Príležitostná pečiatka:
Uvedenie poštovej známky Osobnosti: Klára Jarunková (1922 – 2005)

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Šumiaci pri príležitosti slávnostného uvedenia poštovej známky Osobnosti: Klára Jarunková (1922 – 2005).

Tematický popis a súvislosti:

Klára Jarunková, naša najprekladanejšia spisovateľka, sa narodila 28. apríla 1922 na pošte v krásnej prírode Červenej Skaly, kde bola jej mama poštmajsterkou. Otec živil rodinu ako súkromník. Bola druhým z piatich detí. Smrť matky v roku 1930 však prerušila rodinnú harmóniu. Odvtedy všetkých päť detí vychovávala otcova sestra Františka, ktorá mala veľký vplyv na život spisovateľky a v jej rodine aj dožila. Klárika chodila do školy v Podbrezovej, potom rok v Brezne, a po presťahovaní sa do Banskej Bystrice na reálne gymnázium, kde zmaturovala. V snahe pomôcť rodine učila tri roky na lazoch v Korytárkach. Po odchode do Bratislavy študovala na FiF Slovenskej univerzity filozofiu a slovenský jazyk a popri tom pracovala na magistráte. Neskôr dva roky pracovala v rozhlase a potom až do dôchodku v časopise „Roháč“. Od roku 1984 až do konca života (11. júla 2005) sa venovala už len písaniu. Bola vydatá za Ing. Tichomíra Jarunka a má dcéru Danielu Zacharovú-Jarunkovú, akad. maliarku.

Diela Kláry Jarunkovej boli preložené do 39 jazykov celého sveta. Vyšli v 220 vydaniach, viac v zahraničí ako doma. Mnohé sa vo viacerých krajinách stali povinným čítaním pre školy. „Hrdinský zápisník“, „Jediná“, „Brat mlčanlivého Vlka“, „Tulák“, „Tiché búrky“, „Pomstiteľ“, „Nízka oblačnosť“ jemne pozývajú čitateľa k „sebatvorbe“ na jedinečnej ceste vlastného žitia. Dielo „Stretnutie s nezvestným“ otvorilo tému drog v čase, keď ešte bola v celej spoločnosti tabu. Prvú časť „Horehronského talizmanu“ napísal otec spisovateľky, Július Chudík a druhú Klára Jarunková. „Čierny slnovrat“ hovorí o živote v Banskej Bystrici v čase vojny. Napísala i cestopis „Pár krokov po Brazílii“ a rozprávky pre najmenších plné lásky a humoru: „O psovi, ktorý mal chlapca“, „O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy“, „O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť“, „O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo“, „Dedko a vlk“, „O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku“. Podľa knihy „Brat Mlčanlivého vlka“ bol pod názvom „My z konca sveta“ v roku 1975 natočený 13. dielny seriál v švajčiarsko-českej koprodukcii.

Množstvo významných svetových a domácich literárnych ocenení nie je len vyjadrením obdivu k jej spisovateľskému majstrovstvu, ale je aj výrazom hlbokého uznania etických princípov v celom jej diele. Dostala aj vysoké štátne vyznamenania: v roku 1998 Pribinov kríž 1. triedy a v roku 2004 Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy. Autorka bola tiež nominovaná na Nobelovu cenu za literatúru. Dnes by mala 100 rokov a hoci už nie je medzi nami, jej knihy sú tu stále a pomáhajú dozrievať mladým i starším po celom svete.

Autor (zdroj) popisu: akad. mal. Daniela Zacharová-Jarunková