Poštová známka:
Kultúrne dedičstvo Slovenska: Piaristický kostol v Prievidzi

Poštová známka z emisného radu Kultúrne dedičstvo Slovenska venovaná piaristickému kostolu v Prievidzi.

Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Rytec známky: akad. mal. Rudolf Cigánik
Grafická úprava známky: akad. mal. Peter Augustovič

Pôvodný výtvarný návrh:

• Príležitostná poštová pečiatka
  Inaugurácia poštovej známky Piaristický kostol v Prievidzi

• Inaugurácia poštovej známky Kultúrne dedičstvo Slovenska: Piaristický kostol v Prievidzi

Tematický popis a súvislosti:

Školský rád piaristov začal svoje pôsobenie u nás v protireformačnom období. Na Hornú Nitru piaristi prišli v r. 1666 na pozvanie Márie Františky Pálffyovej, vdovy po uhorskom palatínovi. Stavbu kolégia v Prievidzi s jej podporou dokončili v r. 1676 a kostola o dva roky neskôr. Svoju činnosť však mohli naplno rozvinúť až v 18. storočí. V roku 1740 piaristi prikročili ku komplexnej prestavbe svojho kláštorného kostola, ktorú organizoval hospodársky správca kolégia páter Hyacint Hangke. Pôvodný kostol rozobrali a začali od základov so stavbou nového podľa náročného neskorobarokového konceptu. Pozoruhodné návrhy dosiaľ neidentifkovaného architekta, z ktorých vychádzala novostavba jednoloďového kostola s vežou v priečelí, zrealizovali v zjednodušenej a čiastočne modifikovanej podobe. Funkciu paliera a stavbyvedúceho vykonával kremnický staviteľ Ignác Peter Götz. Kamenné sochy svätcov v nikách a ústredné súsošie Korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou uprostred priečelia sú prvými doloženými prácami sochára sliezskeho pôvodu Dionýza Ignáca Stanettiho na Slovensku. Na umeleckej výzdobe kostola sa podieľal maliar Anton Schmidt; toho v lete 1751 vystriedal ďalší viedenský maliar, Ján Štefan Bopovsky-Bojack, ktorý potom realizoval podstatnú časť maliarskej výzdoby interiéru. Fresky klenieb a obrazy bočných oltárov, z ktorých Bojack do svojej predčasnej smrti v r. 1753 stihol realizovať len štyri, dokončili potom iní maliari, jeho spolupracovníci. Jednotný interiér prievidzského piaristického kostola, vytvorený súhrou architektúry, maliarstva a sochárstva, je v barokovom umení Slovenska výnimočný svojou koncepciou. Unikátne je najmä priestorové riešenie monumentálneho hlavného oltára, ktorého dynamická stĺpová architektúra zavŕšená Stanettiho baldachýnovou sochárskou kompozíciou vypĺňa celý priestor presbytéria. Priestorovo inscenované Nanebovzatie Panny Márie pokračuje o úroveň nižšie v krypte pod oltárom, kde je umiestnený menší oltár Piety, osvetľovaný svetlíkmi skrytými za oltárom.

Kostol 19. augusta 1753 posvätil ostrihomský kanonik a titulárny biskup Pavol Révay. Celkovú interiérovú výzdobu a vybavenie do definitívnej podoby však dopĺňali ešte v druhej polovici 18. storočia.

Autor (zdroj) popisu: Mgr. Jozef Medvecký, CSc.