Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule

Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná kostolu sv. Martina v Spišskej Kapitule.

Autor výtvarného návrhu známky: Peter Uchnár
Grafická úprava: Peter Augustovič, Peter Biľak
Rytec známky: Arnold Feke

• Obálka prvého dňa (FDC) k známke
  Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule

Tematický popis a súvislosti:

Pridať do obľúbených Na sklade 176 ks Tento produkt je súčasťou nasledujúcich produktov Ročník známok 2009 (Ročník) Známka Kostol sv. Martina v Spišskej Kapitule Číslo emisie 444 Dátum vydania 02.01.2009 Nomin. hodnota 0.50 € Predajná cena 0.50 € Informácie Špecifikácia Autori Komentáre Spišská Kapitula tvorila duchovné centrum Spiša prinajmenšom od 12. storočia. Už v tomto období tu, na mieste zvanom dnes Pažica, stál kláštor a najneskôr na konci 12. storočia bolo v Spišskej Kapitule zriadené prepoštstvo. V 1. polovici 13. storočia bol pravdepodobne s podporou kráľa postavený nový, reprezentatívny prepoštský kostol zasvätený sv. Martinovi. Pri jeho výstavbe padla voľba na architektonickú dispozíciu, ktorá bola v tom čase na území vtedajšieho stredovekého Uhorska veľmi rozšírená a nachádzame ju aj u ďalších významných stavieb. Bol to typ trojloďovej baziliky bez priečnej lode s tromi východnými apsidami, západnou emporou a dvojvežovým západným priečelím. Východná časť kostola zanikla v 15. storočí pri neskorogotickej prestavbe, kedy postavili nové presbytérium, a v tom čase nahradila nová klenba tiež pôvodné zaklenutie v trojlodí. V jadre však neskororománsky – najprv prepoštský, dnes biskupský – kostol stojí dodnes. Svoj pôvodný charakter si najviac zachovala západná časť, v interiéri tvorená emporou a predsieňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou, v exteriéri zase dvojvežovou fasádou s ústupkovým portálom v stredovej osi. Aj výzdoba, ktorá sa na týchto častiach kostola zachovala, potvrdzuje, že stavitelia boli veľmi dobre oboznámení predovšetkým so súdobou architektúrou stredovekého Uhorska. Typickou črtou stavieb tohto obdobia bolo, že popri starších, románskych formách sa čoraz viac objavovali už aj prvky gotickej architektúry. V Spišskej Kapitule sú takým prvkom napr. bobuľové hlavice. Predstavujú dominantný výzdobný motív na zachovaných neskororománskych častiach, či už v západnej predsieni na masívnych pilieroch nesúcich klenbu, alebo na oboch neskororománskych portáloch, osadených v západnej a severnej stene. Podobné hlavice sa zachovali napr. na bývalom premonštrátskom kostole v Ócsi. Z čias výstavby kostola pochádza aj vzácna plastika leva. Podobné sochy majú svoj pôvod v románskom umení Talianska, odkiaľ sa tento motív rozšíril i do strednej Európy. Lev v Spišskej Kapitule je však osobitý. Od ostatných sa odlišuje tým, že nemá hrivu a v predných labách drží otvorenú knihu. Nevieme presne, či stál v interiéri alebo v exteriéri, napr. pred portálom. Dnes sa nachádza vo vnútri kostola, pri jeho severnom vstupe. Bol vytesaný z travertínu a svetlej farbe tohto kameňa vďačí za svoje meno – leo albus, biely lev.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.