prečo, ale skúsim.

1. Absencia mladých
Najmladší členovia nášho klubu ťahajú k päťdesiatke.

2. Nie je to lacný koníček.
Bavil som sa s telefonicky s kolegom zberateľom o cene jednej známky pred manželkou (cca 50% môjho vtedajšieho mesačného platu). Na jej otázku, či by som dal toľko za jednu známku, som neopatrne povedal, že keby som tú krajinu zbieral, tak áno. Poriadne sa ofučala.

Najhorší je dôsledok spolupôsobenia bodov 1 a 2. V rámci ťaživej sociálnej situácie v SR, rodičia nemajú na tento koníček svojich detí. Niektorí síce financujú šport deťom s vidinou, že im rastie budúci Hamšík, Šatan alebo Cibulková, ale vo všeobecnosti - ak chce Váš potomok robiť filateliu vážne, je to drahšie ako mesačný paušál internetu. Navyše, nie je to také akčné.

3. Známková politika
Keď chcete mať všetky kupóny, medzihárčia, spojky..., musíte roztrhať veľa hárčekov. Samozrejme, tie si musíte kúpiť. Dôchodcovia a deti na ne nemajú. Ja som skončil so zbieraním nerazítkovanej SR, keď som musel rozobrať 7 hárčekov SR, aby som mal všetky kombinácie (ryby 1994). Členovia unisono hovoria o dojení.

4.Zväz
Pokiaľ člen nevystavuje, nemá za svoje členské žiadnu protihodnotu. Novinková služba je pomalá a viazne na nedisciplinovanosti obberu. Kolovanie zakapalo v dôsledku nízkeho dopytu, vysokých cien poštovného, nepoctivosti niektorých členov a nedostatku dobrovoľníctva. Pravidelné výbery zasielajú "až" 2 kluby. Z toho jeden správca má vyše 80 a druhý to robí pri podnikaní a chorobe. Katalóg SR už roky vydáva súkromný obchodník - chvála mu "kapitalistovi zlému", inak by sme nemali nič. Spravodaj je pár strán formátu A5 a nerád ho čítam, lebo sa dozvedám, kto z kolegov nás opustil.

Bude sa zrejme treba zmieriť s tým, že organizovaná filatelia, ako sme ju zažili a poznali za komunistov, skončila. Verím však, že na Slovensku stredná trieda zosilnie a bude aj na zbieranie známok.

Čítajte viac: Diskusia k článku Filatelista: Známku Kisku spravili unáhlene, pošta devalvuje históriu.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------