Príležitostná pečiatka:
Janko Silan - 100. výročie narodenia
Príležitostná poštová pečiatka používaná pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského básnika katolíckej moderny ackatolíckeho kňaza Janka Silana v Nových Sadoch pre Nitre.
Tematický popis a súvislosti:
Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) (* 24. november 1914, Sila – † 16. máj 1984, Važec) bol slovenský básnik katolíckej moderny a katolícky kňaz.
Životopis
Po absolvovaní ľudovej školy v Sile vyštudoval gymnázium v Nitre. V rokoch 1936 – 1941 študoval teológiu v Spišskej Kapitule a 22. júna 1941 bol v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule vysvätený za kňaza. Na svoje prvé kaplánske miesto prišiel do Ždiaru k administrátorovi Jánovi Kušnírovi. V Tatrách strávil niekoľko rokov svojho života. Zo Ždiaru vo februári 1945, bezprostredne po vstupe Červenej armády, odišiel do Liptovského Hrádku. Krátko potom založil vydavateľstvo a časopis Verbum a začal redigovať edíciu „Lux“. Neskôr odišiel do Važca, kde pôsobil ako správca farnosti.
Básnik Karol Strmeň nazval v roku 1981 Silana „svätcom slovenskej poézie”. V archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine sa nachádza 3 809 jednotiek Silanovej rukopisnej pozostalosti.
Tvorba
Prvé básne začal písať už ako gymnazista, uverejňoval ich od roku 1933 v časopisoch Svojeť, Pero, Elán, Kultúra a Slovenské pohľady. Počas jeho pobytu v Tatrách ho ovplyvnila tvorba básnika Rainera Maria Rilkeho. V tvorbe čerpal z vlastných trpkých zážitkov a skúseností a snažil sa z hľadiska kresťanského učenia básnicky definovať zmysel ľudskej existencie. Sústredil sa na osud človeka a básnika v zložitých životných situáciách. V ďalších zbierkach postupne opúšťal pesimistický tón, i keď sa ho úplne nezbavil. Prekonával ho však svojím kresťanským svetonázorom. Jeho verš je technicky vyzretý, disciplinovaný a melodický. Z politických a ideologických dôvodov sa po vojne odmlčal a až po dvadsiatich rokoch, v roku 1969 sa literárne vrátil básnickou zbierkou Oslnenie.
Dielo
1936 – Kuvici
1939 – Rebrík do neba
1941 – Slávme to spoločne
1943 – Kým nebudeme doma
1943 – Piesne z Javoriny
1945 – Aj generáli plačú
1947 – Piesne zo Ždiaru
1966 – Triptych I
1966 – Triptych II.: Tri návštevy
1967 – Sám s vami, knižný výber z tvorby
1968 – Triptych III.: Dve bolesti, jedna radosť
1969 – Triptych IV:Tri balady
1969 – Oslnenie
1980 – Katolícke piesne z Važca
1984 – Ja som voda a iné verše
1990 – Piesne z Važca, výber zo zbierky Katolícke piesne z Važca
1991 – Dom opustenosti, (dielo bolo dokončené už v roku 1970)
Autor (zdroj) popisu: Wikipédia - slobodná encyklopédia