Príležitostná pečiatka:
Jozef Miloslav Hurban - Odhalenie pamätnej tabule

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Hlbokom pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom.

Tematický popis a súvislosti:

Jozef Miloslav Hurban (19. 3. 1817, Beckov – 21. 2. 1888, Hlboké) bol slovenský národovec, evanjelický kňaz, politik, novinár, literárny kritik a spisovateľ. Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza. Základnú školu navštevoval u svojich rodičov a v Trenčíne. Študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1830 – 1840), kde sa pod vplyvom zakladateľa modernej slovenskej národnej ideológie Ľ. Štúra zapojil do slovenského národného života. Za kňaza bol vysvätený roku 1840 a od roku 1843 bol kňazom v Hlbokom. Vynikal najmä ako organizátor, spisovateľ, novinár a britký kritik spoločenského života. Bol rozhodným odporcom feudálneho spoločenského poriadku a nekompromisne odmietal maďarizačnú politiku vládnucich vrstiev Uhorského kráľovstva.

Do verejného a literárneho života sa zapojil roku 1835. Bol účastníkom pamätnej vychádzky bratislavských študentov Evanjelického lýcea na Devín roku 1836, kde si sľúbili bojovať za práva slovenského národa a obnoviť jeho slávu z dávnej minulosti (z Veľkej Moravy). Na zhromaždení prijal meno Miloslav. V zápasoch o národnú orientáciu Slovákov bol stúpencom slovenskej národnej osobitosti. Na jeho fare roku 1843 bola prijatá nová forma spisovnej slovenčiny (Štúrova slovenčina), na ktorej sa zjednotili všetky ideové prúdy Slovákov. Vydal aj prvú knihu v tomto jazyku (Almanach Nitra). Spoluzakladal prvý celonárodný kultúrny a vedecký spolok Tatrín (1844). V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do revolučného pohybu a bol jedným z hlavných osnovateľov Žiadostí slovenského národa z 10. 5. 1848, ktoré sa stali základným programovým dokumentom slovenského revolučného hnutia. V septembri 1848 spoluorganizoval založenie Slovenskej národnej rady, najvyššieho revolučného orgánu Slovákov, ktorého cieľom bolo vydobyť rovnoprávnosť Slovákov v Habsburskej ríši. Bol jej prvým predsedajúcim a vodcom slovenského povstania proti uhorskej vláde. Po porážke revolúcie bol postavený pod policajný dohľad a na čas umlčaný. Opätovne sa aktivizoval po roku 1860, avšak vtedy už vedúcu úlohu v národe prevzala nová generácia.

Roku 1846 založil Slovenské pohľady. Časopis vychádza dodnes a je najstarším kontinuálne vychádzajúcim literárnym časopisom v Európe. Jeho najvýznamnejšia literárna práca je životopisný portrét Ľudovít Štúr (1859).

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Anton Hrnko, CSc.