Commemorative Postmark:
Inauguration of the postage stamp Beauties of our Homeland: Calvary in Banská Štiavnica

Use translation by Google Translate (no guarantee).

Commemorative postmark used in Banska Stiavnica on the occasion of the inauguration of the postage stamp Beauties of our Homeland: Calvary in Banská Štiavnica.

Thematic description and context:

Kalvária v Banskej Štiavnici alebo Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger.

Stavba sa začala 14. septembra 1744 položením základného kameňa Horného kostola, predchádzalo jej odstúpenie pozemkov na Ostrom vrchu a odsúhlasenie výstavby ostrihomským arcibiskupom, sídliacim v tom čase v Trnave. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov, 14. septembra 1751. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.

Kalvária bola rekonštruovaná prvý raz v roku 1894, keď boli opravené niektoré kalplnky architektom Viliamom Groszmannom. Po prevrate v 1948 prešla kalvária do vlastníctva štátu, čo viedlo k postupnému chátraniu. V rokoch 1978 – 1981, prebehla oprava financovaná štátom, pričom práce vykonávali dobrovoľne poväčšine veriaci z okolia. Práce viedol páter Karol Benovic, SVD.

Po Nežnej revolúcii došlo paradoxne k najväčšiemu znehodnoteniu kalvárie, výzdoba (reliéfy, drevené sochy) bola rozkradnutá a predaná, došlo aj k devastácii objektov. Zachované mobilné predmety boli postupne premiestnené do expozitúr banského múzea na Starom zámku, kde sa dajú pozrieť v rámci výstavy „Kalvária v azyle“. V 2007 bola kalvária zapísaná na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik.

Tretia, celková rekonštrukcia a obnovenie značne schátraných stavieb prebieha v súčasnosti (od roku 2008) pod vedením občianskeho združenia Kalvársky fond. Ten nadviazal na činnosť rovnomenného spolku, predtým komunistickým režimom zrušeným.

V roku 2013 bol komplexne obnovený Dolný kostol, kde je v súčasnosti aj expozícia a slúži aj na liturgické účely. Pribúdali obnovené kaplnky, prírodný amfiteáter, nočné osvetlenie a technická infraštruktúra. Postupne sa dopĺňa aj sochárska výzdoba a upravuje areál. V októbri 2018 bol slávnostne dokončený aj Horný kostol. V súčasnosti prebieha obnova kostola Sväté schody (tzv. Stredný kostol) a kaplnky Boží hrob. Tak ako v minulosti, aj dnes je obnova možná vďaka podpore súkromných firiem, štátu a množstva individuálnych darcov.

Areál kalvárie je voľne prístupný. V čase otváracích hodín je možné navštíviť infocentrum alebo expozíciu v Dolnom kostole. Dnes kalváriu ročne navštívi až 70 tis. návštevníkov. Konajú sa tu tiež pravidelne púte, sväté omše či iné kultúrne podujatia.

Author (source) of the description: Wikipedia - slobodná encyklopédia