Poštová známka:
Krásy našej vlasti: Sobášny palác v Bytči

Deň vydania: 19. 09. 2014

Nominálna hodnota: 1,30 €

Rozmery známky: 44,1 x 26,5 mm

Forma tlačového listu: UTL

Počet známok na tlačovom liste: 8

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha, Česká republika

Technika tlače: Ocelotlač z plochej platne v kombinácii s ofsetom

Náklad: 200000

Poštová známka z emisného radu Krásy našej vlasti venovaná Sobášnemu palácu v Bytči.

Textový motív: SOBÁŠNY PALÁC / V BYTČI

Obrazový motív: Sobášny palác v Bytči.

Výtvarný návrh známky: Robert Brun

Rytina známky: Mgr. art. Jozef Česla

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Poštová známka Krásy našej vlasti: Sobášny palác v Bytči (Pôvodný výtvarný návrh(y))

Tematický popis a súvislosti:

Sobášny palác v Bytči je všeobecne prijímaný za jednu z najvýznamnejších stavieb obdobia neskorej renesancie v Uhorsku. Pozornosť vzbudzuje jednak špecifickou funkciou budovy a jednak kľúčovým postavením v politickom a vzdelanostnom živote jej objednávateľa.

V písomných prameňoch je voľne stojaca stavba v zámockom areáli označovaná ako palota. Bežne sa týmto pojmom nepostihuje konkrétny typ stavby, skôr sa pod ním rozumie honosný, veľkoryso koncipovaný priestor. Impozantná veľká sála na poschodí dvojpodlažnej stavby na obdĺžnikovom pôdoryse je v meradle domácich profánnych stavieb výnimočná.

Okolnosti výstavby ako aj samotný účel sú zaznamenané v autentickom nápise umiestnenom nad hlavným vstupom: „Pre svadobnú slávnosť svojich dcér, ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť, dal tento palác z otcovskej lásky postaviť roku Pána 1601 urodzený a veľkomožný pán Juraj Turzo, pohárnik a radca jeho svätého cisárskeho veličenstva.“

Juraj Turzo bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva uzatvoreného s Žofiou Forgáčovou mal dve dcéry. Z láskyplného manželstva s Alžbetou Coborovou vzišlo deväť detí, z ktorých sa dospelosti dožilo päť dcér a jeden syn. Vďaka rodičovskej starostlivosti uzatvárali manželské zväzky v bytčianskom Sobášnom paláci. Zuzana Turzová sa vydala za Štefana Perínskeho (1603) a Judita za Andreja Jakušiča (1607). Veľkolepú svadbu vystrojili švagrovi Juraja Turza Michalovi Coborovi, ktorý si vzal ovdovelú Zuzanu (1610). Najoslnivejšiu svadbu trvajúcu týždeň s účasťou viac ako 2600 hostí mali najmilšia dcéra Barbora s Krištofom Erdödim (1612). V Sobášnom paláci uzatvorili manželstvo tiež Helena s Gašparom Ilešházim (1614), Mária s Michalom Vizkeletim (1618), Imrich s Kristínou Ňáriovou, Katarína so Štefanom Tökölim (1620) a Anna s Jánom Suňogom (1621).

Zmyslom zdanlivého vyčlenenia spoločenskej miestnosti Sobášneho paláca z priestorov Bytčianskeho zámku bolo vniesť nový význam samotnému priestoru. Hoci ho objednávateľ proklamoval miestom pre zábavu, v skutočnosti sa stávalo scénou spoločenského a politického života.

Juraj Turzo sa mohol nechať inšpirovať pražským Belvedérom, arkádovými vilami vo Viedni či v Innsbrucku. Mohol mať pred očami tiež vo svojej dobe preslávené miesto stretaní aristokracie Logettu v Benátkach. V roku 1597 podstúpil cestu do Benátok a svoje zážitky pri pohľade na more, z ohromného bohatstva mesta i z jeho pamätihodností si zaznamenal do denníka. Dojmy, ktoré si priniesol, mali nepochybne vplyv na jeho reprezentačné nároky, medzi inými i na potrebu výstavby a aj na samotnú podobu Sobášneho paláca.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Zuzana Ludiková

Poslať komentár