Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci – Pominovciach
Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná kostolu sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci – Pominovciach.
Autor výtvarného návrhu známky: Róbert Brun
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
Rytec známky: Rudolf Cigánik
- Obálka prvého dňa (FDC) k známke
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci – Pominovciach
Emisný plán slovenských poštových známok na rok 2009
Tematický popis a súvislosti:
Malý Kostolík sv. Jána Krstiteľa stojí dnes osamelo na mieste zaniknutej dediny Pominovce v katastri obce Sedmerovec. Postavili ho v 12. storočí a je dôkazom toho, že niekdajšia osada Pominovce bola staršia, než by sa dalo usudzovať na základe prvej písomnej správy z roku 1229. Kostol, vybudovaný z lomového kameňa, je intaktne zachovanou románskou stavbou. Od čias svojho vzniku až dodnes prešiel len malými stavebnými úpravami. Reprezentuje charakteristický typ malého vidieckeho jednoloďového kostolíka s východnou polkruhovou apsidou. Na západnej strane má vstavanú vežu so združenými oknami na hornom poschodí, ktorých polkruhové záklenky podopiera stredový stĺpik. Interiér kostola osvetľujú malé, úzke, polkruhovo ukončené okná s hlboko zošikmenými špaletami. Nachádzajú sa na južnej strane lode a na južnej strane apsidy, ako aj v jej východnej osi. Okná v apside boli umiestnené tak, aby pri ranných bohoslužbách privádzali prúd svetla na oltár. Význam tejto časti kostola zdôrazňuje aj vyššia úroveň podlahy. Dlážka vytvorená v celom interiéri z neopracovaných kamenných platní pôsobí veľmi archaicky a nie je vylúčený jej stredoveký pôvod. Západnú časť lode vypĺňa murovaná empora. Jej čelný múr, nesúci stredovú arkádu, spočíva na troch polkruhových oblúkoch podopieraných dvomi hranolovými piliermi. Podobné západné empory sa nachádzali v mnohých románskych kostoloch (na území Slovenska napr. v Dražovciach, Kalinčiakove, Jure nad Hronom, Veľkej Tŕni), avšak len zriedkavo si zachovali autentickú podobu, tak ako je tomu v pominovskom kostole. Bývali výsadným miestom zemepána, ktorý z nich sledoval bohoslužby. Mohol tu však byť umiestnený aj oltárik, určený špeciálne pre súkromnú pobožnosť zemepána a vlastníka kostola. Takéto kostoly sa preto nazývajú tiež zemepanské, emporové kostoly.
Autor (zdroj) popisu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.