Pictorial Postcards:
Little school of deltiology (22): Artwork on postcards

Use translation by Google Translate (no guarantee).

22nd continuation of the series of articles about collecting postcards titled Little school of Deltiology by Alexander Urminsky - Artwork on postcards.

V jednej z kapitol MŠF (15) som písal o umeleckých pohľadniciach. Priznávam, že toto slovné spojenie môže byť zavádzajúce, lebo umelecké diela sú zväčša tvorené rukami umelcov, nie polygrafickými strojmi, teda technológiou. Týka sa to predovšetkým výtvarného umenia a sochárstva, ktoré sú často námetom pohľadníc. V procese prípravy výroby pohľadníc často ide o umeleckú prácu, niekedy možno o remeselnú zručnosť, ale pohľadnica je nakoniec vyrobená reprodukčnou technikou vo väčšom či menšom náklade. Preto sa hlásim k používaniu termínu umelecké diela na pohľadniciach* a prosím čitateľov MŠF i zberateľov, aby sme sa termínu umelecké pohľadnice v písomnom prejave vyhýbali.

Umenie a umelecká tvorba, sprevádzali pohľadnice od ich zavedenia, ba už v období ich vznikania a vývoja. O tom bola zmienka v úvodných kapitolách MŠF a tiež v súvislosti so základným delením pohľadníc na miestopisné (geografické) a žánrové (4), ku ktorým patria aj pohľadnice zobrazujúce umelecké diela. V tejto časti MŠF sa zameriame na výtvarné diela, obrazy známych či vynikajúcich maliarov i sochárov vydávaných či vyrábaných firmou Stengel. Práve ona spôsobila masívny prienik výtvarného umenia do produkcie pohľadníc na začiatku 20. storočia. Založil ju Adolf Stengel v roku 1885 s názvom Stengel & Co. GmbH., Dresden, teda Drážďany. Napriek tomu, že pôvodne bola založená na produkciu plagátov a rôznych potlačených kartónov pre výrobcov i domácnosti, využila konjunktúru vo výrobe pohľadníc a vraj už v roku 1889 produkovala asi 6000 pohľadníc denne a to vo všetkých vtedy požadovaných námetoch a žánroch. Najväčší podiel mali pohľadnice miest a obcí a gratulačné pohľadnice ku sviatkom a k prelomu storočí. V období rozvíjajúcej sa secesie, ktorá zasiahla všetky oblasti umenia a životného štýlu, produkoval Stengel nepreberné množstvo žánrových pohľadníc. Využíval techniku hĺbkotlače, svetlotlače a kníhtlače, ale veľké množstvo kvalitných pohľadníc bolo vyrobené kameňotlačou, teda litografiou. To už firma Stengel mala pobočky v Berlíne, Londýne, Paríži a aby uspokojila americkú klientelu, otvorila aj pobočku v New Yorku. Možno s trochou nadsádzky povedať, že Stengel bol vtedy vlajkovou loďou producentov pohľadníc. Zamestnával desiatky výtvarníkov, grafikov či rytcov a „bral ceny“ na rôznych výstavách a veľtrhoch. Práve v období vrcholiacej secesie začal vydávať reprodukcie klasických malieb najvýznamnejších európskych maliarov, ako by predvídal zmeny na trhu s pohľadnicami. Najskôr to boli litografické tlače a postupne prešla firma na tlač reprodukcií technikou hĺbkotlače. Tento jeho počin znamenal sprístupnenie diel svetoznámych umelcov širokej verejnosti, čo táto ocenila nákupom týchto relatívne drahých pohľadníc.

Tak ako väčšina producentov pohľadníc aj Stengel čísloval svoje pohľadnice. Jednak pre svoj archív ale aj pre jednoduchosť objednávok od zákazníkov. Výrobcovia používali, ba aj podnes používajú rôzne kľúče na číslovanie pohľadníc. Aký kľúč používal Stengel sa mi nepodarilo zistiť, je však možné že každý rok začínal ďalšou tisíckou, alebo skôr pre každú novú veľkú sériu ako napríklad spomenuté reprodukcie umeleckých diel, začal novou tisíckou? Zdá sa pravdepodobné, že číslovanie začal 4- alebo 5-miestnym číslom. V roku 1900 sa vyskytujú pohľadnice s číslami nad 18000. Všetky reprodukcie obrazov, ktoré som „držal v ruke“ boli v limite od 29009 do 29964. Ba aj tie, ktoré som našiel na internete, boli v rámci toho limitu. Je teda možné, že reprodukcií umeleckých diel by vydal Stengel bezmála tisíc? Na vzorke 53 kusov „štengloviek“ boli poštové pečiatky, resp. dátumy napísania pohľadnice v rokoch 1917 až 1919, kedy boli s najväčšou pravdepodobnosťou aj produkované, možno aj pár rokov skôr.

*v niektorých prípadoch je vhodnejší termín pohľadnice o umení či umelcoch, napríklad ak ide o hudbu, poéziu či prózu, film či televíznu tvorbu.

Aby si čitatelia MŠF urobili predstavu o ktorých maliarov a ich diela ide, nasleduje ich zoznam pre ktorý mi poslúžila 53-kusová zostava. Najvýznamnejšie diela z tej zostavy (podľa mňa) sú priložené.

*o tejto pohľadnici vynikajúci český polygraf a vydavateľ Roman Karpaš napísal: "Ukážka vrcholného litografického umenia. Reprodukcia slávneho obrazu je vytvorená ručne, bod po bode, farba po farbe."

V tejto malej vzorke sú obrazy od 38 maliarov. Je to samozrejme zoznam neúplný, torzovitý, ktorý ale predstavuje šírku záberu firmy Stengel vo vydávaní umenia na pohľadniciach. Zaujímavosťou je to, že viacerí z maliarov zomreli okolo roku 1896 - 98, čo približne zodpovedá aj obdobiu tlače týchto pohľadníc po roku 1905, lebo sú s krátkou adresou. Vyvstáva otázka, skadiaľ mal predlohy na prípravu do tlače? Vyslovím domienku že to mohla byť predovšetkým známa Drážďanská galéria Zwinger, v ktorej sme ako turisti v NDR kupovali sady pohľadníc s umeleckými dielami, prípadné lacné kópie niektorých obrazov z jej depozitov boli predávané v predajniach Sovietska kniha aj v Česko-Slovensku. Z uvedených 53 diel je tlačených litografiou 29 a hĺbkotlačou 24. Podľa internetu kompletný zoznam vydaných pohľadníc firmou Stengel neexistuje, lebo sa stále ešte dopĺňa o novozistené pohľadnice.

Pre milovníkov umenia a tiež pre nerozhodnutých zberateľov pohľadníc môžu uvedené informácie byť pomôckou a inšpiráciou. Treba však pripomenúť znova, že Stengel vydával pohľadnice viacerých miest z viacerých krajín, ale tiež veľa druhov žánrových pohľadníc. Ale vybrať si treba, najmä pre začiatok len vymedzený okruh, lebo ambícia „vyzbierať všetky štengelovky“ je nereálna.

Na záver ešte pár slov o tom, ako skončila firma Stengel. Vydávaniu pohľadníc a výrobou potlačených kartónov sa venovala až do roku 1944, kedy bola vrámci bombardovania Drážďan poškodená. Po vojne bola obnovená tlač rôznych papierových potrieb a tlačovín do roku 1948, kedy prešiel jej majetok pod nemecký knižný veľkoobchod Verlagsges, mbH a v roku 1950 zanikla.

D. R. Velazquez: Venuša a Amor, 29958

L. Robert: Príchod žencov na Pontské močiare, 29926 (?)

J. L. David: Madam Rekamiér, 29881

V. Giraud: Obchodník s otrokyňami, 29904

F. Boucher: Dianin kúpeľ, 29250

J. V. Ranvier: Bakchusova mladosť, 29893

Michelangelo Buonarroti: Léda s labuťou, 29658

Rembrant van Rijn: Sunitskí tkáči, 29101

L. Gerôme: Súboj kohútov, 29234

Rembrant van Rijn: Anatómia, 29127

Capoccino: Kuchárka, 29642

P. P. Rubens: Štyri ročné obdobia, 29752

Maissonier: Odpočinok pred hostincom, 29234

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský