Pohľadnice:
Malá škola filokartie (15): Umelecké pohľadnice

15. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Umelecké pohľadnice.

8. 6 Umelecké pohľadnice

Umeleckými pohľadnicami rozumieme tie, ktoré zobrazujú originály alebo transponované reprodukcie všetkých foriem umeleckej tvorby. Ide o maľby, grafiky, ilustrácie, sochy, sklárske, keramické a porcelánové predmety, ďalej kovotepectvo, rezbárstvo i rytectvo a architektúra, fotografická, filmová a televízna tvorba, hudobná a dramatická tvorba, ľudová tvorivosť a produkty inej ľudskej tvorivosti neobsiahnutých v doteraz vymenovaných. Asi to znie príliš filozoficky, preto to skúsim zjednodušiť. Umelecké pohľadnice sú také, na ktorých je vyobrazený, prípadne napísaný, produkt profesionálneho alebo ľudového umelca. Pretože nie všetky druhy umenia možno vyjadriť obrazom alebo textom pohľadnice (film, divadlo, televízia, literatúra a pod.), možno ich vyjadriť sprostredkovane (príklad: spisovateľa možno prezentovať portrétnou fotografiou alebo titulnou stranou jeho diela). Ďalšími pohľadnicami, ktoré zaradíme do tejto skupiny sú teda tie, ktoré nie sú nositeľom umeleckého diela, ale sú o tom, ako také dielo vzniká. Pokúsim sa to dokumentovať na konkrétnych pohľadniciach.

Na prvej pohľadnici je obraz maliarstva ako takého, teda nejaký maliar pri práci, s pomôckami, ktoré na maľovanie potrebuje (okrem tej dámy, čo ho objíma, alebo inšpiruje?)

L. S., Viedeň, maliar pri práci, pred r. 1905.

Na druhej pohľadnici je konkrétny obraz konkrétneho maliara, patriaceho do určitého obdobia, školy, techniky. Celé stáročia boli predmetom výtvarného umenia predovšetkým sakrálne námety. Obrazy Ježiša Krista, jeho narodenie, život, posledná večera, ukrižovanie, a zmŕtvychvstanie, obrazy svätej rodiny, jednotlivých svätcov i náboženských hodnostárov. Potom nastúpili portréty panovníkov, šľachty, bohatých mešťanov a postupne aj maliarov, literátov, hercov, politikov a vlastne všetkých, čo na to mali.

R. Russ, Veterný mlyn, Unie Praha, olejomaľba, obrazy.

Dejiny výtvarného umenia sú asi také staré, ako ľudstvo samo. Menila sa technika a technológia, materiály, zobrazované skutočnosti a predstavy a v neposlednom rade slohy a štýly. Na Slovensku je pravdepodobne najstarším umeleckým dielom 11,5 cm vysoká soška Moravianskej Venuše z mamutoviny, ktorej vek sa odhaduje na 22 400 rokov pred Kristom. Aký najstarší obraz, kresba, má pôvod na Slovensku, to neviem. Ale na pohľadniciach, ktorým sa venujeme prioritne, nájdeme z územia Slovenska, Československa, Uhorska, Európy a celého sveta nevyčísliteľné množstvo obrazov, kresieb, malieb a iných výtvarných techník.

Mnohé domáce a zahraničné vydavateľstvá pohľadníc dávali na trh okrem jednotlivých obrazov aj celé sady, súbory či už podľa autorov, námetov, techník a iných rôznych kritérií. Známe sú série pohľadníc obrazov z Drážďanskej galérie, ale aj z Galérií v Petrohrade, Moskve či Budapešti. Na filatelistických výstavách ich vidíme najčastejšie v triede Cartes Maxima, pre ktoré sú takéto pohľadnice vhodným materiálom na tvorbu CM. V českých zemiach vychádzali série pohľadníc a obrazov takých maliarov ako Mikoláš Aleš, Josef Mánes, Alfons Mucha a plejáda ďalších. Vybrať si určitý segment z veľkej ponuky pohľadníc výtvarného umenia na vytvorenie hodnotnej zbierky je veľmi dôležité. Nie každý má na to aby zbieral „Muchovky“, ale nie je ľahké vyzbierať napríklad ani masovo vydávané „Ladovky“. Treba sa na to možno aj teoretický pripraviť, poradiť, či naštudovať a potom sa rozhodnúť. Opačný postup môže znamenať zbytočné investície, duplicitu a ťažko realizovateľné pohľadnice na trhu. To všetko však platí aj obecne, pre všetky zbierky pohľadníc a nielen so zameraním na umenie.

J. Úprka, Milostná otázka, olej, Minerva – výtvarné umenie, obrazy.

Ing. V. Plch, ktorý bol donedávna majiteľ štúdijnej galérie vydal v predchádzajúcich rokoch viac pohľadníc aj s menej známymi kresbami A. Muchu, napríklad na knižné obaly, ilustrácie kníh aj pre ruských vydavateľov, čo nebolo u nás známe.

Aby sme výtvarné umenie na českých a československých pohľadniciach uzavreli, je ich toľko, že by zaplnili nejednu samostatnú publikáciu podľa autorov. Príjemné je ale aj zistenie, že slovenské výtvarné umenie na pohľadniciach je tiež pomerne dobre zastúpené a kvalitne prezentované. Niektoré však až v 2. polovici 20. storočia. K tomu sa ešte vrátim. Na rôznych príležitostných pohľadniciach nájdeme sólo alebo malé série pohľadníc s obrazmi Fullu, Zmetáka, Alexyho, Cpína, Hálu, Benku, Medveckej, Medňanského, Grainerovej, a iných. Možno skoro s istotou povedať, že na pohľadniciach nájdeme reprodukcie obrazov od čias J. B. Klemensa, ktorému ďakujeme za portréty významných Bernolákovcov a Štúrovcov, až po súčasných maliarov. Osobitnú kategóriu tvoria pohľadnice Š. L. Kostelníčka a I. V. Hochšteckého, známe svojou ornamentikou.

M. Benka, Matica Slovenská, pohľadnica ako potvrdenka o zaplatení členského, umenie, obrazy.

Slovenský fond výtvarných umelcov začal v 80. rokoch 20. storočia vydávať sady pohľadníc jednotlivých maliarov a sochárov, nositeľov titulu národný umelec. Každá sada obsahovala výber z tvorby v počte 12 kusov, s vloženou asi 20 stranovou brožúrkou, ktorá bola skratkou života a diela prezentovaného umelca vrátane vložených reprodukcií na pohľadniciach. Je obdivuhodné, že už v tom čase boli texty popri slovenčine aj v ruštine, nemčine a angličtine. Všetko to bolo v kartónovom prebale, v ktorom bol aj zoznam vydaných sád. Vydané boli takto boli diela J. Alexyho, T. Bartfaya, M. A. Bazovského, M. Benku, I. Bizmayera, L. Čemického, J. Fabiniho, Ľ. Fullu, E. Holéczyovej, J. Kollára, F. Kostku, J. Kostku, J. Kulicha, M. Medveckej, J. Mudrocha, J. Nemčíka, F. Studeného, J. Šturdíka, a J. Želibského. Boli pripravené aj ďalšie, ktoré pravdepodobne nevyšli: A. Brunovský, O. Dubay, V. Hložník, D. Milly, R. Pribiš, L. Snopek a L. Vychodil. Neskôr boli vydané aj sady výtvarníkov, ktorí nemali titul národný umelec. Slovenských výtvarníkov uzavriem ukážkou pohľadnice z jednej zo sád.

Sochárstvo patrí medzi klasické umenia a vďaka odolnosti kameňa sa zachovali sochy aj cez tisícročia. Klasické sochy z mramoru predstavovali tvrdú, namáhavú prácu trvajúcu niekedy aj viac rokov.

V.Šaff, Dievčenská vojna, nakl. B. Kočí Praha, reliefna plastika, sochárstvo.

Sochárstvo tak, ako nakoniec všetko okolo nás, podliehalo materiálovým a umeleckým vývojom a bohužiaľ, veľmi často sa umelecké diela „poplatné dobe“ stali obeťami likvidácie známej z histórii ako obrazoborectvo. Nakoniec ono sa ešte ani neskončilo. Mnohé umelecké diela, napríklad aj v Bratislave z čias Uhorska alebo z I. ČSR sa stratili v prepadlisku politických ideológií. Týka sa to napríklad aj monumentálnej sochy básnika, ktorý sa narodil ako Alexander Petrovič, a tak znie aj nápis na jeho hrobe.

Pomník Šándorovi Petófimu (Alexander Petrovič), básnik, vydal J.v.B.P. 1915, sochárstvo, poézia na jednej pohľadnici. Autor neuvedený.

Na pohľadniciach sa sochy vyskytujú zriedkavejšie ako obrazy a viac ich je asi v súboroch, kde sú ako solitéry, v ateliéroch či ako zátišia. Najviac ich však nájdeme v zemepisných či miestopisných zbierkach priamo na námestiach či v uliciach miest a obcí, v interieroch a exterieroch sakrálnych objektov a v parkoch pánskych sídiel. Niekedy predstavujú reálne historické osobnosti, inokedy alegórie. Vedutami alebo reliéfmi sú vyzdobené staré radnice ale aj nové kultúrne domy a divadlá. Pravdepodobne najväčší počet sôch a pamätníkov na Slovensku pripomína M. R. Štefánika. Každá z nich mala svoj osud a svoju históriu a oslovili viacerých zberateľov pohľadníc, ktorí sa tým podrobne zapodievajú. Jeho mohyla na Bradle bola vydaná tiež nespočetne krát.

Obdobie 50. rokov sa u nás aj inde vyznačovalo stavbou obrovských sochárskych diel a mauzóleí. Pamätníci si spomenú na obrovskú sochu J. V. Stalina v Prahe, na svahu za mostom cez Vltavu na Malú Stranu. Bola vyobrazená aj na pohľadniciach, ale takú pohľadnicu by ste na pražských burzách darmo hľadali. Podobne ťažko sa hľadá pohľadnica J. V. Stalina z vtedajšieho námestia nesúceho jeho meno (teraz SNP). Odhadujem že mala výšku asi 5 m. V jednej ruke držal otvorenú knihu a druhou gestikuloval.

V Bratislave sa napriek všetkému zachovalo veľa sôch a rôznych plastík, vedút, reliefov, fontán, sakrálnych výjavov i moderného výtvarného umenia, že ich zbierka na pohľadniciach by mohla byť umeleckou školou. Treba však poznamenať, že netvoria hlavný námet na pohľadniciach a treba ich tam často hľadať, aby neunikli našej pozornosti. Týka sa to aj iných miest. Napríklad v Piešťanoch v exteriéri sa nachádza vyše 50 rôznych sôch. Všetky nie sú na pohľadniciach, ale možno časom budú. Aby som nezabudol, veľa sôch v obciach a mestách je na pomníkoch padlým vojakom v I. a II. svetovej vojne, morových stĺpov, sôch sv. Floriána – patróna hasičov, piet a prícestných krížov. Viacerí zberatelia takéto objekty zaraďujú medzi tzv. drobné stavby.

Pretože je veľa druhov umenia, o ktorých sa treba ešte aspoň trochu zmieniť, pokračujem ďalej, napríklad literatúrou, poéziou, teda písaným slovom.

Vraví sa, že písmo môže byť najúčinnejšou zbraňou, a preto majstri slova, či pera, alebo ich tvorba sa vyskytuje aj na pohľadniciach. Napríklad Pavel Socháň vydal na pohľadniciach viacero slovenských spisovateľov a básnikov a dnes sú to hľadané pohľadnice. Pobdobne v českých zemiach sú na pohľadniciach napríklad A. Jirásek, B. Němcová a ďalší. Fenomén románu Babička od Boženy Nemcovej je tak hlboko zakorenený v českej spoločnosti, že v údolí, kam je dej situovaný, je viacero vybudovaných objektov, ktoré toto dielo pripomínajú: Babičkino údolie, Ratibořický mlyn a iné.

Pomník babičky z knihy B. Nemcovej, v Ratibořiciach, foto J. Švec. Literatúra, sochárstvo, fotografia, tri druhy umenia na pohľadnici.

Podoba hudby na pohľadniciach je tiež prezentovaná viacerými spôsobmi. Muzikant, kapela, hudobný nástroj, notový záznam, sekvencia z opery, baletu či text piesne. Často bývajú texty ľudových piesní sprevádzané kresbami. Slovenská hymna i hymna Kde domov můj sú na pohľadniciach doplnené štátnymi symbolmi, podobne ako aj ďalšie hymnické piesne. Príkladom môžu byť pohľadnice možno k najznámejšej českej opere Predaná nevesta.

Vydal Václav Krátkoruký Královské vinohrady (V.K.K.V.), hudba, opera B. Smetana (1920).

Vydal F.J.P. Notový záznam a tanec, opera B. S. – Predaná nevesta.

Predchádzajúcimi ukážkami som trochu zabŕdol aj do dramatickej tvorby, ktorá býva prezentovaná najčastejšie hercami a herečkami, či už v civilnom odeve ako solitéri, alebo v obraze z hry, a teda v príslušnom maskovaní.

Lily Harvey, filmová herečka, vydal Ross Berlin (1925), herectvo, herci.

Pripravené pohľadnice sklárskeho umenia, drevorezbárstva, keramiky, ľudovoumeleckej výroby a medailérstva odložím bokom, možno na inú príležitosť, lebo široká téma umenia na pohľadniciach je nad rámec tohto časopisu. Možno najviac mi je ľúto, že som neušetril miesto na umelecké fotografie, ktoré boli predlohou k pohľadniciam Socháňa a Plicku. Ale možno by som nosil drevo do lesa, lebo mnohí zberatelia ich poznajú už z diaľky.

Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.

Kontakt na autora článku: Alexander Urminský

__________________________________________________ . _______________________________________________

Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________