Pohľadnice:
Malá škola filokartie (1): Úvod

Úvodný článok seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského.

Tak ako skoro všetko vôkol nás, aj pohľadnice majú svojich používateľov, obdivovateľov, ale aj zberateľov. Nemožno však nespomenúť aj pôvodcov pohľadníc, teda výtvarníkov, polygrafov a vydavateľov. Zatiaľ zostaňme u prvej skupiny ľudí, ku ktorej sa radíme aj my, filokartisti. Väčšina z nás občas alebo pravidelne používa pohľadnice v zmysle ich pôvodného významu, ktorým bolo a je poslať krátku textovú a obrazovú správu adresátovi (teda informáciu v reči súčasnej informačnej spoločnosti). Tak som sa s pohľadnicami zoznamoval ja a pravdepodobne aj väčšina zberateľov. Tí si postupne začali všímať všetko, čo sa na nich nachádzalo. Vytlačené, napísané, nalepené a opečiatkované.

Skúmaním a porovnávaním počas viacerých rokov záujemca nadobudne určité vedomosti a skúsenosti. Pohľadnica je vytlačená na nejakom papieri, ten má rovné alebo tvarované hrany, obraz na nej zobrazuje mesto, obec či rieku, ale aj portrét, maľbu, či niečo zo živej prírody. Ba aj niečo úplne iné, neočakávané. Vytvoril ju fotograf, grafik či maliar? Akou technikou bola tlačená? Je to litografia, svetlotlač, kníhtlač, či je nebodaj ručne maľovaná? Kde ju vyrobili a komu je určená? Akú známku má nalepenú na adresovej strane a z akého miesta bola poslaná?

Sumár otázok a odpovedí na ne z pozície zberateľov pohľadníc sa časom vyprofiloval do zberateľského odboru neskôr nazvaného filokartia. Aký pôvod má toto slovo? Jeho prvá časť určite grécky. Keď filozofia je láska k múdrosti a filatelia láska ku známkam (pôvodne k neplateniu v hotovosti), tak filokartia je láskou ku kartám. Spomeňme si, najmä tí skôr narodení, že písali a dostávali sme KARTY, nie pohľadnice! Keď niekto odchádzal z domu na dlhšie, rodičia alebo milá mu nakoniec zakričali: „..a napíš aspoň kartu!“

Korešpondenčný lístok rakúskej pošty s natlačenou známkou 2 grajciare, ako predchodca pohľadníc, odoslaný z Maxdorfu 4. 9. 1875 do Reichenbergu (Liberec v ČR).

Na prvých korešpondenčných, správne poštových lístkoch, ktoré sú sprievodným a významným činiteľom vzniku pohľadníc, bolo napísané Correspondenz – Karte. Nápis na uhorských lístkoch Levelezö – Lap sa na Slovensku nevžil a vždy sa hovorilo o kartách. V nemecky hovoriacich krajinách sa neskôr ujalo pomenovanie Ansicht – Karte (tiež Ansichtkarte), z čoho sa v Čechách a na Slovensku odvodilo pomenovanie „pohľadnica“. Angličtina doposiaľ používa názov post card (tiež postcard), francúzština carte postale a španielčina tarjeta postal. Tu treba zvlášť pripomenúť, že pohľadnica je určená na dopravu poštou ako otvorená správa pre adresáta. Aj pomenovania v uvedených i ďalších jazykoch to potvrdzujú. Preto žiadna iná fotografia, tlačovina či maľba, nemôže byť zamieňaná s pohľadnicou, aj ak sa jej podobá, lebo nespĺňa uvedenú, veľmi dôležitú podmienku, určenie na dopravu poštou formou otvorenej zásielky.

Pohľadnice z rôznych krajín s nápisom "pohľadnica" v rôznych svetových jazykoch.

Medzi zberateľmi i publicistami z viacerých krajín občas vznikajú spory, čo pohľadnica ešte nie je, a čo pohľadnica už je. Preto, ak sme prijali zásadu, že historické pohľadnice a poštové (korešpondenčné) lístky majú spoločnú genézu, potom treba za pohľadnice považovať tie, ktoré majú na zadnej strane napísaný názov Karta alebo významovo podobné slovo v niektorom jazyku UPU, alebo v jazyku vydavateľskej krajiny. Týka sa to hlavné tých pohľadníc, ktoré neboli použité ako otvorená poštová zásielka na doručenie krátkej správy adresátovi. U takých, ktoré žiadny taký alebo podobný nápis nemajú, ale boli prepravené poštou a splnili funkciu pohľadnice vyvstáva otázka podobná. Týka sa to najmä súkromných fotografií alebo aj originálnych kresieb priamo na kartón papiera pohľadnicového rozmeru. Ja osobne také obrázky považujem za pohľadnice. Veď do zbierky si zberateľ zaraďuje to, čo on uzná za vhodné. Ak však taký poštou prepravený obrázok chce prezentovať ako pohľadnicu (v publikácii, na výstave a pod.), v tom prípade je nevyhnutné doložiť aj obrázok adresnej strany a textom dať jasne vedieť, že je to fotografia alebo kresba, ktorá splnila funkciu otvorenej poštovej zásielky na doručenie krátkej správy.

Pohľadnice z rôznych krajín s nápisom "pohľadnica" v rôznych svetových jazykoch.

Hodnotu pohľadníc možno posudzovať z viacerých hľadísk, ale jedno z najdôležitejších je to, čo tá ktorá pohľadnica znamená pre konkrétneho človeka, prípadne zberateľa. Jednému je vzácne rodné mesto či dedina, iný nájde na pohľadnici aj ulicu, na ktorej kedysi býval, možno školu, internát alebo aj rodný dom. Inému je vzácny adresát či podpis odosielateľa, alebo tá „stará esemeska“ – teda krátka správa, napísaná na pohľadnici mu niečo pripomína. Ďalšieho môže zaujímať fotograf či maliar predlohy, lebo zbiera určitých autorov, či iba jeden druh stavieb, napríklad školy. A pritom je to možno stále jedna a tá istá pohľadnica, ktorá pre každého znamená niečo iné, a pre mnohých vôbec nič. Pohľadnice teda majú hodnotu výpovednú, zberateľskú i osobnú. Sú akousi „konzervou času“, na ktorej možno niekedy nájsť okrem rukopisu, odtlačkov prstov aj stopy po DNA (sliny na známke, či vlasy pod ňou) alebo utajené vyznanie pod neodlepenou známkou. Toto všetko sú neodškriepiteľné prednosti tých „starých esemesiek“ oproti tým súčasným SMS, na ktoré možno už o hodinu zabudneme. Ak si myslíte, že ide o násilné porovnanie, pripomínam, poštové lístky bez obálok, a teda aj pohľadnice boli určené na posielanie krátkych správ. Škoda ale, že pošta zabudla na to, že otvorenou lístkovou zásielkou za polovičné porto, napomohla výraznému nárastu korešpodencie a zároveň nárastu vlastných tržieb. Zjednotením poplatkov za otvorenú a uzatvorenú zásielku sa od roku 2006 vrátila do čias „Bachovho absolutizmu skostnateného mocnárstva.“ (citát).

Toľko by na úvod malo stačiť (veď aj tak sú školské prázdniny), aby sme sa v nasledujúcich pokračovaniach mohli venovať konkrétnejším veciam, ktoré sú pri poznávaní a zbieraní pohľadníc užitočné.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________