Pohľadnice:
Malá škola filokartie (21): Pohľadnice Štefana Leonarda Kostelníčka (1900 - 1949)

Autor: Alexander Urminský

Publikované: 29. 05. 2012 16:20

21. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Pohľadnice Štefana Leonarda Kostelníčka (1900 - 1949).

Malá škola filokartie - Pohľadnice Štefana Leonarda Kostelníčka
Donedávna som si myslel, že pohľadnice vytvorené a vydané Š. L. Kostelníčkom, alebo Kostelníčkove pohľadnice sú našej zberateľskej verejnosti dostatočne známe, podobne ako jeho 10 dielov Slovenskej ornamentiky učiteľom kreslenia či výtvarnej výchovy. Pri stretnutiach so zberateľmi či obchodníkmi s pohľadnicami som sa však presvedčil o svojom omyle. To je hlavný dôvod, prečo píšem tieto riadky, aby som autora a dielo, ktoré nám zanechal pripomenul zberateľskej verejnosti. Druhým dôvodom je to, že ku 110. výročiu narodenia, teda k roku 2010 bola vydaná knižka „Čaro ornamentu“ a v roku 2013 pri 1180. výročí Veľkej Moravy bude aj 80. výročie Kostelníčkovej najznámejšej série pohľadníc z roku 1933.

Malá škola filokartie - Pohľadnice Štefana Leonarda Kostelníčka

Anna Kostelničáková, autorka uvedenej knižky predstavuje Štefana L. Kostelničáka (Kostelníček bolo jeho umelecké meno), najmä ako zberateľa, zakladateľa a tvorcu slovenskej ornamentiky. Jeho cestu za vzdelaním na rodnom Spiši, a za umením v Košiciach a v Prahe. Pripomína nám že takmer zabudnutý maliar-ornamentalista bol skutočný patriot. Významné udalosti spojené s novodobou emancipáciou slovenského národa v čase zrodu a trvania Česko-Slovenskej republiky pretavil do výtvarnej podoby. Svojimi ornamentmi vyzdobil také významné štátne dokumenty, ako Pittsburská dohoda a Martinská deklarácia. Významným príspevkom Š. L. Kostelničáka bolo vydanie desiatich dielov Slovenskej ornamentiky s pochvalnými ohlasmi a recenziami v dobovej tlači. Kniha uvádza niektoré z nich, ako aj faksimile „Hlasy tlače, poďakovania, uznania a doporučenia na diela Štefana L. Kostelníčka“. V kapitolke Pri prameni umeleckej sebareflexie ľudu citáty z krajanského časopisu Slovák v Amerike dokumentujú priaznivý vzťah amerických Slovákov voči Kostelničákovi. Vo svojich ateliéroch, ktoré sťahoval tam, kde mal prácu a podmienky pre vlastnú tvorbu, najskôr v Košiciach, potom v Prešove a v Bratislave, vydával v zošitovej forme desať dielov Slovenskej ornamentiky s farebnými reprodukciami ornamentálnych prvkov a motívov. Tlačou vydal aj dekoratívne orámované texty historických dokumentov. Neskôr, po roku 1925 otvoril Vydavateľstvo jubilejných obrazov Š. L. Kostelníčka v Brne.

Ornamentmi dekoroval aj keramiku, sklo, nábytok, interiéry, sakrálne pamiatky. V rokoch 1920-1945 usporiadal 65 výstav. Stála expozícia jeho prác v priestoroch Ateliéru slovenskej ornamentiky v Bratislave niesla jeho meno. Štefan Leonard Kostelničák zomrel 19. septembra 1949 v Košiciach.

Nás však zaujíma hlavne jeho pohľadnicová tvorba, v ktorej využil svoje vedomosti a praktické skúsenosti z ornamentiky a jej farebnosti, ktoré ešte aj po 80 rokoch upútajú na prvý pohľad oči zberateľa, či pozorovateľa. Pohľadnice vydával v ucelených 10-kusových sériách. K 10. výročiu vzniku Československa v sérii nechýbali zakladatelia republiky a dokumenty, ktoré viedli ku jej vzniku. Spomeniem prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka, ministra vojny Milana Rastislava Štefánika, ale aj Pittsbuskú zmluvu, Martinskú deklaráciu či štátnu hymnu. Nasledovala séria k 1000. výročiu sv. Václava (929 - 1929), potom 8-kusová séria veľkonočných pohľadníc, ktorú predchádzala 10-kusová séria k 1100. výročiu Veľkej Moravy. Vydaná bola v roku 1933 k Pribinovým oslavám v roku 1933 v Nitre.

Zo známych pohľadníc je to ešte 10-kusová séria pohľadníc Krásy Česko-Slovenskej republiky. Táto je venovaná najvýznamnejším hradom. Je predpoklad, že pri jeho širokej tvorivej a vydavateľskej činnosti sú aj ďalšie, možno jednotlivé kusy alebo aj série pohľadníc. Priznávam sa, že nie som znalec ani majiteľ kompletnej zbierky pohľadníc Š. L. K. a ani žiadnu takú zbierku nepoznám. Ba nepodarilo sa mi ani získať knižku Čaro ornamentu, ktorá je už dávno vypredaná. Aj preto tento materiál dokladám len pohľadnicami z jednej série.

Ako som už uviedol, maliar ornamentov sa sťahoval za prácou, ktorá bola jeho obživou a jeho duchovnou potravou. Už vyššie som uviedol že ornamenty maľoval aj na sklo, keramiku, nábytok. Možno vymaľoval aj nejaké interiéry? Z toho pohľadu je veľmi zaujímavá aj informácia z rodinného archívu jednej rodiny v Piešťanoch, kde píše krajčírsky tovariš, že po strate zamestnania sa zamestnal v Piešťanoch u maliara Š. Kostelníčka, kam chodil ráno do práce. Kedy presne to bolo, či mal v Piešťanoch ateliér či dielňu, alebo pracoval v nejakej rodine, či sa z jeho tunajšieho pobytu zachovali aj nejaké ornamenty, zatiaľ nie je známe.