Článok o rôznych typoch známkových frankatúr a možnostiach vzniku zaujímavých frankatúr eurových známok.
Vydanie prvých slovenských eurových známok je ojedinelým počinom slovenskej pošty. Vydanie pamätnej jednoeurovej známky 1. 1. 2009 a ďalších 12 známok na druhý deň po Novom roku robí tieto dve emisie spolu dosiaľ najväčšou sériou medzi novodobými slovenskými známkami. Jednofarebné prevedenie druhej časti známok vrátane známky poštového hárčeka so známkou 1,33 eur, dáva pre zberateľov možnosť vyhľadávania celistvostí a zbierania rôznych frankatúr, čo nesporne obohacuje filatelistickú prax. To môže pripomínať niektoré historické súvislosti s vydaním viacpočetných československých známkových sérií, napr. klasických Hradčian (aj keď všetky hodnoty nevyšli v jediný deň) alebo neskôr známok Londýnskeho vydania a Portrétov T. G. Masaryka, E. Beneša a M. R. Štefánika z roku 1945 (obe série po 16 známok). Podobne veľká 13-známková séria výplatných známok Povolania vyšla v roku 1954. Zo slovenských známok mali veľký počet Doplatné v roku 1939 (12) a v roku 1942 (15), obe však boli iba vo dvoch farbách, modrej a červenej, resp. hnedej a červenej.
Nominálne hodnoty nových slovenských eurových známok boli vydavateľom nesporne volené tak, aby vyhovovali potrebám poštovej prevádzky. Teda na jednej strane sú medzi nimi známky, ktorých nominálne hodnoty zodpovedajú poštovým tarifám za konkrétne poštové služby a na druhej strane sú v sérii hodnoty, ktoré slúžia na doplnkové frankatúry k ďalším známkam alebo k vypotrebovaniu známok v tom čase platnej korunovej meny.
Jednoznámková frankatúra
Najjednoduchším príkladom použitia je jednoznámková frankatúra, keď na požadovaný poštový poplatok sa využije jediná známka, napr. 0,33 eur pre list 2. tarifnej triedy do hmotnosti 50 g. Zaujímavým príkladom je samozrejme aj situácia, ktorá nastala s využitím frankatúry FDC s vylepenými známkami nižšej hodnoty ako 33 centov, ktoré tiež pri poštovom použití môžeme pokladať za jednoznámkové frankatúry, aj keď nominál vylepených známok nezodpovedá príslušnému tarifu (pozri článok: Použitie FDC s nalepenou známkou 1, 2, 5, 10 a 20 centov.
Viacnásobná frankatúra
Viacnásobná frankatúra vznikne vtedy, keď požadované výplatné sa uhradí najmenej dvomi alebo viacerými rovnakými známkami, buď v páske, v blokoch alebo i jednotlivo. Napr. poplatok za neštandardný list do 100g činí 0,60 eur a na liste bude 3-páska 20-centovej známky alebo 6-páska 10-centovej. Teoreticky sa môžu vyskytnúť aj „frankatúrové bomby“ 60 ks jednocentových známok alebo iných nižších hodnôt niektorej známky na vyplatenie relatívne vysokého poštovného pre konkrétnu zásielku. Prvý uvedený príklad je trojnásobná, druhý 6-násobná frankatúra. (A môžu vznikať aj ďalšie zaujímavé varianty farebných frankatúr, napr. po zmene poštových taríf). Uvedené príklady sa týkajú poštových taríf najmä v čase vydania emisie.)
Farebná frankatúra
Nepochybne najkrajšie poštové celistvosti vzniknú v prípade farebných frankatúr. Nastane to vtedy, keď celé požadované výplatné sa uhradí dvomi alebo viacerými známkami emisie. Pekná 3-farebná frankatúra vznikne na doporučenej zásielke do 50 g použitím známok 1 euro, 2 a 1 cent, 4-farebná frankatúra je napr. pri úhrade poštovného za v praxi sa najviac vyskytujúce zásielky pri vylepení známok 20, 10, 2 a 1 cent.
Kombinovaná frankatúra
V praxi sa budú vyskytovať aj kombinované frankatúry nových známok. Je to vtedy, ak na výplatné sa využijú známky emisie tak, že niektorá známka sa použije viac razy, čo nastáva vtedy, keď nie sú k dispozícii známky vyšších hodnôt a nahrádzajú sa násobkami hodnôt nižších. Napr. pre list 1. triedy do 50 g, kde je výplatné 0,53 eur, sa využije frankatúra, pozostávajúca z 2 ks 20-centových známok a po jednej známke 10, 2 a 1 cent. Musia sa použiť minimálne 2 rôzne známky emisie a aspoň jedna sa použije viackrát.
Zmiešaná frankatúra
Budete so mnou súhlasiť, a prax to potvrdzuje, že do vypotrebovania známok poštou alebo jej zákazníkmi, sa až do 31. 12. 2009, teda do skončenia známok korunovej meny, vyskytovali ešte zmiešané frankatúry. Bolo to pri úhrade poštovej tarify najmenej dvomi známkami rôznych emisií, teda ak sa „eurové“ známky využívali spoločne so známkami korunovej meny. V praxi to môže byť napr. vtedy, ak list má vylepenú 10 Sk známku pre „obyčajnú“ zásielku a zákazník si pri okienku spomenie, že list pošle ako 1. triedu alebo doporučene a obsluha pri okienku dolepí hodnotu za požadovanú službu známkami v eurovej mene.
|
|
Zmiešaná frankatúra známky Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule, výplatnej známky Prezident Kováč (korunová nominálna hodnota 2 Sk), výplatnej známky Nitra (korunová nominálna hodnota 2 Sk), automatovej známky (korunová nominálna hodnota 7 Sk) a známky Blahoprajná známka - Kytica (symbolická nominálna hodnota T2 50g) na liste 1. triedy vo vnútrozemí s dennými pečiatkami a príležitostnou pečiatkou. |
|
Príkladov a možností je samozrejme viac. Veď v praxi bolo možné používať poštové lístky, aerogramy alebo celinové obálky. Okrem známok s číselným nominálom sú tu aj automatové známky a známky so slovným označením tarifnej triedy a hmotnosti zásielky pre ktorú sú určené. Ako doplnková frankatúra sa môže vyskytovať aj poplatok, zúčtovaný otlačkom výplatného stroja.
Známka s najnižšou nominálnou hodnotou, Kopčany 0,01 eur, má medzi slovenskými známkami takpovediac unikátne postavenie. Jej nominálna hodnota ako 1/100 základnej meny (euro) je totiž vôbec najnižšou, aká se medzi slovenskými známkami doteraz vyskytla. „Prekonala“ tak najnižšiu nominálnu hodnotu 2h na slovenských novinových obdobia 1939 – 1945. Aj v československej známkovej tvorbe sa 1/100 základnej meny vyskytla výnimočne, prakticky iba raz, na 1 (halierovej) hodnote Hradčany hnedá, ak odhliadneme od pretlačovej série Pošta československá 1919, kde boli na pretlače využité aj rakúske a maďarské známky s nominálmi 1 h a 1 f ako stotín vtedajších korún.
Pre posudzovanie vyššie uvedených frankatúr treba zdôrazniť, že na celistvostiach musí byť výška poplatku za poštovné uhradená presne, nepripúšťa sa odchýlka nedostatočne vyplatených zásielok (doplatné známky sa v súčasnosti nepoužívajú). Ani prefrankované zásielky, ak známky vylepí odosielateľ, sa za farebné frankatúry podľa filatelistických pravidiel nepovažujú. Takéto prípady by vzhľadom na existenciu najnižších hodnôt známok, umožňujúcich doplniť každú sumu výplatného, nemali objaviť. Pravidlá frankatúr v klasickom období filatelie pripúšťali mierne prefrankované zásielky iba v prípade zmiešaných frankatúr pri zmenách, súvisiacich s prechodom napr. rakúskej na československú poštovú správu a pri využívaní rôznych druhov známok (napr. doplatných s výplatnými).
Skrátka filatelista, ktorý chce dokonale zmapovať terajšiu situáciu v poštovej prevádzke, má nepreberné pole možností na svoje skúmanie a dokladovanie rôznych zaujímavostí súčasnej prevádzky. Čas beží, snažme sa tieto celistvosti zachytiť v čase ich vzniku, raz to história zhodnotí.
Súvisiace články:
Kontakt na autora článku: Ján Mička