Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol sv. Kríža v Hamuliakove

Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná kostolu sv. Kríža v Hamuliakove.

Hárčeková úprava:

Autor výtvarného návrhu známky: Dušan Kállay
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
Rytec známky: Arnold Feke

• Obálka prvého dňa (FDC) k známke
  Kostol sv. Kríža v Hamuliakove

Tematický popis a súvislosti:

Oblasť juhozápadného Slovenska má pomerne bohatý fond románskych architektonických pamiatok. Avšak len málo stavieb si zachovalo ucelenú podobu. Jednou z nich je tehlový, jednoloďový Kostol sv. Kríža v Hamuliakove. Postavili ho okolo polovice 13. storočia, v čase, keď do románskeho architektonického tvaroslovia prenikali už aj gotické inovácie. V Hamuliakove je takou inováciou polygonálny tvar presbytéria, napájajúceho sa na pozdĺžnu loď kostola. Inak sa u tejto stavby stretávame s typicky románskymi formami, ako sú úzke, polkruhovo ukončené okná s hlboko zošikmenými osteniami, zuborez a oblúčkový vlys, tvorený pretínajúcimi sa polkruhmi, na exteriérovej strane presbytéria, združené okná na horných poschodiach západnej predstavanej veže, ústupkový portál v rizalitovom rámovaní na južnej strane lode. Aj v interiéri presbytéria ešte chýba zaklenutie rebrovou klenbou, nachádzame tu archaickejšiu valenú klenbu. Loď má plochý trámový strop, tak ako to bolo i pôvodne, hoci dnes je osadený o niečo vyššie. Niekedy okolo roku 1300 pokryli vnútorné steny kostola maliarskou výzdobou. Najlepšie sa zachovali maľby v presbytériu, kde je na valenej klenbe zobrazený rozmerný ústredný motív Krista v mandorle, obklopenej zvieracími symbolmi štyroch evanjelistov – Jána (orol), Matúša (človek), Lukáša (býk) a Mareka (lev). Na obvodových stenách presbytéria sú zobrazené postavy dvanástich apoštolov, vo vnútornej špalete triumfálneho oblúka zase polpostavy starozákonných prorokov. Zo strany lode je triumfálny oblúk pokrytý ďalšími obrazmi, medzi ktorými je dobre zreteľná napr. postava sv. Kataríny so svojím atribútom – kolesom.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.