Poštová známka:
Kláštor Tatev (Spoločné vydanie s Arménskom)

Príležitostná poštová známka Kláštor Tatev vydaná ako spoločné vydanie s Arménskom.

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Spoločné vydanie poštovej známky s Arménskom, realizované pri príležitosti 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov, prezentuje najvýznamnejšie kresťanské pamiatky 9. storočia, ktoré konfesionálne spájajú naše geograficky vzdialené krajiny. Kláštor Tatev (po arménsky Տաթևի վանք), postavený na kamennom brale pri dedinke Tatev, je jeden z najstarších a najznámejších arménskych kláštorov. Sídlil v ňom biskup provincie Syunik, a preto bol dôležitým politickým, kultúrnym a spirituálnym centrom tohto regiónu. Kláštorný komplex bol v roku 1995 zaradený do reprezentatívneho Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Hlavný kláštorný kostol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi bol postavený medzi rokmi 895 až 906 biskupom Hovhannesom, pravdepodobne na mieste staršieho kostola s rovnakým patrocíniom, s finančnou podporou vládnuceho princa Ashota a jeho ženy princeznej Shushan, ktorých reliéfy sú zachované v nikách východnej fasády kostola. Architektúra kostola reflektuje súdobý byzantský typ kostolov v tvare kríža vpísaného do obdĺžnikového pôdorysu s dominantou vežou zaklenutou kupolou v prieniku ramien kríža. V roku 930 bol kostol dekorovaný freskami, ktorých realizáciu inicioval biskup Hakob Dvinetsi. K južnej strane kostola sa pripája jednoloďový kostolík sv. Gregora Osvietiteľa (najvýznamnejšieho arménskeho svätca), ktorý bol postavený skôr ako katedrálny kostol, a to v rokoch 836 až 848, pričom jeho výstavbu finančne podporil princ Philip zo Syuniku. Súčasná podoba kostolíka pochádza z roku 1295, keď bol kompletne zrekonštruovaný po jeho poškodení zemetrasením v roku 1138. Súčasťou opevneného areálu kláštora je ešte kostolík Matky Božej, tzv. Astvatsatsin kostol, ktorý je napojený na severnú stenu fortifikácie. Bol postavený v roku 1087 za účelom prekrytia mauzólea určeného pre významné osobnosti kláštora. Zemetrasenie v roku 1138 ho úplne zničilo a jeho súčasná podoba pochádza z rekonštrukcie realizovanej koncom 20. storočia.

Významnou pamiatkou kláštora je ešte kamenný stĺp Sv. Trojice nazývaný Gavazn Siun, ktorý sa nachádza južne od katedrálneho kostola. Horná časť 8 metrov vysokého stĺpu postaveného v 10. storočí je zdobená krížom typu khachkar (po arménsky Խաչքար), ktorý bol osadený na stĺp najneskôr v 18. storočí. Jeho ornamentálna forma však vychádza zo starších stredovekých vzorov. Bol typickým prejavom arménskeho kresťanského umenia tohto obdobia. V roku 2010 bol aj khachkar zaradený do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.