Príležitostná pečiatka:
Požehnanie kaplnky sv. Lazára z Betánie

Príležitostná poštová pečiatka používaná v Novej Bystrici pri príležitosti slávnostného požehnania Kaplnky sv. Lazara z Betánie v Novej Bystrici.

Tematický popis a súvislosti:

Kaplnka bola pôvodne situovaná v miestnej časti „u Andrisov“. Na jej mieste bola najprv v roku 1820 dokončená menšia kamenná kaplnka so sochou Panny Márie, ako o tom svedčí fundačná listina podpísaná zástupcami obce Nová Bystrica. Až neskôr bolo toto provizórium nahradené súčasnou murovanou stavbou. K Panne Márii sa konali procesie vždy 16. júla, na sviatok Panny Márie Karmelskej. Socha sa spomína vo farských účtoch Novej Bystrice už v roku 1809. Pravdepodobne ju vyhotovil starobystrický kamenársky majster Ján Kuric, a zachovala sa (aj keď v dezolátnom stave) podnes. Uvádzam aj preklad zo zmienenej vizitácie (Preliminár vizitácie sa nachádza v Diecéznom archíve v Nitre): “Socha Blahoslavenej Panny Márie je situovaná v obvode farnosti v západnej časti. Táto socha je kamenná vložená do múru na spôsob kaplnky, pokrytá šindľom, je v dobrom stave. Usporadúva sa k nej procesia počas prosebných dní, 16. júla na sviatok Panny Márie Karmelskej. Postavila táto obec na vlastné náklady v roku 1820 a udržuje ju podľa protokolu č. 9.“ Keďže kaplnka sa začala stavať už pred rokom 1828, resp. pôvodnú stavbu dokončili v roku 1820, je takmer o 40 rokov staršia, ako novobystrický kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1857, čím sa stáva najstarším dochovaným murovaným objektom v obci. V tomto období novobystričania ešte navštevovali starý, drevený kostol.

Pripravovaná kanonická vizitácia Novej Bystrice, resp. osobná návšteva nitrianskeho biskupa Jozefa Vuruma (* 27. 11. 1763 Trnava – † 2. 5. 1838 Močenok) podnietila ešte na jar roku 1828 vtedajšie vedenie obce – richtára Pavla Bisahu, podrichtára Jána Čierňavu a 16 obecných prísažných – k rozsiahlej prestavbe a rekonštrukcii kaplnky. Tieto stavebné úpravy muselo odobriť nielen vedenie panstva sídliace v starobystrickej časti Pálenica, ale i v samotnej Tepličke nad Váhom. Informovaný musel byť aj viedenský majiteľ panstva, barón Juraj Sina (*20. 11. 1783 Niš – † 18. 5. 1856 Viedeň). S prácami na kaplnke začala rodina Peťkovcov s Jánom Pavlíkom už v máji 1828. K rozsiahlejším stavebným prácam došlo potom v auguste, kedy bol potvrdený dátum vizitácie a boli splnené iné plánované poddanské povinnosti. Vizitácia s osobnou návštevou biskupa prebehla 12. 9. 1828. Jozef Vurum farnosť s určitosťou navštívil, ako potvrdzuje zápis v matrikách, ktoré kontroloval: „Anno 1828 die 12. sept. occasione can. visit. revidi Josephus episcopus Nitriensis“. Napriek všetkým snahám sa kaplnka do príchodu biskupa nedokončila, a z tohto dôvodu ju vizitácia neuvádza. Dôkazom o nedokončení sú záznamy o pokračujúcich stavebných prácach z októbra 1828. V prácach sa pokračovalo ešte aj v roku 1829, kedy sa v objekte osadili nové okná a kachle, takže sa v ňom kúrilo. Vzhľadom na menšie rozmery objektu (pôdorys je 3 x 5 m), muselo ísť o zaujímavé technické riešenie. Na kaplnke okrem už menovaných pracoval aj Ondrej Ďurov, Matej Lučiak, Michálek, obecný kováč a niekoľko najatých murárov, pretože v obci to v tomto čase nebolo bežné povolanie. Totožnosť a lokalizáciu kaplnky potvrdzuje aj „quitantia“ (potvrdenka) o vykonaných (renovačných) prácach na kaplnke od Lukáša Tormášiho z roku 1831: „Na zlati dwa walutalske ktere som ja nize podpisani za reparatiu Kaplni na Handrisowem od Ondreja Jonech Richtara dedinskeho skutečne prijal. Sig Uj-Besztercze die 28. Octob. Anno 1831. Farar Nowo Bistr.“ To že zrejme došlo k úplnej prestavbe a významnej úprave pôvodnej kaplnky postavenej v roku 1820 svedčí množstvo zápisov v obecných účtoch Novej Bystrice. Kaplnka bola pravdepodobne vo veľmi zlom technickom stave a preto sa obec rozhodla, že tento objekt musia opraviť k príležitosti tak významnej udalosti pre obec, akou bola návšteva diecézneho biskupa. Toto sa im však z bližšie neurčených dôvodov nepodarilo, a tak nedokončenú stavbu neuvádza ani spomínaná vizitácia z roku 1828.

Projekt obnovy kaplnky vypracoval Marek Sobola, KLJ a už v lete 2014 obec ohlásila rekonštrukciu kaplnky ako drobnú stavbu a zabezpečila všetky potrebné administratívne kroky. Počas prác na projekte a do začiatku výstavby sa nám nepodarilo zistiť jej pôvodné zasvätenie. Ani kanonická vizitácia z roku 1828 vec neosvetlila, pretože ako som už spomenul, kaplnka nebola dokončená a tým nemohlo byť známe jej patrocínium. Preto sme od začiatku medializovali jej zasvätenie k sv. Lazarovi z Betánie. Počas rozbehnutých prác sa nám vďaka Mgr. Drahomírovi Veličkovi, PhD. podarilo zistiť, že pôvodná kaplnka bola s najväčšou pravdepodobnosťou už v roku 1820 zasvätená Panne Márii s procesiami k sviatku Panny Márie Karmelskej. Toto nové zistenie je veľmi významné pre celý projekt, pretože náš rád mal od roku 1608 spoločnú históriu s rádom Panny Márie z hory Karmel. Spojenie oboch rádov trvalo až do roku 1831. Kaplnka teda stála už počas ich spoločného fungovania a histórie, i keď na jej spojenie s rádom sv. Lazara si „musela“ počkať takmer 200 rokov. Rád tým nadviaže na svoje historické tradície, keďže do kaplnky bude vhodne inštalovaná aj odborne zreštaurovaná, viac než 200 ročná neskorobaroková socha Panny Márie, ako odkaz nielen na spojenú históriu oboch rádov, ale aj na druhého najvýznamnejšieho svätolazarského patróna. Panna Mária z hory Karmel je dodnes zobrazená na reverze nákrčnej svätolazarskej dekorácie.

Rekonštrukcia kaplnky prebieha v súlade a kooperácii s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, s ktorým sú vedené konzultácie ohľadom stvárnenia mnohých detailov. V súčasnosti je už hotová hrubá stavba, kompletná konštrukcia vežičky a pripravuje sa tradičný drevený šindeľ. Hotové sú dvere aj okná spolu s vitrážami. Podarilo sa zakúpiť fragmenty originálnych historických vitráží z 18. a 19. storočia, ktoré boli vhodne doplnené a zakomponované do nových okien. Zhodou okolností je jedným z fragmentov erb vojvodu Klementa Augusta Bavorského (*1700 – †1761), veľmajstra rádu nemeckých rytierov, ktorý má podobne ako svätolazarský svoj pôvod v križiackych výpravách. Nemecký rád spolu so svätolazarským udržuje dodnes priateľské vzťahy a má podobný koncept charitatívnych činností. Kamenársky majster v týchto dňoch pracuje na soche sv. Lazara z Betánie, ktorý bude znázornený ako biskup, a spolu s Pannou Máriou budú tvoriť hlavnú figurálnu kompozíciu v kaplnke. Posvätenie so slávnostnou sv. omšou bude 30. augusta 2015. Posviacku vykoná J. Em. kardinál Dominik Duka OP, generálny kaplán rádu pod patronátom JE Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa. Slávnosti sa zúčastnia aj čelní predstavitelia rádu sv. Lazara: svoju účasť už potvrdil veľmajster, JE gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenic. Podujatie bude mať medzinárodný charakter s množstvom hostí z celej Európy.

Zdroj: KAPLNKA SV. LAZARA Z BETÁNIE V NOVEJ BYSTRICI.