Pohľadnice:
Malá škola filokartie (3): Pohľadnice v časovom slede - Zlatá éra pohľadníc I.
3. pokračovanie seriálu článkov o zbieraní pohľadníc s názvom Malá škola filokartie od Alexandra Urminského - Pohľadnice v časovom slede - Zlatá éra pohľadníc I.
3. Pohľadnice v časovom slede
3.1 Zlatá éra pohľadníc (1896 – 1915) alebo pohľadnice ako najrozšírenejšie komunikačné médium na prelome 19. a 20. storočia.
Niekedy sa roky uvádzajú aj inak, napr. 1890 – 1914, a táto doba má rôzne ďalšie prívlastky, napríklad pohľadnico-mánia, či veľká doba pohľadníc. Z pohľadu producentov pohľadníc to však bol určite aj „klondajk“. Druhá časť názvu tejto kapitoly možno znie príliš súčasne. O komunikačných technológiách sa píše hlavne v predchádzajúcich desaťročiach, keď sa stali symbolom a hnacím motorom modernej spoločnosti a stredoškolské i vysokoškolské štúdium bez informatiky, ktorej súčasťou sú komunikačné médiá, je nemysliteľné. Ak však použijeme dnešnú optiku na obdobie po vzniku a masovom rozšírení pohľadníc, musíme pripustiť, že poštové lístky a pohľadnice boli v uvedenom období veľmi významným, určite najrozšírenejším komunikačným prostriedkom – médiom. Používali sa v obchodnej a firemnej korešpondencii, v reklame, sprostredkúvali informácie o všetkom, čo sa v krajine i vo svete dialo. Dominantné boli v medziľudskej komunikácii osôb, rodín, ale aj inštitúcií. Pohľadnica bola zároveň aj najlacnejším komunikačným prostriedkom v dôsledku zníženia porta uvoľnením listového tajomstva, teda korešpondenciou bez obálok. Na lístkoch boli tlačené ponuky, cenníky, faktúry a vlastne všetko, čo bolo potrebné pre rozvíjajúcu sa priemyselnú výrobu v Európe a v Severnej Amerike. Rozvoj výroby podmienil rozvoj dopravy a k tomu bola treba lacná a rýchla komunikácia. (Telegraf a telefón boli v štádiu vývinu, siete boli skromné a používanie drahé.)
Firemná pohľadnica s natlačenou ponukou cibuľových kvetov. Frankovaná ako „tlačivo“, známka s perfinom. |
Rozvoj železničnej dopravy sa prejavil v rozmachu osobnej dopravy. Kým dovtedy ľudia cestovali na vozoch, páni na kočoch, na dlhšie cesty v dostavníkoch, železnica bola rýchlejšia a lacnejšia. Aj obyčajní ľudia odkladali vandrovné palice a cestovali vlakom. Predtým sa pltník zo Serede či z Komárna vrátil pešo na Liptov o týždeň až 10 dní, vlakom ani nie za deň! Cestovalo oveľa viac ľudí a oveľa častejšie. Poznávali nové mestá, kraje i krajiny. Vysťahovalci zo Slovenska aj iné kontinenty. Módou pre majetnejších bolo „sťahovanie sa na letný byt“ (dnešné chalupárčenie), ktoré bolo predobrazom budúcich dovoleniek u zamestnancov a neskôr aj rekreácií. Intenzívne sa rozvíjali kúpeľné mestá, horské a podhorské rekreačné oblasti, prímorské sídla s plážami.
Pohľadnica Banskej Štiavnice, DA, nepoužitá, edit. Ernest Žigmund. |
Dokladom takéhoto putovania a spoznávania ako spoločenskej prestíže, bolo zasielanie „kariet“ z ciest. Slovami sa všetko vyjadriť nedalo a písať podrobné listy vyžadovalo veľa času. Doba sa zrýchľovala tak ako doprava a rástla ekonomika. Ľudia si začali uvedomovať hodnotu času a mnohí začali prežívať stresy z jeho nedostatku. Preto bola pohľadnica veľmi prijateľným a obľúbeným prostriedkom, aby svojim známym, príbuzným, obchodným partnerom či kolegom, podali informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádzajú a ako to tam vyzerá. Obraz povedal určite viac ako obsiahly list. Veď kto nebol predtým v stoličnom meste, v Prešporku či v Pešti, Viedni alebo v Tatrách, nemal často ani tušenie, ako to tam vyzerá.
Plnofarebná litografia Kronstadtu, odoslaná v r. 1898 do Miklosfalvy., edit. Vilhelm Hiemesh, Kronstadt. |
Miestopisné, možno ich nazvať aj zemepisné či geografické pohľadnice boli v tomto smere najužitočnejšie. Pred rokom 1900 boli tlačené prevažne litograficky, kameňotlačou. Tieto patria medzi najkrajšie a najkultivovanejšie výtvory v odbore pohľadníc a patria k ozdobám zbierok. O ich tlači ako aj o ostatných tlačových technikách sa dozvieme viac v inej časti.
V čase litografií vrcholilo obdobie secesie, ktorá obsiahla všetky formy umeleckej tvorby, a teda neobišla ani pohľadnice. Najčastejším prejavom secesie sú rastlinné motívy dekorujúce obrazy budov alebo ulíc a text Pozdrav z ...., vpísaný do vlajúcej stuhy. Pri väčšom súbore litografií z jedného mesta zistíte, že obraz litografií bol zostavený z viacerých samostatných tlačiacich kameňov, ktoré sa používali na vytváranie kombinácií objektov. Tak sa stalo, že do tlačovej dosky sa dostal aj kameň z iného mesta a neraz spôsobuje zberateľovi problém s identifikáciou objektu, ktorý v tom meste vlastne nie je.
Madrid, Španielsko. Litografia odoslaná v r. 1899 do Klátovej Novej Vsi (TO). |
Viac informácií o zbieraní pohľadníc nájdete v odbornej sekcii Pohľadnice.
Kontakt na autora článku: Aleaxnader Urminský
__________________________________________________ . _______________________________________________
Poznámka: Pôvodná verzia tohto článku bola napísaná pre časopis ZBERATEĽ. So súhlasom autora uverejnené na stránke www.postoveznamky.sk.
__________________________________________________ . _______________________________________________