Ostatné správy:
List z Petrohradu (Sankt Peterburgu)

Krátka reportáž zo zájazdu do Petrohradu (Sankt Peterburgu) so zážitkami pri hľadaní filatelistických obchodov a iných miest zaujímavých pre zberateľov známok od Ivana Tvrdého.

Ako darček k sedemdesiatinám mi moje dcéry darovali cestu do Petrohradu, čo bola moja dávna túžba. Nie že by som tam ešte nebol, ale moje filatelistické chúťky neboli vtedy uspokojené. Túžil som navštíviť ruské Ústredné múzeum spojov A. S. Popova. Veď podľa literatúry tam uchovávajú najväčšie poklady, ktoré môžu potešiť srdce filatelistu zbierajúceho známky z územia bývalej cárskej ríše a nástupníckych štátov.

Keďže som o výlete vedel už pred stretnutím Sekcie známkových zemí Ruska, informoval som sa u nášho predsedu o filatelistických obchodoch. Veď nenavštíviť ich by bol smrteľný hriech. A navyše rok 2013 je rokom 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie. Vo všetkých slovanských krajinách je tento rok oslavovaný ako rok začiatku slovanskej vzdelanosti, samozrejme aj s vydávaním príležitostných poštových známok. Takže úloha navyše – priniesť všetko, čo bolo k danému výročiu vydané v krajinách bývalého ZSSR. Veď v klube filatelistov sa témou sv. Cyrila a sv. Metoda zaoberajú skoro všetci.

Takto vyzbrojený a naladený som 14. 7. sadal na letisku vo Schwechate do lietadla smer Petrohrad. Nakoľko som cestoval s dcérami a vnučkami a máme tam aj vzdialenú rodinu, program bol dosť napätý. Aby som sa mohol venovať aj svojim záujmom, odpustil som si návštevu Petrodvorca. Prvá cesta viedla, podľa doporučení predsedu, do predajne Iskateľ na rieke Mojka poblíž Nevského prospektu. Je to v podstate antikvariát, kde v ďalšej miestnosti je filatelistická predajňa. Žiaľ bola bez obsluhy. Podľa voľne vystaveného materiálu som zistil, že hárček Ruska Cyril a Metod v nominále 40 R majú za 79 R. Na otázku v antikvariáte mi povedali, že predávajúci filatelie ešte neprišli. Tak som sa vybral na hlavnú poštu, aby som sa popýtal na Poštové múzeum. V rozľahlej hale boli po troch stranách priehradky, v ktorých obsluhovali podľa čísiel z automatu, teda žiadne rady a čakajúci posedávali na lavičkách. V strede haly bola akási presklená kója, v ktorej boli predajne „tlačeného slova“, pohľadníc a darčekových predmetov. V jednom z rohov samostatná filatelistická predajňa s doslova nepreberným množstvom platných známok a iného filatelistického materiálu. Pracovníčka ochotne povedala, aké je výplatné do Európskej únie a vybrala aj vhodné známky na pohľadnice. Vo voľnom priestore medzi priehradkami a kójou bola nainštalovaná výstavka exponátov mladých filatelistov. Ako už býva pri mládežníckych exponátoch zvykom, všetky boli námetové. Najväčším a neprehliadnuteľným exponátom bol nultý míľnik, či verstovník, od ktorého sa počítala vzdialenosť na poštových cestách.

Prítomný SBS-kár ochotne vysvetlil, kde sa nachádza poštové múzeum. Bolo to hneď za rohom. Po zakúpení vstupenky za 120 R (pre ilustráciu to je 2,81 €) som vystúpil do prvého poschodia. Hneď v prvej sále začali exponáty z histórie pošty v Rusku, ktoré boli vyrobené pre svetovú výstavu v Paríži koncom 19. stor. Medzi vitrínami bol nebadane nainštalovaný trezor s vysúvacími rámami s poštovými známkami. Obsahoval generálnu zbierku známok Ruska, RSFSR, ZSSR a Ruskej federácie až po koniec roka 2012. Žiaľ, na moje sklamanie ostatné zbierky boli nedostupné. Na moju otázku, kde sú ostatné zbierky, mi službukonajúca pracovníčka povedala, že tie sú prístupné len pre nahlásené organizované skupiny. Ale, že si ich môžem pozrieť, ak si kúpim vstupenku ako organizovaná skupina. Na to som nemal dosť peňazí i keď som chcel vidieť aj iné zbierky známok. Tak som si prezrel aspoň zbierky od počiatkov elektriny so zameraním na telefón, telegraf a nakoniec rádio a televíziu v celom vývoji. Bolo tam v podstate všetko včítane telekomunikačných družíc. Strávil som tam skoro štyri hodiny.

Nakoľko sa držím zásady, že v cudzom meste treba chodiť pešo, aby človek uvidel čo najviac, vrátil som sa zase na Mojku. No oddelenie filatelie bolo stále bez obsluhy. Na poobedie som si nechal návštevu "Obščestva filatelistov St. Peterburga" na kanáli Gribojedova 27. Keďže sa nachádza za Kazanským chrámom, tak som si ho prezrel. To však bolo všetko. Na udanú adresu som sa, pre stavebné práce na nábreží, nedostal. To som ešte netušil, aké bude rozuzlenie. Keď som na druhý deň odmietol návštevu Ermitáže a posťažoval som sa hostiteľke, ktorá pre mňa v predstihu kúpila hárčeky Ruska, zaviedla ma do predajne "Marki Peterburga" na adrese Mojka 6. Bola na opačnom brehu rieky ako Iskateľ a v podstate na začiatku ulice, teda od Nevského prospektu vzdialená. Tu som našiel všetko po čom túžilo moje filatelistické srdce. Ruský hárček C + M mali za 59 R. Bieloruský hárček za 60 R a FDC k nemu za 70 R. Literatúru z mojej sféry záujmu mali na výber a tak som tam nechal okolo 6000 R (asi 140 €). Ďalšiu literatúru, podľa inzercie, si budem musieť ešte doobjednať.

V katalógoch boli reklamy rôznych filatelistických obchodov v Petrohrade, Moskve, ale aj v Kyjeve, Odese, New Yorku. Škoda, že som ich objavil až doma pri ich štúdiu. V Petrohrade sú ešte ďalšie filatelistické obchody. Ak tam náhodou zavítate, tu sú ich adresy, v prepise do latinky. "Staryj aľbom – obchod–salon pre zberateľov", ul. Kronverkskaja, dom 14; Marki, naberežnaja kanala Gribojedova 70; okrem toho sa na prospekte J. Gagarina vchod 2 konajú raz mesačne zberateľské trhy „Nevskije klady“. Najbližšie budú 21. 9. 2013 od 10. do 19. hod.

Tak skončila moja filatelistická návšteva Petrohradu. Priniesol som priateľom požadované materiály do zbierok sv. C + M, pre seba literatúru a katalógy na štúdium a môj doprovod videl kúsok Benátok, či Paríža severu ako sa Petrohradu zvykne hovoriť.

Poznámka redaktora: Pôvodný príspevok mal názov "List z Peterburgu" a uvádzalo sa v ňom slovensky nesprávny názov mesta "Sankt Peterburg" alebo "St. Peterburg". Kvôli gramatickej správnosti sme zmenili názov mesta na slovensky správy prepis "Petrohrad" a pomenovanie Sankt Peterburg sme ponechali len tam, kde je to náležité.