Poštová známka:
Ochrana prírody: Národná prírodná rezervácia Sitno – Roháč veľký (Lucanus cervus)
Príležitostná poštová známka z emisného radu Ochrana prírody venovaná Národnej prírodnej rezervácii Sitno a zástupcovi jej fauny Roháčovi veľkému (Lucanus cervus).
Pôvodný výtvarný návrh(y):
Tematický popis a súvislosti:
Roháč veľký, resp. obyčajný (Lucanus cervus) je náš najväčší a najmohutnejší chrobák. Vyznačuje sa veľmi nápadnou pohlavnou dvojtvárnosťou. Samčeky dorastajú až 90 mm dĺžky. Majú nezvyčajne širokú hlavu s veľmi dobre vyvinutými hryzadlami, ktoré tvoria takmer tretinu dĺžky tela. Hryzadlá sú z vnútornej strany ozubené. Samičky majú podstatne menšiu hlavu, užšiu ako štít, a tiež krátke, nenápadné hryzadlá. Dorastajú približne do 50 mm. Obe pohlavia sú sfarbené podobne. Hlava, štít a nohy sú sivočiernej farby, krovky sú gaštanovohnedé. Samček má gaštanovohnedé aj hryzadlá, samička ich má čierne.
Dospelé roháče sa živia kvasiacou šťavou vytekajúcou z poranených stromov. Môžeme ich vidieť lietať od konca mája do začiatku augusta v starých listnatých, hlavne dubových lesoch, kde sa za teplých večerov pária. Samčeky medzi sebou bojujú o samičky. Pomocou svojich hryzadiel sa snažia svojho soka zahnať alebo zhodiť z konára stromu. Po párení samičky kladú vajíčka do práchnivejúcich starých dubov, prípadne iných listnáčov. Z oplodnených vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa živia odumierajúcim drevom. Ich vývin trvá 3-5 rokov. Larvy sú tučné, podkovovito stočené, bledožlto sfarbené s krátkymi oranžovými nožičkami. Na žltohnedej hlave majú silne sklerotizované, ostré, tmavo sfarbené hryzadlá, ktorými rozhrýzajú tvrdú drevnú potravu. Dorastajú až do 100 mm. Keď dorastú, zavŕtajú sa v blízkosti stromu do zeme a z hliny a práchna si vytvoria schránku v ktorej sa zakuklia. Vo vnútri schránky sa ešte na jeseň toho istého roku vyliahne z kukly dospelý roháč, ktorý prezimuje v schránke a z pôdy vylieza až na jar nasledujúceho roku. Dospelý jedinec žije iba niekoľko týždňov.
Roháč obyčajný je rozšírený v západnom palearkte, kde vytvára 3 rôzne poddruhy. U nás žije nominátna forma, ktorá obýva okrem severných častí takmer celú Európu. Na Slovensku sa hojnejšie vyskytuje v dubových lesoch na južnom a východnom Slovensku, smerom na sever ho ubúda. Patrí medzi ohrozené druhy hlavne vďaka výrubom starých dubín a odstraňovaniu poškodených stromov, ktoré sú vhodné na vývin jeho lariev. Hlavnými prirodzenými nepriateľmi sú ďatle. Roháč obyčajný je zaradený medzi chránené druhy národného významu a jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 230 €.
Autor (zdroj) popisu: RNDr. Ľubomír Vidlička, CSc.