Tematická filatelia:
Lode Československého námorného loďstva na známkach Československa

Článok venovaný hlbšiemu tematickému popisu emisií československých známok venovaných lodiam Československého námorného loďstva.

Lode Československého námorného loďstva na známkach Československa

Vnútrozemský štát Československo bol po Švajčiarsku druhý najväčší prevádzkovateľ námorných plavidiel medzi všetkými vnútrozemskými štátmi. Prečo vlastne Československo bolo námornou krajinou? Keďže Čína nebola dlho členom OSN, nemohla mať ani lode, ktoré by mohli plávať po mori a tak sa obrátila na Československo a my sme zaregistrovali ich lode. Aj vďaka týmto plavidlám sme sa zanedlho stali námornou krajinou.

Československá námorná plavba bola založená až 1. apríla 1959. Ako sa dala rozoznať loď z Československa? Mala žltý komín s modrým pásom, bielym kruhom, vo vnútri ktorého bola červená hviezda.

Československá pošta vydala tri emisie známok, na ktorých sú zachytené československé námorné lode. Viete, na ktorej z nich je možné rozoznať námornú loď Československa podľa správne označeného komína? Ak nie, správnu odpoveď nájdete na konci článku.

Prvá známka námornej lode je z roku 1960 z emisie Lode a plavidlá a zachytáva loď Lidice v hodnote 1,20 Kčs. Autor návrhu František Hudeček, rytec Jiří Švengsbír. Dátum vydania: 22. 2. 1960.

Loď Lidice bola prvá loď, ktorá bola úplne nová s novým pohonom. Bola určená na prepravu kusového nákladu. Vyrobená bola vo Fínsku, posádku tvorilo 48 osôb. Často kotvila v Baltskom mori a na Ďalekom východe. Loď Lidice začala prevádzku 11. 11. 1954 a ukončila v roku 1967.

Informácia o emisii Lode a plavidlá na stránkach FILATELIE 2/1960, str. 23 a 24.

V roku 1972 vychádza séria Československé námorné lode. Autorom návrhu bol Jaroslav Lukavský, rytec Ladislav Jirka, známku námornej lode Dukla pripravil rytec Miloš Ondráček. Dátum vydania: 27. 9. 1972. Námorná loď Jiskra vyšla v hodnote 50 halierov, námorná loď Mír vyšla v hodnote 60 halierov, námorná loď Republika – 2 vyšla v hodnote 80 halierov, námorná loď Košice vyšla v hodnote 1 Kčs, námorná loď Dukla vyšla v hodnote 1,6 Kčs a námorná loď Kladno vyšla v hodnote 2 Kčs.

Sesterské lode Pionýr a Jiska s dĺžkou 92 m patrili medzi najmenšie námorné lode Československa. Jiskra sa plavila od roku 1963 do roku 1980, bola určená na prepravu kusového tovaru. Posádku tvorilo 28 osôb.

Námorná loď Mír – 1 zahájila svoju činnosť v roku 1958, bola určená na prepravu kusového nákladu. Pre jej eleganciu boli jej fotografie často používané na reklamný účel Československej námornej plavby. Posádku tvorilo 38 osôb, bola vybavená klimatizáciou. V roku 1965 bola vyradená z prevádzky.

Námorná loď Republika – 2 zahájila novú éru lodí postavených v poľských lodeniciach v Štetíne bola určená na prepravu kusového, ale aj sypkého materiálu. Plavbu zahájila v roku 1964. Posádku tvorilo 36 osôb. V roku 1973 bola predaná do Švédska.

Námorná loď Košice začala prevádzku v roku 1963, bola špeciálne upravená na prepravu rudy, sypkých materiálov, ale aj obilia. Prostriedky vynaložené na jej výrobu sa vrátili za 5,4 roka Ako prvá uskutočnila cestu okolo sveta v roku 1965. Cesta jej trvala 4 mesiace. Posádku tvorilo 36 osôb. V roku 1986 ukončila svoju prevádzku.

Námorná loď Dukla začala prevádzku v roku 1958 pri plavbách v tropických oblastiach sa ukázala ako nevyhovujúca nakoľko nemala klimatizáciu, jej sesterská loď bola Orava. Boli dosť poruchové. Na lodi Dukla sa prepravovalo tropické ovocie z Vietnamu – banány, avšak táto preprava bola veľmi náročná. Posádku tvorilo 52 osôb. V roku 1965 bola vyradená z prevádzky.

Námorná loď Kladno bola postavená v Japonsku. Posádku tvorilo 36 osôb Prepravila skoro 1 milión ton kusového materiálu. V roku 1973 bola predaná do Grécka.

Informácia o emisii Československé námorné lode na stránkach FILATELIE 17/1972, str. 524.

V roku 1989 vychádza na známkach séria Československá námorná plavba. Návrh známok Vladimír Hájek, rytcami tejto emisie boli Miloš Ondráček a Václav Fajt. Dátum vydania: 27. 3. 1989. Námorná loď Republika vyšla v hodnote 50h, námorná loď Pionýr vyšla v hodnote 1 Kčs, námorná loď Brno vyšla v hodnote 2 Kčs, námorná loď Třinec vyšla v hodnote 3 Kčs, námorná loď Orlík v hodnote 4 Kčs a námorná loď Vltava vyšla v hodnote 5 Kčs.

Naša najstaršia loď Republika sa dostala na známku až v poslednej emisii námorných lodí. Bola na parný pohon, posádku tvorilo 52 osôb. Československá vlajka bola vztýčená 11. januára 1952 hneď bola LEVANTIA premenovaná na po novom na Republika. Posádka ju mala vo veľkej obľube, na tejto lodi získavali skúsenosti naši prví námorníci. V roku 1962 bola vyradená a predaná do šrotu. Sprievodná ilustrácia Jaroslava Wimera našej prvej lode Republika pochádza z knihy Atlas lodí, Československé námorné loďstvo od autorov J. Pacovský a V. Podlena.

Námorná loď Pionýr bola zo začiatku nasadená na plavbu medzi Čiernym a Stredozemným morom, neskôr až do Baltického mora. Ťažko sa s ňou manévrovalo, ale bola v obľube vďaka časovej únosnosti a pestrých plavbách v Stredozemnom mori. Svoju plavbu ukončila stroskotaním na koralových útesoch ostrova Mayaguana.

Námorná loď Brno bola sesterská loď lodi Republika II. bola vyrobená v štetínskych lodeniciach v Poľsku. Zahájila plavbu 4. 7. 1965. Vo vybavení mala prekladacie žeriavy. V roku 1977 zachránila posádku z pakistanskej lode. V roku 1981 bola predaná do Grécka.

Námorná loď Třinec bola určená na prepravu hromadných substrátov. Automatizácia umožnila prevádzku strojovne od 16.00 do 8.00 hodiny nasledujúceho dňa bez dozoru. Táto loď si vyslúžila prezývku „vlajková loď“. Vyšla aj v zošitkovom liste spolu s loďou Orlík

Na známke námornej lodi Orlík sa nachádza loď Orlík 2, ktorá bola univerzálnou loďou na prepravu kusového a sypkého nákladu. Bola to séria štyroch rovnakých sesterských lodí Orlík 2, Slapy, Lipno a Orava. Prevádzka na týchto lodiach bola v strojovni od 16.00 do 8.00 hod. bez dozoru. Medzi posádkou nebola vo veľkej obľube pre značné kývanie aj na pomerne pokojnom mori. Slúžila až do roku 1998.

Námorná loď Vltava bola postavená v roku 1988 v Číne. Prepravovala kusový tovar, obilie, rudu, drevo. Mala 39 členov posádky. V prevádzke bola do roku 1995.

Informácia o emisii Československá námorná plavba na stránkach FILATELIE 5/1989, str. 141.

Pre zberateľa je určite vzácnosťou, ak dostane do zbierky list alebo pohľadnicu od posádky takejto lode. V roku 1967 sa loď Lednice dostala medzi 14 lodí, ktoré boli nútené 8 rokov (od júna 1967 do mája roku 1975) kotviť vo Veľkom jazere v Suezskom prielive, pričom posádky na lodi sa menili, napriek tomu, že na brehoch zúrila vojna. Námorníci si dokonca začali vydávať svoje ručne maľované známky, ktoré sú podnes medzi filatelistami cenené.

Dve obálky, ktoré poslali československí námorníci v roku 1974 z "uväznenej" čs. lode Lednice s kašetom MAILED ON BOARD M/S LEDNICE a ručne maľovanými propagačnými nálepkami. Samozrejme, tieto zúbkované obrázky nemohli byť platnými poštovými známkami, preto na vyplatenie poštovného použili riadne poštové známky krajiny, cez poštovú službu ktorej boli zásielky odoslané, v tomto prípade Egypta.
(Obrázok je prevzatý z aukcie poštových známok Aukčného domu Burda Auction so súhlasom R. Burdu.)

Odpoveď na otázku z úvodu článku: Orlík 2.

Literatúra a použité zdroje

Materiál je čerpaný z knihy J. Pacovský – V. Podlena: Atlas lodí – Československé námorní loďstvo, vydavateľstvo NADAS, Praha 1984.

Údaje o lodi Vltava sú čerpané zo stránky HISTORIE NÁMOŘNÍ PLAVBY

Obrázky československých známok a stránky časopisu FILATELIE sú prebraté zo stránky Filaso.cz ... aneb filatelisté sobě