Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná Kostolu narodenia Panny Márie v Čiernom Brode.
Autor výtvarného návrhu známky: Peter Augustovič
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
- Obálka prvého dňa (FDC)
k známke Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode - Poštový lístok
Architektúra predrománskeho a románskeho obdobia
s prítlačou k uvedeniu poštovej známky Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode - Príležitostná pečiatka
Uvedenie známky Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
- Uvedenie známky
- Kostol narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
Emisný plán slovenských poštových známok na rok 2009
Tematický popis a súvislosti:
Osobitnú skupinu románskych pamiatok na území Slovenska tvoria tehlové stavby, rozšírené najmä v južných oblastiach. Patrí k nim aj Kostol Panny Márie v Čiernom Brode (časť Hegy), postavený v rozmedzí 20. až 30. rokov 13. storočia. Jednoloďová stavba s východným polygonálnym presbytériom bola viackrát prestavovaná a pôvodnú podobu jej prinavrátili až stavebné obnovy v 20. storočí. Vonkajší plášť lode členia lizény ukončené poloblúkmi tak, že po celom obvode vytvárajú hustý rad slepých arkád. Na južnej a západnej strane lode sa zachovali dva takmer identické portály, polkruhovo ukončené a s pravouhlým rámovaním. Nad západným portálom, v stredovej osi priečelia je umiestnené kruhové okno. Ostatné okenné otvory majú úzku pozdĺžnu formu so zošikmenými špaletami a polkruhovým ukončením. Tak ako je to pre skupinu tehlovej architektúry charakteristické, pri stavbe kostola v Čiernom Brode poslúžila tehla nielen ako stavebný materiál na vybudovanie obvodových stien, ale aj ako štýlotvorný prostriedok, z ktorého boli vyskladané dekoratívne architektonické články. Je pravdepodobné, že pôvodne sa omietnuté a farebne upravené časti fasád striedali s neomietnutými, čo v ešte väčšej miere dalo vyniknúť výtvarným kvalitám červeného tehlového materiálu. Pôvod takejto architektúry siaha ešte do predrománskeho obdobia, do oblasti Raveny a Lombardie, odkiaľ sa v priebehu storočí jej princípy rozšírili i do ďalších kútov Európy. S kostolom v Čiernom Brode sa spája tiež doklad románskeho kameňosochárstva. Je to kamenná, reliéfne zdobená platňa, druhotne zamurovaná v západnej fasáde. Zdobí ju motív troch krížov, symbolizujúci Golgotu. Platňa mohla slúžiť ako náhrobná doska, pravdepodobnejšie však je, že tvorila oltárne antependium – čelnú stenu oltárneho stola.
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.