Poštová známka:
Osobnosti: Adam František Kollár (1718 – 1783) - 300. výročie narodenia

Poštová známka z emisného radu OSOBNOSTI pripomínajúca 300. výročie narodenia slovenského spisovateľa, právneho historika a knihovníka Adama Františka Kollára (1718 – 1783)

Upravený tlačový list:

Pôvodný výtvarný návrh(y):

Tematický popis a súvislosti:

Adam František Kollár (15. 4. 1718 Terchová – 15. 7. 1783 Viedeň) bol významný slovenský právny historik, cisársko-kráľovský radca a riaditeľ Kráľovskej dvornej knižnice vo Viedni. Narodil sa v zemianskej rodine v Terchovej. Školu začal navštevovať v Banskej Bystrici, dokončil ju v Banskej Štiavnici. V Trnave študoval rétoriku a poéziu a tu roku 1737 vstúpil do jezuitského rádu. Vo Viedni študoval filozofiu, načas pôsobil ako profesor v Liptovskom Mikuláši. Vrátil sa do Viedne, kde sa venoval orientálnym jazykom a štúdiu teológie. Roku 1748 vystúpil z jezuitského rádu, aby sa mohol venovať vedeckej práci. Ešte toho istého roku nastúpil službu v Dvornej knižnici, kde pôsobil v rôznych funkciách, od roku 1773 ako jej riaditeľ. Spracoval významný sedemzväzkový katalóg knižnice. Mimoriadne vynikal v histórii a v znalostiach hebrejského a tureckého jazyka. Publikoval učebnicu latinčiny a turečtiny, prekladal z orientálnych jazykov. Vydal rozsiahle dejiny Viedne. Bol zástancom osvieteného absolutizmu a oproti stavovskému nacionalizmu hlásal ideu ríšskeho štátneho patriotizmu. Svoje názory uverejnil v prácach Historiae diplomaticae (Viedeň 1762) a v De originibus et usu perpetuo potestatis Legislatoriae (Viedeň 1764), v ktorých vystupoval proti stavovským privilegiám, výsadám kléru, nespravodlivostiam nevoľníctva a hlásal nadradenosť štátnej moci aj nad cirkvou. Zvlášť kniha De originibus vyvolala veľkú nevoľu, na sneme žiadali zákaz jej šírenia a Vatikán ju zaradil do zoznamu zakázaných kníh. Kollár sa snažil o utvorenie vlastivednej spoločnosti. Roku 1771 založil časopis Allergnädigst privilegierte Anzeigen. Hral významnú úlohu pri vypracovaní školskej reformy Márie Terézie. Medzi svojimi súčasníkmi vynikal vedomosťami aj prácou, nazývali ho nehrdzavejúcim zlatom a slovenským Sokratom.

Autor (zdroj) popisu: PhDr. Klára Mészárosová