Príležitostná pečiatka:
Inaugurácia poštovej známky Krásy našej vlasti: Kalvária v Banskej Štiavnici

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Banskej Štiavnici pri príležitosti slávnostnej inaugurácie poštovej známky Krásy našej vlasti: Kalvária v Banskej Štiavnici.

Tematický popis a súvislosti:

Kalvária v Banskej Štiavnici alebo Banskoštiavnická Kalvária je súbor celkovo dvadsiatich dvoch samostatných sakrálnych stavieb, z toho sedemnástich kaplniek, predstavujúcich výjavy z ukrižovania Ježiša a siedmich bolestí Panny Márie, troch kostolov, zastavenia „Ecce homo“ a božieho hrobu, umiestnených na vrchu Scharffenberg (Ostrý vrch) v Banskej Štiavnici. Komplex bol vybudovaný v rokoch 1744 – 1751 v barokovom štýle a jeho inicializátorom bol jezuita František Perger.

Stavba sa začala 14. septembra 1744 položením základného kameňa Horného kostola, predchádzalo jej odstúpenie pozemkov na Ostrom vrchu a odsúhlasenie výstavby ostrihomským arcibiskupom, sídliacim v tom čase v Trnave. Horný kostol, nazývaný aj „nemecký“, bol dokončený a vysvätený v 1745. Celý komplex bol dostavaný a následne vysvätený o sedem rokov, 14. septembra 1751. Výstavba bola financovaná z darov mešťanov, erby významnejších darcov sú umiestnené na priečelia kaplniek. Pred vysviackou, na sviatok Najsvätejšej trojice, kalváriu navštívil aj cisár František Lotrinský.

Kalvária bola rekonštruovaná prvý raz v roku 1894, keď boli opravené niektoré kalplnky architektom Viliamom Groszmannom. Po prevrate v 1948 prešla kalvária do vlastníctva štátu, čo viedlo k postupnému chátraniu. V rokoch 1978 – 1981, prebehla oprava financovaná štátom, pričom práce vykonávali dobrovoľne poväčšine veriaci z okolia. Práce viedol páter Karol Benovic, SVD.

Po Nežnej revolúcii došlo paradoxne k najväčšiemu znehodnoteniu kalvárie, výzdoba (reliéfy, drevené sochy) bola rozkradnutá a predaná, došlo aj k devastácii objektov. Zachované mobilné predmety boli postupne premiestnené do expozitúr banského múzea na Starom zámku, kde sa dajú pozrieť v rámci výstavy „Kalvária v azyle“. V 2007 bola kalvária zapísaná na zoznam 100 najohrozenejších pamiatok sveta a hrozil jej zánik.

Tretia, celková rekonštrukcia a obnovenie značne schátraných stavieb prebieha v súčasnosti (od roku 2008) pod vedením občianskeho združenia Kalvársky fond. Ten nadviazal na činnosť rovnomenného spolku, predtým komunistickým režimom zrušeným.

V roku 2013 bol komplexne obnovený Dolný kostol, kde je v súčasnosti aj expozícia a slúži aj na liturgické účely. Pribúdali obnovené kaplnky, prírodný amfiteáter, nočné osvetlenie a technická infraštruktúra. Postupne sa dopĺňa aj sochárska výzdoba a upravuje areál. V októbri 2018 bol slávnostne dokončený aj Horný kostol. V súčasnosti prebieha obnova kostola Sväté schody (tzv. Stredný kostol) a kaplnky Boží hrob. Tak ako v minulosti, aj dnes je obnova možná vďaka podpore súkromných firiem, štátu a množstva individuálnych darcov.

Areál kalvárie je voľne prístupný. V čase otváracích hodín je možné navštíviť infocentrum alebo expozíciu v Dolnom kostole. Dnes kalváriu ročne navštívi až 70 tis. návštevníkov. Konajú sa tu tiež pravidelne púte, sväté omše či iné kultúrne podujatia.

Autor (zdroj) popisu: Wikipedia - slobodná encyklopédia