Pictorial Postcards:
Little school of deltiology (12): Society

Use translation by Google Translate (no guarantee).

12th continuation of the series of articles about collecting postcards titled Little school of Deltiology by Alexander Urminsky - Society.

8. 3 Spoločnosť

Slovo spoločnosť je filozofickou kategóriou, ktorá skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami ľudskej populácie navzájom, ale aj voči hmotnému svetu v ktorom žijú. Najmenším spoločenským vzťahom sú dvaja ľudia, priatelia, manželia, susedia... Najmenšou spoločenskou, jednotkou je rodina. Blahoprajné pohľadnice sú jedným z komunikačných prostriedkov medzi jednotlivcami, rodinami, spoločenstvami. Podrobne to bolo rozobrané v časti o pohľadniciach ako prostriedku masovej komunikácie na prelome 19. a 20. storočia. Pohľadniciam k Vianociam, Novému roku a Veľkej noci bolo venované už dostatok priestoru, preto sa venujme pohľadniciam k osobným sviatkom jednotlivca.

Zátišie s kvetmi. Neskorá litografia z rakúskej produkcie v medzivojnovom období. Kvety sú jedným z najčastejších, možno povedať dominantným námetom pohľadníc k osobným sviatkom od ich zavedenia až do súčasnosti.

Kým na vianočných a novoročných pohľadniciach sa využívali atribúty dostatku, hojnosti a šťastia pre celú rodinu, pohľadnice k osobným sviatkom prezentujú atribúty vzťahu pisateľa k adresátovi – priateľstvo, láska, spomienky, očakávanie a podobne. Všimnime si, že napriek tomu, že pohľadnice sú vyrobené v rôznom období a rôznou technikou, na všetkých je text vytlačený kníhtlačou. Má to veľmi praktický dôvod. Jeden námet môže použiť výrobca na pohľadnice na viaceré účely (meniny, narodeniny, Nech žije ....). Netrvalo dlho po vzniku pohľadníc k meninám a narodeninám a objavili sa pohľadnice vyjadrujúce vzťah k matke. Dnes ťažko zodpovedať otázku, čo bolo skôr, či pohľadnice písané matkám od detí, ktoré už opustili rodinné hniezdo (či už natrvalo – svadba, alebo dočasne – škola, vojenčina), alebo bol skôr inštitút Dňa matiek. Ten sa neskôr v časti Európy zovšeobecnil a presunul na Medzinárodný deň žien. Teraz oba tieto inštitúty existujú paralelne a zbierka týchto pohľadníc z územia Československa a Slovenska by sa ťažko vtesnala do jedného albumu. Najčastejším motívom pohľadníc matkám je matka a dieťa (v náručí, s kyticou, s podanou rukou a p.), čo však vždy nemusí byť.

„Láska k matke“ na anglickej pohľadnici odoslanej v roku 1914 zo Žilinskej stanice matke do Kluknova.

Medzi spoločenské pohľadnice radíme aj tie, ktoré prezentujú väčšie spoločenské komunity. Oni sa nakoniec slovom spolok – spoločnosť aj samé tak označujú. V encyklopédiach nájdeme stovky spolkov a spoločností pôsobiacich na našom území. Mnohé z nich vydávali, či aspoň vydali nejakú tú pohľadnicu. Za túto veľkú kategóriu spoločenských pohľadníc uvedieme aspoň jeden spolok, ktorý ich vydal celé desiatky a s obľubou sa zbierajú.

Pohľadnica podľa originálu Ľudovíta Fullu, oslavujúca výročie Slovenského národného povstania./td>

Do skupiny spoločnosť radíme aj žánrové pohľadnice prezentujúce určitú ľudskú činnosť, ako napr. na uvedenej pohľadnici možno dedukovať, že ide o sprievod odvedeného regrúta, čo bolo ešte v 50. rokoch 20. storočia aj na Slovensku bežné. K tejto svojím spôsobom prestížnej udalosti v živote mladého muža sa konali rôzne oslavy a podujatia. Na slovenských dedinách to boli „regrútske zábavy“ a sprievody po dedine. Tí čo neboli odvedení v kúte smútili, a odvedení často už v prvých dňoch po narukovaní. Pohotoví vydavatelia reagovali vydávaním pohľadníc aj s touto tématikou.

Poľovnícky motív patrí v žánrovej tvorbe pohľadníc k tým frekventovanejším. Z hľadiska výkonu poľovného práva ho radíme do skupiny príroda. Pohľadnice zobrazujú jednak poľovníkov s typickým „výstrojom a výzbrojou“, zelený poľovnícky oblek s „rajtkami“ do čižiem, klobúčik vyzdobený trofejnými pierkami, puška a ďalekohľad. Poľovnícky pes buď zrovna beží za zostrelenou zverou, alebo dychtivo sleduje okolie a čaká na povel svojho pána.

Poľovník, honec, poľovný pes a zastrelená padajúca jarabica. Výrečná pohľadnica s poľovníckou tématikou. Bez dlhého váhania vieme kam ju zaradiť.

Na poľovníckych pohľadniciach vidno často aj zver na behu, letiacu, či ako trofej. Tejto téme je venovaná aj 9-kusová emisia celinových fotopohľadníc CPH 46 z roku 1951.

Poľovnícke spolky, spoločnosti, vlastníci lovných revírov vydávali často vlastné pohľadnice. Veď v období do r. 1950 a po roku 1990 sa poľovníci grupovali zo spoločensky významných, a teda aj bohatých členov.

Život na maďarskej Puste nebol iba o práci, ale aj o zábave. Cigánski muzikanti vedeli kedy a u koho sa bude oslavovať a oni pri tom predsa nemohli chýbať. Ani u nás, na Slovensku.

Vďačnými „spoločenskými“ pohľadnicami k meninám či narodeninám boli obrazy so skupinkami podpitých pánov vracajúcich sa nadránom z krčmy. Často aj 2domy na uliciach ktorými kráčali boli „roztancované“. Veľké spoločenské udalosti, napríklad vysviacka kostolov, zvonov, otváranie významných spoločenských budov či odhaľovanie pamätníkov padlým, významným osobnostiam a udalostiam, vydávali obce, mestá, alebo prípravné výbory pohľadnice. Niektoré boli zároveň pozvánkami, alebo aj zlosovateľnými tombolovými lístkami. Uvediem že v Piešťanoch boli vydané takéto pohľadnice ku koncertom k výročiam Franza Schuberta a L. v. Beethovena, ale aj k národopisnej slávnosti v roku 1936.

Litografická pohľadnica zo začiatku 20. storočia s veselou spoločnosťou na voze.

Oveľa ušľachtilejšie ciele má medzinárodná organizácia známa pod písmenom E, čo je začiatočným písmenom názvu umelého jazyka a spolkov ESPERANTO. Jeho zakladateľ L. L. Zamenhof (1859 – 1917) vydal jeho prvú učebnicu v roku 1887. Prvú slovenskú učebnicu esperanta vydal v r. 1907 A. Škarvan. Bez nadsádzky možno povedať, že esperantisti sú najväčšou skupinou používajúcich na svoje kontakty v celosvetovom meradle práve pohľadnice. Možno v každej krajine boli vydané pohľadnice pre členov tejto celosvetovej organizácie. Sám som mal možnosť prezrieť si množstvo pohľadníc u jedného imobilného esperantistu. Nepoužil som slovo zbierka, lebo on nezbiera pohľadnice, on ako invalid, ktorý neopúšťa byt, v ktorom žije, prostredníctvom esperanta a pohľadníc sa kontaktuje „s celým svetom“. Znie to ako nadsádzka, ale pohľadnice má zo všetkých svetadielov, z veľkého množstva známych i menej známych krajín, ale aj ostrovov. Sám nikde nebol, ale ak zavíta esperantista do mesta jeho bydliska, určite ho navštívi a dohovoria sa aj keď je z Bangladéšu.

Aby som potvrdil vydávanie esperantských pohľadníc aj u nás, v roku 1949 vydala čsl. pošta 32 kusovú sériu číslovaných pohľadníc CPH 1. Sú medzi nimi pohľadnice Praha – Esperantské srdce Európy, Ostrava – Esperantská vysielačka, Turčiansky svätý Martin – sídlo slovenského esperantského ústavu, a ďalšie.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________