Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kaplnka sv. Margity pri Kopčanoch
Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná kaplnke sv. Margity pri Kopčanoch.
Autor výtvarného návrhu známky: Peter Uchnár
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
Rytec známky: Arnold Feke
- Obálka prvého dňa (FDC) k známke
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kaplnka sv. Margity pri Kopčanoch
Emisný plán slovenských poštových známok na rok 2009
Tematický popis a súvislosti:
Kaplnka sv. Margity sa nachádza v katastri obce Kopčany (okr. Skalica) v inundačnom pásme rieky Moravy, oproti zaniknutému veľkomoravskému hradisku „Valy“ u Mikulčic. Výskum tejto unikátnej pamiatky, považovanej do roku 1994 za kaplnku zo 14. storočia, inicioval kronikár obe Vladimír Grigar, inšpirovaný indíciami veľkomoravského pôvodu kostola. Podľa pôdorysnej dispozície sa kaplnka radí ku pomerne archaickému typu kresťanskej sakrálnej architektúry, ktorý možno označiť termínom jednoloďový kostol s kvadratickým presbytériom. Kostolík má zakrivené murivo vertikálnym smerom, skladajúce sa z lomového pieskovca ukladaného do riadkov. Kaplnka je svojím výzorom a rozmermi identická s kostolom sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom a je ojedinelým dokladom intaktne zachovanej predrománskej architektúry 9. – 10. storočia v strednej Európe. Súčasný stav zachovania kostola je výsledkom viacerých stavebných etáp, počas ktorých sa upravovali väčšinou len vstupné otvory – portál a okná v 13. a 16. storočí. Pôvodné subtílne okenné otvory predrománskeho typu s polkruhovým záklenkom a trojuholníkovým klenákom v strede sa zachovali v severnom múre lode kostola. K západnej časti kostola sa v minulosti pripájala kamenná predsieň. Tá bola objavená až archeologickým výskumom v roku 1994, ktorý v jej interiéri lokalizoval murovanú hrobku. Ďalším archeologickým výskumom v roku 2004 sa podarilo objaviť niekoľko hrobov s veľkomoravským inventárom, čím sa potvrdil predrománsky pôvod stavby. Medzi typické šperky objavené v hroboch patria bronzové pozlátené gombíky a strieborné bubienkové náušnice s makovou granuláciou vyrábané od 2. polovice 9. storočia do 1. polovice 10. storočia. Doposiaľ nevyjasnený zostáva vzťah kaplnky k centrálnemu veľkomoravskému hradisku na mikulčických „Valoch“. Nie je vylúčené, že stavba bola súčasťou východného predhradia, ktorého výskum nebol doteraz realizovaný.>
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Martin Vančo, PhD.