Výstavy a exponáty:
Filatelistická výstava NITRA 2011 očami porotcu

Hodnotenie úrovne exponátov a celej filatelistickej výstavy II. a III. stupňa NITRA 2011 z pohľadu hodnotiaceho porotcu.

Na úvod trochu štatistiky

Rozmýšľam ako začať, aby som sa dostal tam kam chcem, a pritom ste nepospali. Najlepšie asi pravdivo: Filatelistická výstava II. a III. stupňa NITRA 2011 sa konala v Nitre od piatka 21. 10. do nedele 29. 10. 2011. Výstavná porota pracovala v zložení: predseda – Vojtech Jankovič, tajomník – Alexander Urminský, členovia – Miroslav Bachratý, Ivan Tvrdý (Jozef Oško sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov) v piatok 21. 10. 2011 a v sobotu 22. 10. 2011. Stretnutie porotcov s vystavovateľmi sa uskutočnilo v sobotu 29. 10. v doobedňajších hodinách.

Výstava priniesla nezvyčajných 8 dní prezentácie filatelie, počas ktorých si ju mohli prezrieť skutočne všetci záujemcovia. Verím, že ich bolo dosť, lebo sa tu zišlo na naše pomery veľké množstvo filatelistických exponátov. A niektoré boli skutočne zaujímavé a stáli za preštudovanie. Za to organizátorom v čele s Patrikom Rovným a Miroslavom Ňaršíkom patrí poďakovanie.

Zábery zo slávnostného zahájenia filatelistickej výstavy NITRA 2011.

Ako sám názov prezrádza výstavy boli v skutočnosti dve: jedna výstava III. stupňa pre nové exponáty alebo exponáty, ktoré neboli dlhšie vystavené a stratili kvalifikáciu a druhá výstava II. stupňa pre exponáty, ktoré už mali kvalifikáciu z výstavy III. stupňa a ich autori majú ambíciu posunúť sa vyššie. Na výstave III. stupňa bolo hodnotených 23 exponátov (vystavených bolo viac, niektoré však nemohli byť hodnotené) a  na výstave II. stupňa bolo hodnotených 28 exponátov. Kedysi som proti takému spájaniu výstav protestoval, lebo miešanie exponátov s rôznou kvalifikáciou nie je najmä pre návštevníkov veľmi prehľadné. Ale doba si žiada zmeny v myslení, tak dnes len potichu šomrem, aby ma nik nepočul. Verím, že nikoho nenapadne výstavy spájať aj tým spôsobom, že exponát bude hodnotený na výstave III. stupňa a keď získa kvalifikáciu, vzápätí bude hodnotený aj na výstave II. stupňa a takým spôsobom sa kvalifikuje hneď na výstavu I. stupňa. Rýchlokvasný proces, ktorému nič nebráni v realizácii, snáď len zdravý rozum. Poznáte pieseň tria Lasica-Satinský-Filip – Preteky v hode oštiepkom, na salaši pod Veprom?

Ale vráťme sa späť k výstavám. Musím sa priznať, že ma trochu viac lákala tá prvá, lebo sa tu malo objaviť viacero nových exponátov. A moje očakávania boli vo väčšej časti naplnené (o tom neskôr).

Exponáty na výstave III. stupňa

Ako som uviedol vyššie, na tejto výstave boli vystavené exponáty nové a exponáty staršie, ktoré neboli dlhší čas vystavené a stratili kvalifikáciu. Najväčšie zastúpenie mala trieda tradičnej filatelie (6 exponátov) a tematická trieda (7 exponátov). Kým prvá menovaná bola trochu očakávaným, ale predsa len milým prekvapením, o exponátoch tej druhej sa to nedá povedať. V triede tradičnej filatelie sa objavilo hneď niekoľko zaujímavých a hneď pri prvom vystavení vysoko hodnotených exponátov: dva exponáty Ľubomíra Jeleníka z Ružomberku – Košické vydanie 1945 (Pozlátená medaila – 66 bodov) a  Bratislavské vydanie 1945 (Veľká strieborná medaila – 63 bodov) , exponát Milana Smolíka z Bratislavy – Bratislavské vydanie 1945 (Pozlátená medaila – 68 bodov), dva exponáty Martina Jurkoviča z Bratislavy – Hárček Deťom (1-rámový) (Pozlátená medaila – 68 bodov) a  Zakarpatská Ukrajina (Zlatá medaila + vecná cena – 84 bodov) a  exponát Rudolfa Rakovského – Slovensko 1939 - Výplatné známky Štátny znak a Portréty s pretlačou "Slovenský štát 1939" (Zlatá medaila + vecná cena – 84 bodov) . To je skutočne veľmi pekná žatva, i keď sa zdá, že najlepšie zasiali v Bratislave... To však nie je podstatné. Dôležité je, že sa všetky nové exponáty venovali problematike „našich“ území, čo je pri známych schopnostiach väčšiny vystavovateľov prísľub, že exponáty budú nielen rásť, ale obohatí sa ich odborná tzv. špecializovaná stránka, čím sa konečne pokryjú niektoré nepopísané stránky našej filatelie (Bratislavské vydanie, pretlačové známky Slovenského štátu, Hárček Deťom). Exponáty obsahovali vo všeobecnosti kvalitný, ale ešte nie špičkový zberateľský materiál – na tomto stupni výstavy je to však prirodzené. Jedinou výnimkou bol nezúbkovaný hárček Deťom, ktorý patrí medzi kľúčové klenoty slovenskej filatelie, pričom aspoň mne bol doteraz známy len z ústneho podania. Jednotlivé exponáty nebudem komentovať bližšie. Ak má niekto záujem, môže kontaktovať mňa alebo ďalších členov poroty, ktorí mu radi povedia svoje názory a dôvody prečo a za čo bol ten ktorý exponát hodnotený.

Jediným exponátom, ktorý bol v tejto triede vystavený a nebol hodnotený je exponát Ladislava Feketeho – Afrika z pohľadu geografilatelie. Musím priznať, že tento exponát dal celej porote poriadne zabrať a dosť dlho sme si lámali hlavu, ako sa k exponátu postaviť (najlepšie čelom) a v akej výstavnej triede ho vlastne hodnotiť. Dospeli sme k záveru, že to nevieme a svoje rozhodnutie sme formulovali nasledovne (citácia z oficiálnej správy poroty): „Výstavná porota nehodnotila exponát: 117 – 121 Ladislav FEKETE – Afrika z pohľadu geografilatelie, nakoľko ho nemožno zaradiť do žiadnej z existujúcich výstavných tried. Vzhľadom na to, že exponát je zaujímavý a obsahuje mnoho zaujímavých známkových materiálov odporúčame vystavovateľovi iniciovať v skupine zberateľov známkových území diskusiu o spôsobe vystavovania a hodnotenia takýchto exponátov. Prípadne iniciovať spoluprácu s výstavnou komisiou a komisiou porotcov ZSF smerujúcu k príprave výstavných pravidiel pre vystavovanie exponátov zameraných na geografilateliu, aby takéto exponáty mohli byť v budúcnosti na našich výstavách nielen vystavené ale aj hodnotené.“

Verím, spolu s ostatnými porotcami, že takéto vysvetlenie vystavovateľ akceptuje a skutočne pomôže pohnúť ľady a v budúcnosti budeme môcť exponáty tohto typu na našich výstavách hodnotiť. Ako člen komisie porotcov ZSF môžem prisľúbiť spoluprácu, iniciatíva však musí vyjsť zo zberateľskej obce, jedna komisia leto nerobí...

Na filatelistických výstavách (a nielen na nich) je stále o čom diskutovať.

V tematickej triede bolo hodnotených 7 exponátov, ich úroveň však bola dosť nízka. Väčšinou vychádzajú z desiatok rokov starých pravidiel a odporúčaní pre tematické exponáty, čo je žiaľ dávno prekonaná doba a v námetovej filatelii sa vystavujú a hodnotia diametrálne odlišné veci ako kedysi. Rozmýšľam akú vinu na tom mám ja ako predseda námetovej komisie ZSF. Asi nezanedbateľnú, len neviem ako ju napraviť, keď moje prednášky a príspevky o moderných trendoch a vývoji v tematickej filatelii zostávajú nevypočuté a nikto z námetárov mňa ani ďalších skúsených vystavovateľov nekontaktuje ani nepýta rady. Na nedávnom odbornom seminári počas výstavy VYSOKÉ MÝTO 2011 som hovoril o vývoji a súčasnej úrovni tematických exponátov 4,5. generácie, tak ako je to vo svete; a u nás „zúri“ boj či už možno exponát hodnotiť ako exponát tretej alebo ešte stále háji len farby druhej vývojovej generácie (o generáciách a ich charakterizácii v niektorom za nasledujúcich príspevkov). Veľké množstvo najmä starších námetových zberateľov ustrnulo pri klasických príručkách a to sa jednoznačne prejavuje (žiaľ, vzhľadom na to že vedúcimi krúžkov sú starší filatelisti) aj v mládežníckych exponátoch. Stále sa opakujú tie isté chyby: veľmi široká téma, nejasná koncepcia a z toho vyplývajúci nevhodne zvolený názov a plán exponátu, absencia akéhokoľvek dialógu s divákom, slabý popis tematických ale aj filatelistických znalostí. Schválne som vynechal vzácnosť materiálu, ktorá tiež nie je na príliš vysokej úrovni, nie je to však ten najväčší nedostatok a hlavný dôvod nízkeho hodnotenia. Stále tvrdím: Primárnym nedostatkom našich tematických exponátov nie je absencia drahého/vzácneho materiálu, ale absencia invencie, kreativity, nápadov a využitie dobre zvoleného bežne dostupného materiálu. Veru, v tematickej triede dosť pokrivkávame. Ja však verím (a niektoré exponáty na výstave II. stupňa to dokazujú), že vystavovatelia majú záujem a budú ochotní diskutovať a poučiť sa. Lebo každý z nich môže dostať aspoň o 5 bodov viac (a niektorí aj o 10) bez akéhokoľvek doplnenia čo i len jedného kúska materiálu!!!! Len správnou prezentáciou svojich znalostí, upravením názvu a libreta exponátu a aplikovaním ďalších zásad tvorby pútavého a informačne bohatého tematického exponátu. A na to netreba žiadne finančné injekcie. Skúste to! Ide to a je to v podstate zábava hrou!

Z ďalších výstavných tried spomeniem triedu mládeže, kde sa zablýskalo, dúfajme, na lepšie časy. Najprv si povedzme, že v tejto triede, a nielen na tejto výstave, je veľmi ťažké odlíšiť, či exponát pripravil sám autor alebo mu v menšej či väčšej miere pomáhal skúsený vystavovateľ. Ono sa to ukáže až neskôr, keď vystavovateľ dospieva – ak robil exponát sám, má k nemu podstatne bližší vzťah a pokračuje v zbieraní a vystavovaní – možno po dlhšej prestávke, ale takmer určite sa vráti. Ak to robil niekto zaňho, jeho vzťah a záujem je krátkodobý a väčšinou veľmi rýchlo opúšťa naše rady. Opäť je to téma na širšiu diskusiu, ktorej sa, ak mi v počítačovej myši baterka nevyschne, plánujem v budúcnosti venovať. Pri odhaľovaní skutočného záujmu mladého zberateľa pomôže stretnutie vystavovateľa s porotcami – porotca by mal zberateľa poznať, či už z nejakých súťaží, alebo z práce v krúžku alebo nebodaj z osobnej komunikácie a diskusie. Dospel som k názoru, že potrebujeme viac s mladými komunikovať nielen na úrovni krúžkov ale aj širšie, aby sme ich my porotcovia viac spoznali. A potom budeme vedieť objektívnejšie zhodnotiť ich „dielo“ vo forme filatelistického exponátu. Viem, že sa to niekomu môže zdať nefér (aj mne trochu), ale nevidím zatiaľ žiadnu lepšiu možnosť.
Ale aby som dlho nehovoril, navrhujem, aby zväz organizoval stretnutia porotcov s mladými vystavovateľmi, kde by sme mohli o nich dozvedieť viac a lepšie spoznať ich schopnosti.

Vráťme sa ku konkrétnym exponátom. Objavilo sa niekoľko nádejných, o ktorých som presvedčený, že ich robili ich autori (pekná slovná hračka, nie?) a preto verím, že sa budú ďalej rozvíjať.

Prvým zaujímavým mládežníckym exponátom je exponát Vedci, ktorí pomohli svetu od Daniela Jindru z Rišňoviec. Zaujímavá téma, vlastný prístup, použitý na naše pomery rôznorodý materiál, ale aj začiatočnícke chyby. To všetko je OK, verím, že ho hodnotenie (Veľká pozlátená medaila + vecná cena – 70 bodov) povzbudí a na budúcich výstavách sa dozvieme o jeho vedcoch ešte mnoho nového. Ďalší zaujímavý je exponát Lesné cicavce od Marina Horného z Bratislavy. V tomto prípade som ovplyvnený tým, že autora poznám a viem o jeho zanietení a rozhodnutí na výstave vystavovať. Začal veľmi pekne (Pozlátená medaila + vecná cena – 69 bodov). Ďalší exponát Pôvod, život a rôznorodosť mačky od Viktória Šadonovej, je dobrým začiatkom, treba si však ujasniť koncepciu (o čom to bude) a využívať rôznorodý – nielen známkový filatelistický materiál. Ak má vystavovateľka záujem, rád jej ja alebo ďalší skúsenejší vystavovatelia poradíme.

Na záver mi zostal exponát Červený kríž humanizmus – mier od Kristiána Maláka. Tento exponát porota nehodnotila. Je to pri mládežníckych exponátoch nezvyčajné, ale rozhodli sme sa to urobiť. Dôvod bol veľmi jednoduchý: ide o exponát vyrobený zhruba pred dvadsiatimi rokmi (zažltnuté albumové listy POFIS, ktoré sa dnes už asi len ťažko dajú zohnať) a nápadná podobnosť s kedysi vystavovaným (myslím, že dospelým!) exponátom. To by však nebolo to najhoršie. Na titulnom liste, ktorý si autor nedal námahu prerobiť, niekto vyškrabal rok narodenia a prepísal ho novým a to isté urobil aj so skratkou krstného mena autora. Myslím, že to sa nerobí! Ak mladý zberateľ zdedil exponát, čo je celkom chvályhodné, očakávame, že na ňom aspoň trochu popracuje a urobí aspoň drobné zmeny. Ako k tomu prídu ostatní mládežnícki vystavovatelia? Ak sa mýlim a vystavovateľ exponát pripravoval sám a dokáže ma o tom presvedčiť, verejne sa mu v mene celej poroty ospravedlním (bodaj by som sa musel...) a porota komisionálne prehodnotí exponát, aby dostal zodpovedajúce bodové hodnotenie a mohol byť vstavený na ďalších výstavách.

K ďalším triedam len telegraficky: V triede poštovej histórie vynikol exponát Františka Divoka zo Spišskej Novej Vsi – Poštovníctvo na Spiši v rokoch 1918-1939 (Zlatá medaila + vecná cena – 82 bodov) – kvalitný materiál, hlboké znalosti a skúsenosti pri tvorbe poštovo-historického exponátu vidno na prvý pohľad. Na druhej strane nemohol byť hodnotený exponát Karola Milana – Predrománske a románske pamiatky Slovenska, ktorý z nepochopiteľných dôvodov obsahoval nie originály ale farebné neoznačené zmenšené kópie bežných celistvostí a to bez zjavného dôvodu. Okrem toho, aj keby obsahoval originály, bol by pravdepodobne preradený do tematickej triedy, lebo štruktúra exponátu a materiál nezodpovedali exponátu v triede poštovej histórie. Autorovi odporúčame preštudovať si zásady tvorby súťažných exponátov a konzultovať koncepciu exponátu so skúsenejšími vystavovateľmi. Veríme, že tak urobí, lebo by bola škoda stratiť vystavovateľa s bohatými vedomosťami, ktorý sa venuje moderným slovenským známkam.

V triede aerofilatelie prezentoval David Schiller z Ostravy (je členom ZSF) v exponáte Príležitostné lety k Lipským veľtrhom (Veľká strieborná – 61 bodov) zaujímavý materiál, výber témy však pravdepodobne neumožňuje zaradenie kvalitnejšieho a drahšieho materiálu, preto odporúčam prehodnotiť celú koncepciu a zameranie. V triede fiškálnej filatelie vystavoval Dušan Evinic z Košíc exponát Celistvosti, celiny s kolkami z rokov 1939-1950 (Pozlátená medaila – 72 bodov) , v ktorom opäť ukázal neznáme zákutia zberateľstva kolkov.

A na záver tejto výstavy som si nechal otvorenú triedu, v ktorej boli vystavené tri exponáty, no hodnotený len jeden, pretože ďalšie dva exponáty od Milana Šajgalíka z Nitry – Zoborské listina, evanjeliár – perly spod Zobora a Nitra – 1140. výročie prvej písomnej zmienky o Nitre a posvätení chrámu boli jednorámové, čím nespĺňali kritériá pre exponáty v otvorenej triede (rozsah 2 – 5 výstavných rámov). Je to škoda, lebo autor má čo povedať a pri jeho príslovečnej dôslednosti a znalosti témy aj čo ukázať, žiaľ, pravidlá platia pre všetkých. Ak chce naďalej vystavovať v otvorenej triede odporúčame zvoliť vhodnú tému a využívať nielen rôznorodý filatelistický ale omnoho rôznorodejší nefilatelistický materiál. To platí prakticky o všetkých exponátoch otvorenej triedy bez výnimky: rôznorodý nefilatelistický materiál je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý robí exponát otvorený. Nestačí zaradiť zopár pohľadníc alebo dokonca fotografií a tešiť sa, že je to v suchu. Pri hodnotení sa hodnotia podobné kritériá ako pre tematických exponátoch (a tie sú myslím jasné) a okrem toho kvalita, rôznorodosť a vhodné použitie nefilatelistického materiálu.

Pre jediný hodnotený exponát v otvorenej triede Ondreja Sula z Melčíc - Za cisára v boji i na popraviskách platí to isté: jeden druh filatelistických materiálov (pohľadnice zaslané poľnou poštou) a jeden druh nefilatelistických materiálov (pohľadnice) nemôže vytvoriť kvalitný otvorený exponát. Preto aj také relatívne nízke bodové hodnotenie (Strieborná medaila - 63 bodov) – pri zaradení rôznorodého materiálu to mohlo byť omnoho viac.

Keď nám pri tom spievajú, ani stiesnené podmienky nám pri prehliadke takého veľkého počtu exponátov nemôžu vadiť...

Exponáty na výstave II. stupňa

Exponáty na tejto výstave mali opačnú tendenciu – tie najlepšie boli v tematickej triede.

V triede tradičnej filatelie bol vystavený len exponát Evžena Dofeka z Trenčína – Austrália - po II. svetovej vojne. Musím priznať, že vystavovateľa mi bolo trochu ľúto, žiaľ hodnotiace kritériá sú veľmi prísne a preto nedostal vysoké ohodnotenie. Je to daň veľmi plošnému zbieraniu, bez hlbšieho štúdia a prezentovania kvalitných materiálov. Na druhej strane, kto by si rád nepozrel prierez poštových známok Austrálie z povojnového obdobia?

V triede poštovej histórie bolo hodnotených 5 exponátov, vyššie hodnotiace kritériá znesú len dva: exponát Františka Divoka zo Spišskej Novej Vsi – Poštovníctvo na Spiši v rokoch 1938-1948 ( Pozlátená medaila – 74 bodov) a  exponát Štefana Sula – Čaro starých podacích lístkov (Pozlátená medaila – 70 bodov) .

Ako som uviedol, v tematickej triede za zišlo niekoľko na naše pomery veľmi dobrých exponátov, z ktorých najvyššie ocenenie získal exponát Igora Banása z Nitry – Jazdecký a dostihový šport (Zlatá medaila + vecná cena – 84 bodov). Autor dlhodobo dokazuje, že to myslí s budovaním a skvalitňovaním svojho exponátu vážne a popri doplňovaní hodnotného materiálu, pracuje aj na textovej časti a snaží sa ukázať tematický výskum, ktorý v tejto tematickej oblasti nie je veľmi jednoduchý.
Ďalšími zaujímavými námetovými exponátmi sú dva exponáty od Ivana Lužáka – Cesty nahor (Veľká pozlátená medaila + vecná cena – 78 bodov) a Fenomén literatúra (Veľká pozlátená medaila – 75 bodov). Oba prezentujú zaujímavé tematicky vhodne zvolené materiály, žiaľ najmä v tom prvom, stále ešte kvalitnejšom, autor odchádza od príbehu, ktorý je v tematickom exponáte podstatný a sústreďuje sa viac na prezentáciu zaujímavých filatelistických dokladov, ktoré sa síce k téme úzko viažu ale nevytvárajú ucelený príbeh, ktorý by bol pre „čitateľa“ zaujímavý. Rozdiel medzi exponátmi je aj vo výbere témy. Pri prvom je téma zvolená omnoho vhodnejšie a hlavne užšie, téma druhého exponátu je až príliš široká a nedá sa na 5-rámovom exponáte s dostatočnou hĺbkou spracovať.
Posledným exponátom, ktorému som sa rozhodol venovať je exponát Jána Maniačka staršieho z Nitry – Milan Rastislav Štefánik, vedec, vojak, diplomat. Tento exponát je oproti predchádzajúcim veľmi silný vo výbere témy, voľbe plánu, tematickom spracovaní a prezentácií hlbokých tematických znalostí, ktoré sú podporené rôznorodým, žiaľ veľmi často len nepriamym filatelistickým materiálom. Práve zakomponovanie kvalitného priameho dokumentačného materiálu by z tohto exponátu mohlo urobiť jeden z najlepších slovenských tematických exponátov.

V triede mládeže sa objavilo viacero exponátov, ktoré dosahujú slušnú, nie však nadpriemernú kvalitu. Keďže už boli viackrát vystavené, viem posúdiť ich zakonzervovanosť, len s malými zmenami v textoch, prípadne doplnením materiálu. Môžeme sa pýtať, či je to dôsledok nezáujmu, nedostatku času, nedostupnosti rôznorodého materiálu alebo nesprávneho vedenia, nič nám to však nepomôže ak nepomôžeme my. Ako som uviedol pri výstave III. stupňa ponúkame spoluprácu a navrhujeme možnosti riešenia.
Najvyššie hodnotenie v triede mládeže dosiahol exponát Lukáša Oška z Liptovského Mikuláša – Železničná doprava (Pozlátená doprava + vecná cena – 72 bodov) , ku ktorému sa priblížila ešte Andrea Bečárová z Drietomy s exponátom Známky na známkach a niektoré ich originály (Pozlátená medaila – 71 bodov) – zaujímavý námet, treba však popracovať na zlepšení koncepcie a hlavne na doplnení kvalitného materiálu. Ďalšie exponáty nehodnotím vyslovene negatívne, len sa v nich objavuje až príliš veľa notoricky známych nedostatkov: široká a nejasná voľba témy, prevažne známkový, málo informatívne texty materiál – treba na nich intenzívne popracovať (prípadne pomôcť vystavovateľovi a vedúcemu).

Bývalý predseda komisie mládeže ZSF Mgr. Ján Mička pri prehliadke mládežníckych exponátov. Čo viete vyčítať z jeho tváre? Zamyslenie, nádej, radosť alebo smútok?

Ďalšou triedou bola otvorená trieda, v ktorej porota hodnotila 2 exponáty: Mária Barusová z Nitry – Ježiš Kristus a jeho cirkev a  Katarína Vydrová z Ivanky pri Nitre – Vrcholná renesancia. Oba možno charakterizovať ako filatelistické exponáty doplnené niekoľkými nefilatelistickými dokladmi (pohľadnice, fotografie), čo z nich v nijakom prípade nerobí dobrý otvorený exponát. Obom, zhodou okolností, vystavovateľkám odporúčam vzdať sa nefilatelistických pohľadníc a vrátiť sa do tematickej triedy – pri využití hlbokých znalostí, ktoré nepochybne majú, rozumnej úprave názvu a plánu exponátu, sa môžu v budúcnosti stať úspešnými námetovými exponátmi, lebo – priznajme si to – tematická trieda je stále považovaná za podstatne významnejšiu ako trieda otvorená. A pravdepodobne ešte dlho aj bude...

A na záver trieda filatelistickej literatúry, ktorá obsahovala 6 exponátov, pričom jeden z nich nemohol byť hodnotený, lebo jeho autor bol členom poroty. Najvyššie hodnotenie získala knižka kolektívu autorov (nielen) pre mladých zberateľov Ako začať zbierať známky (Veľká pozlátená medaila - 79 bodov), ktorá sa pomaly stáva základnou príručkou začiatočníckeho zbierania známok u nás. Možno jej síce vyčítať niektoré nepresnosti a nedotiahnutie dobrých nápadov, pravdou zostáva, že tento počin vydavateľstva Perfekt a Slovenskej pošty je mimoriadne inovatívny. Z ďalších publikácií stojí za zmienku séria troch publikácií Slovenskej filatelistickej akadémie (Veľká strieborná medaila - 65 bodov) a  séria Klubové zvesti 1/2011 KF 54 - 17 v Poprade (Strieborná medaila - 64 bodov). Prvá ukazuje, aké je dôležité venovať sa regionálnej filatelii, i keď možno neoslovuje veľký okruh zberateľov a druhá zase, že v Poprade stále panuje – na naše pomery až nezvyčajne čulý – filatelistický život, čo je prísľub do budúcna.

Záverečné hodnotenie

Ako by som zhodnotil obe výstavy v krátkosti?

Veľmi dôležitá dvojica výstav, ktorá umožnila uzrieť svetlo sveta viacerým zaujímavým exponátom, no zároveň ukázala, že mnoho exponátov stagnuje a nenapreduje a je potrebné venovať sa nielen výchove a vzdelávaniu mládeže ale aj dospelých vystavovateľov (a zberateľov všeobecne).

... a predsa nakoniec zvíťazil úsmev...

Skúsme to spoločne...

A na záver, by som chcel všetkých ubezpečiť, že som si vedomý, že som nepojedol všetku múdrosť sveta a pripúšťam, že sa v niektorých názoroch môžem mýliť. Som vždy otvorený diskusii – dokonca ju vítam – a budem nesmierne rád, ak mi pošlete svoje pripomienky a komentáre. Verím, že budú konštruktívne a pomôžu dobrej veci.

To, že to s vystavovaním a pomocou pri zlepšovaní slovenských exponátov myslím vážne, dokazuje ponuka pre vystavovateľov (ale aj pre celý ZSF): ponúkam možnosť vystaviť slovenské filatelistické exponáty na stránkach portálu www.postoveznamky.sk. Vytvoril som sekciu, kde sa umiestni naskenovaný exponát (ak bude požiadavka s obmedzeným prístupom len pre vybratých porotcov a zberateľov) a kde môžu zainteresovaní pripojiť svoje názory a pripomienky, prípadne diskutovať s vystavovateľom. Takým spôsobom vystavovateľ dostane spätnú väzbu na svoj exponát už pri jeho príprave. Teda omnoho skôr ako sa jeho exponát objaví na výstave. Predíde sa tým nepríjemným situáciám, keď je vystavovateľ konfrontovaný s porotou a odbornou verejnosťou a už je neskoro niečo riešiť.

Ponuka je otvorená ako pre nové ešte nevystavené exponáty, ktoré autori pripravujú, tak aj pre exponáty, ktoré sú už známe. Ak máte ako vystavovatelia o takúto možnosť záujem, kontaktujte ma, prosím, cez moju kontaktnú stránku: Kontakt na správcu portálu www.postoveznamky.sk

Nabudúce ušetríme čo-to na dôchodku, sem doplníš Modrého Maurícia a hneď to bude zlatá...

Komentáre k článku:

Výborne spracovaný materiál o oboch výstavách v Nitre! Iba ľutujem, že som sa s informáciou zoznámil až potom, ako výstavy skončili (čo nie je v žiadnom prípade chyba autora), inak by som si mohol konfrontovať jeho poznámky s tým, čo som na otvorení výstavy niekde len "preletel" a žiaľ, na moju chybu. S väčšinou poznámok možno súhlasiť. Nakoniec dúfam, že sa z informácie všetci poučia, vystavovatelia, návštevníci aj mladí filatelisti a ich neveľa vedúcich. Teší ma otvorenosť, s akou autor (a predseda jury) hovorí aj o negatívach z výstav, o ktorých sa vie, len akosi mlčíme, a ako inak sa potom dosiahne náprava? Bol by som rád, keby príspevok bol v takejto podobe zverejnený aj v Spravodajcovi ZSF, aby sa k nemu dostali aj tí, ktorí majú na internet ďalej ako zo Zeme na Mars... Teda záverom - gratulujem (autorovi) a ďakujem (Nitranom a ZSF) za usporiadanie výstav.
(Mgr. Ján Mička)

Tak podle posledního odstavce je vidět, že to pan Jankovič vzal za správný konec. Myslím, že je to vynikající nápad, který pomůže mnoha vystavovatelům získat vyšší body za exponát. Co si budem namlouvat- víc takových odborníků, kteří "tvoří pravidla hry" v okolí moc nemáme (nemáte) a možnost porady a využití zkušeností je výborná věc.
Mládežníci! Kamarádi! Máte možnost se zeptat, tak se ptejte!!! Pokud máte pocit, že se vám v klubu nedostává těch správných informací, máte možnost to napravit. Nejhorší věc je ustrnout ve vývoji exponátu.To že padly medaile typu "Pozlacená" ještě neznamená, že na mezinárodní výstavě to bude taky takové. A pokušení přihlásit se tam je přece tak veliké! Pokud si myslíte, že dostanete rady typu:"Nakup za 1000 Eur a to tam daj", tak to určitě ne. Sama jsem došla k hromadě zlatých medailí jen s obyčejným (chápej levným) materiálem. Neporadí vám taky:" Daj tam toto a toto". To by nebyl váš exponát, ale jeho a to v žádném případě pan Jankovič nedopustí. Povede vám myšlenky jako lodivod a uvidíte samy, jak se vám exponát během krátké doby změní. Sama jsem využila této možnosti již před nějakou dobou a můj exponát se změnil k nepoznání. Potom se i pan Mička (kdyby takových Mičků bylo namnoženo aspoň 50) bude tvářit u exponátu jinak, než jak kdyby mu ukradli auto.
(Pavlína Ondrejková - KMF Zlín)